23. 6. 2017

BB-8

„Čo by si chcel?“
Ben Solo pomaly ukončil meditáciu, keď si uvedomil, že ten droid model BB-8 sa vykrúca priamo pred ním.
Vskutku bolo ťažké pôsobiť hrozivo a nedostupne, keď sa k nemu tak zvedavo nakláňal.
„Poslal ťa tvoj pán, aby si ma sledoval...“
Jedno písknutie a vysunutie pravého ramena, v takmer až odmietavom geste.
Droidovu spoločnosť však bezpochyby mohol považovať za príjemnejšiu než to, keď si k nemu jeho otec prisadol na jednu z tých zásobovacích debien.
Stále mal relatívnu slobodu, správali sa k nemu ako k synovi generálky, akoby sa vôbec nič nebolo stalo, čo bolo pomerne príjemné vzhľadom na to, že nevedel ako dlho sa na tejto návšteve skutočne zdrží.
„Kde je Rey... od rána som ju nevidel...“
„Aj tebe prajem dobrý deň, otec...“ provokoval ho zámerne, keďže mu bolo jasné, aký rozhovor ich asi tak čaká.  A vskutku to vyzeralo tak, že má starosti. Nedovolil by mu, aby s ním tak hovoril, no Benovi Solovi to zjavne až tak veľmi nevadilo.
„Ben, ja to myslím, skutočne vážne...“
„Včera, keď si jej dovolil so mnou odísť ti, na tom až tak veľmi nezáležalo.“
„Veril som, že môj syn Ben, by jej neublížil.... že by vedel, čo by mal urobiť a ako sa správať k osobe, na ktorej mu očividne záleží... Som rád, že si sa s nami vrátil, ale musím vedieť, aké máš s Rey úmysly, skutočne je ako moja dcéra, vtom si mal pravdu... Oboch vás považujem za svoje deti...“
„Predpokladám, že ešte spí...“ vyhlásil pomerne pokojne a otca si premeriaval, akoby mal pred sebou nejaký zvláštny druh obzvlášť neposlušného troopera.
Ben takmer až zmierlivo zastavil ďalšie zvuky, ktoré by BB-8 mohol vydávať, tým, že položil ruku na jeho hlavu. A jeho tváre sa pritom dotkol jeden z tých vzdialených úsmevov, zložil ruku z droida a pozrel na otca.
„Bola unavená fyzicky aj emocionálne a aj keď tak niekedy pôsobím nie som len netvor v maske, to najlepšie pre ňu po vašej zrade, bolo dopriať jej oddych.“
Han sa dotkol jeho pleca, akoby snáď dúfam, že to gesto bude  považovať za jeden z tých márnych spôsobov, akoby sa mohli zmieriť.
„A čo sa týka mojich úmyslov s ňou... je to prosté otec, Rey chce patriť do našej rodiny, z nejakého dôvodu si myslí, že by dokázala byť v nej šťastná. Ak bude na tom trvať a ak bude chcieť Bena tak, ako chce on ju, tak jej to bude umožnené aj oficiálne...“
Otec bol naňho priam hrdý, keď použil tie slová, bolo to vpísané do jeho pohľadu, kedysi by túžil potom, aby naňho hľadel takýmto spôsobom, dnes mu to bolo absolútne ľahostajné, bol ovládaný Benovým pokojom a Kylovou ostražitosťou.
„Dal by som si s tebou kávu otec, ale musím dokončiť cvičenia, boly by lepšie, keby si ma pritom nerušil... BB-8 sa zrejme nezbaví no na teba už čaká matka, aby si jej robil spoločnosť...“ riskoval rozhovor s otcom, no teraz keď vezme do ruky meč, náhodu by to mohlo Kyla Rena k niečomu inšpirovať a bolo by lepšie, keby bol otec vtedy radšej s matkou, to by ho odradilo od akýchkoľvek akcií spojených s jeho priamo likvidáciou. A on sa ešte nechcel zbaviť toho pokoja, ktorý mu vniesol do života Ben Solo.