Pár:
programátorka/šéf hackerskej skupiny, vzťah so starším mužom, dráma, romantika
Obsah:
Dievča, s loginom Arwen, programátorka, ktorú jej kamarát požiada, aby mu
pomohla s jedným kódom. Odvedie ju na tajné miesto, na miesto, kde sa
stretáva hackerská skupina do ktorej patrí... A ona sa do istej miery
stáva jej súčasťou, len na určitý čas, len ako záskok za iného programátora...
Motto:
„Som neviditeľná. Moje meno pre vás nie je dôležité. Som preč, skôr než si to
vôbec uvedomíte, no on nebol ochotný ma nechať odísť... On bol tým, komu na tom
skutočne záležalo. “
pre Farah.
Bolo
to to jediné, čo sa na ňom dalo rozoznať. Keďže mal na sebe akúsi tmavosivú
bundu, čo bola si všetko, čo mohla práve teraz považovať za súčasť jeho
samotného, keďže hlavu mu akosi nebolo vidieť, kvôli tej kapucni, ktorá sa postarala
o zakrytie jeho tváre.
„Kto
si?“ nasledovala otázka pomerne logická a nepochybne aj úplne na mieste.
Keďže to bola práve ona, ktorá sa ocitla v úkryte, pomerne známej a dosť
nebezpečnej hackerskej skupiny.
Nemohla
odpovedať. Nemohla myslieť. Len sa naňho dívala, len odrátavala tie posledné
sekundy, ktoré ešte ostávali do... Totálneho kolapsu. Jej srdce dosahovalo
svoje maximum, cítila každý úder.
„Neviem
či ťa o tom informovali, ale toto miesto je moje, predpokladám, že vieš čo
to znamená...“
Zvuk
padajúcej fľaše.
Kotúľanie
po dlážke a lepkavá tekutina, ktorá sa zastavila takmer až pri okraji jej
topánok.
„Vy...
vy ste tu... nepovedali ste predsa, že budete...“ začula kdesi zozadu Louisov
hlas.
„Som
tu, prišiel som ťa skontrolovať a zdá sa, že v pravej chvíli...“ obrátil svoju pozornosť na jej mexického
priateľa, ktorý sa doslova chvel, ako mala možnosť vidieť.
A preukazoval
tomu neznámemu viac úcty, než by malo byť v jeho veku bežné, keďže sa ani
len neodvážil mu tykať, aj keď práve teraz veľmi nevedela posúdiť v akom veku
je osoba, ktorá prišla, do úkrytu, jedno však vedela s istotou, bola to
osoba, ktorá mala rozhodujúcu pozíciu.
A o jej
prítomnosti zjavne nebola informovaná, čo znamenalo, že by mala čo najskôr
otvoriť ústa a pokúsiť sa odtiaľ dostať.
Bolo
ľahké si to predstaviť a v myšlienkach realizovať, ale keď pocítila
dotyk tých jeho čiernych očí, nedokázala sa ani len pohnúť a už vôbec nie
hovoriť.
„Predpokladám,
že si tu už dosť dlho na to, aby si poznal pravidlá, ktorými sa riadime,
neautorizované osoby na našom území sú rizikom, ktoré si nemôžeme dovoliť,
uvedomuješ si to?“
„Áno,
ale ja...“ hlesol Louis.
Zrazu
celý vystrašený a napätý, ani sa nedokázal postarať o tú fľašku z ktorej
sa stále vylievala kola.
„...
Blue je už preč príliš dlho, ja, uvažovali ste predsa o tom, že by mohla
byť nahradená... tak som si myslel... toto je Arwen, ona je skvelá
programátorka a mne sa s ňou veľmi dobre spolupracuje... dokončila aj
pár tých starších projektov od Blue, nuž ona sama ma vlastne na ňu
upozornila... ako na vhodnú kandidátku...“
Arwen
si nespomínala, že by tú Blue niekedy mala možnosť spoznať na sieti, no ona o nej
očividne odniekiaľ vedela. No možno to ani len nebola pravda, možno len Louis
hral o čas, aby upokojil svojho šéfa. Čo práve teraz bolo aj jej
prioritou, keďže sa odtiaľto túžila dostať, čo možno najskôr a vskutku ľutovala,
že práve dnes si zvolila tú možnosť vyliezť zo svojej ulity.
Prudko
sa mykla, keď pristúpil k nej. Nebola neviditeľná, on sa na ňu díval,
akoby ju chcel vidieť, akoby chcel preskúmať všetko, čo sa jej týkalo.
„Takže
ty si robila tie posledné projekty... ty si na nich spolupracovala...“ opýtal sa jej, a nedal nijako najavo to,
že by ho znepokojila jej reakcia.
„Áno...“ prinútila sa k odpovedi, šlo to
ťažko, ťažšie než očakávala a hlas sa jej chvel.
„Musím
uznať, že som bol s nimi spokojný...“ povedal jej už omnoho miernejším
tónom.
Takmer
akoby ju chcel pochváliť, čo bolo vskutku príjemné.
A ona
si uvedomila, že Louis niekam zmizol a dúfala, že len šiel po handru, aby
upratal ten neporiadok.
„No
neznamená to, že som spokojný s tým, akým spôsobom ťa sem Louis priviedol.
Takto sa to nerobí, nie u nás... To musíš uznať...“
„Mrzí
ma to, ja...“ chcela mu povedať, že nemala v úmysle stať sa ich
programátorkou, že to všetko, že to boli len malé projekty, ktorými ju Louis
poveril bez toho, aby od nej čokoľvek očakával. No nemohla, nevedela si
predstaviť, akoby na to práve teraz zareagoval. A čo by bol schopný s ňou
urobiť.
„Možno
bude najlepšie, ak už pôjdem...“ bolo ťažké prerušiť ticho, no práve teraz bolo
pre ňu prioritou utiecť od toho nebezpečenstva a bola preto ochotná opäť
zatlačiť na svoje vlastné hranice.
„Pôjdeš,
áno samozrejme, ale až neskôr, až potom, keď si budem istý, že Louis navrhol
vhodnú náhradu za Blue... Budem sa o tom musieť osobne presvedčiť, to iste
chápeš, všakže...“
„Áno,
ale...“ nedovolil jej to dokončiť.
„Pre
nás všetkých bude lepšie, keď prijmem Louisove vysvetlenie... predpokladám, že
aj ty si toho názoru... Pokúšam sa o to, no ak je to inak, pokojne mi to
povedz a už sa nejako zariadime podľa toho...“ Bezmocne prikývla, lebo
pochopila tú skrytú vyhrážku v jeho slovách.
Tak
radšej len prikývla a dúfala, že sa ešte niekedy bude môcť dostať k svojej
kabelke.
„Na chvíľu odstúp, teraz sa prihlásim do srdca
ja... A trochu sa na to pozriem, uvidíme, či máš v sebe potenciál,
ktorý my hľadáme...“ požiadal ju.
Login:
Aganemnon
Heslo:
************
AGANEMNOM
je online.
nasledujúca časť
