Ghosts 5. kapitola 2/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

 hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

 venované Ell, Lilith.

Po rannej prehliadke Junga prepustili, nevyskytli sa žiadne komplikácie a jeho výsledky boli viac než uspokojivé, lekár mu však odporučil, aby ešte jeden deň ostal doma, proti čomu Sung Joon absolútne neprotestoval.

K poznámkam sa dostať dokázal bez problémov, a predpokladal, že Sung Joon a on sa budú večer aj tak učiť spolu, keďže nemal záujem sa vrátiť tak skoro domov. Aspoň nie pokiaľ nevyrieši tú vec so Sang Hee.

Zatiaľ ešte nevedel, čo so svojím bratom urobí, stále ho ešte neprešla zlosť a nechcel sa dopustiť niečo, čo by neskôr mohol ľutovať.

Preto len čakal na vhodnú príležitosť na to, aby mu oplatil jeho doterajší záujem.

Nevedel, kam presne pôjde, Sung Joon teraz býval u Lee, lebo jeho kamarát sa už vrátil a musel mu uvoľniť jeho byt.

Žil na ubytovni, ktorá bola tak trochu ako internát, ale bolo to tam dosť prísne a nikto cudzí sa tam len tak nesmel pohybovať, preto mu to vôbec nevyhovovalo.

Aspoň to mu povedal včera večer, a on nemal dôvod tomu neveriť.

Čakal na svojho šoféra, ktorý by ho mal každú chvíľu vyzdvihnúť, a dúfal, že bude diskrétny, inak sa osobne postará, aby nenašiel prácu ani v meste, ani v jeho najbližšom okolí.

Nadiktoval mu presné miesto kde ho bude čakať, a vyzeralo to tak, že mešká, čo mu mienil aj poriadne spočítať.

Namiesto jeho čierneho auta, však na parkovisku zastalo iné, veľmi podobné tomu, ktorým sa vozieval on, ale bol to tak trochu iný typ limuzíny, omnoho okázalejší model, ako to čo uprednostňoval on.

Dvere sa otvorili.

Nepozdávalo sa mu to, tak radšej ustúpil.

„Nastúp si...“ požiadal ho hlas, ktorý nezniesol žiadny odpor.

„Na to zabudni...“ odsekol chladne.

„Ako myslíš, len aby si to potom neoľutoval...“  nič mu nedaroval Neil.

Vedel, čo je v stávke, preto mu neostávalo nič iné, iba poslúchnuť a zavrieť za sebou dvere.

Ocitol sa na koženom sedadle, neďaleko muža, ktorý doňho ešte včera kopol tak surovo, až mu to takmer vyrazil dych.

„Tak sa mi to páči...“ pochválil ho s úsmevom.

A posadil si ho na kolená.

„Nedotýkajte sa ma!“ varoval ho chladne, aj keď vedel, že ak sa rozhodne mu opäť ublížiť, nič proti tomu nezmôže.

Mohol len získať, čas, lebo po včerajších telefonátoch pochopil, že nebude až také jednoduché sa tých ľudí zbaviť.

Na niečo také potreboval súhlas svojej matky, a ona mu ho včera počas ich rozhovoru nedala, povedala, že veci sa musia vyriešiť inak, že si nemôže dovoliť dostať sa do konfliktu s organizáciou chameleón.

Čím ho ona sama vohnala do pasce, z ktorej nebolo úniku. Pretože mu dala jasne najavo, čo ho bude čakať, ak tým mužom on sám niečo urobí, alebo ak vydá takýto príkaz, zrejme ako vždy chránila Sang Hee, ktorý bol do celej veci zapletený, a matka o tom napokon vedela skôr než on, lebo keď s as ňou rozprával, pochopil, že brat už prišiel prosíkať za ňou a ona nemôže vyhovieť obom. Samozrejme nepovedal jej čo od neho tí muži žiadajú, nemohol sa k tomu znížiť, aby pred ňou niečo také vyslovil, jeho hrdosť nad ním zvíťazila a teraz už bolo neskoro.

Pocítil ako si mužove pery hrubo privlastnili tie jeho.

Vytrhol sa mu.

Jung sa od neho znechutene odvrátil, ale jeho spoločník ho prinútil pozrieť sa naňho.

„Mrzí ma to, naše posledné stretnutie, nevyvinulo sa to práve najlepšie, prišiel som sa ti ospravedlniť a ubezpečiť ťa, že sa na teba nehnevám, budeme pokračovať tam, kde sme prestali, však zlatko?“

Pocítil, ako mu Neilova ruka vyhrnula tričko, a takmer ľútostivo ho pohladila.

„Už sa to viac nestane, nebudem to musieť urobiť, lebo ty ma poslúchneš, však...“

„Áno,“ vzlykol neochotne.

„Ty si môj chlapec... patríš mi viac než jemu, on ti nemôže poskytnúť toľko rozkoše ako ja... on ti nerozumie... tak ako... ja... “ pohladil ho po vlasoch a opäť si vzal jeho pery.

Tentoraz ho pustil hlboko do svojich úst, jeho jazyk mu vyrazil v ústrety, cítil ako jeho telo zaplavuje vzrušenie, aké nikdy predtým s nikým necítil, ani keď bol so Sung Joonom. To, čo cítil, keď ho tento muž držal v náručí bolo omnoho silnejšie.

Nenávidel sa za to, a prial si, aby to bolo inak, ale v jeho rukách podliehal prudkej vášni, ktorá sa ho zmocnila úplne celého.

„Prosím, nie... už nie...“ zaboril hlavu do jeho pleca a pokúšal sa ovládnuť.

Chcel, aby si ho ten muž vzal hneď hoci aj v tom idúcom aute, šalel po ňom po jedinom dotyku.

A aj napriek tomu, čo mu urobil, cítil ako mu opäť podlieha.

„Sung Joon...“  

„Neboj sa o svojho milenca. Budeš ho mať, kedykoľvek sa ti len zažiada, ale viem, že omnoho viac chceš mňa...“ pošepol mu a objal ho pevnejšie.

Pocítil ako ho mužove ruky sebaisto priťahovali k sebe, ako ho držali a on sa toho vzájomného kontaktu nedokázal nasýtiť.

„Pustite ma, ja musím naňho počkať, prosím dnes nie... prosím... kedykoľvek, ale dnes...“ zúfalo ho prosil.

„Dnes, zlatko, radšej dnes, než potom, keď mi opäť dôjde trpezlivosť...“