„Snape, Červochvost, môžete mi vysvetliť, čo tu robíte ? Nedovolil som vám opustiť sídlo,“ mrazivý hlas zaznel celkom blízko pri nich. Dlhé bledé prsty pevne držali prútik.
„Môj pane, ona nám zas utiekla. Asi sa o vás bála,“ znepokojene vyjachtal Červochvost. Znepokojene cúval pred svojím pánom. Obával sa trestu.
Tonksová sa snažila zachovať si chladnú hlavu. Nebolo to však vôbec ľahké. Všade okolo nich boli smrťožrúti. Hrozne sa bála, že Remus na seba upúta pozornosť. Prítomnosť temného pána v nej vzbudzovala strach.
Žiadny výcvik ju nemohol pripraviť na takúto zložitú situáciu. Uvedomovala si blízkosť smrti. Zelený záblesk mohol kedykoľvek ukončiť krehký, ľudský život.
„Poď ku mne,“ chladne jej prikázal najobávanejší čarodejník. Tonksová ostala zarazene stáť. Uvedomila si, že hra skončila. Chcela nadobudnúť svoju normálnu podobu. Smrti mienila čeliť vo svojej vlastnej podobe. Vôbec to však nešlo. Nedokázala sa zmeniť späť. Vôbec tomu nerozumela.
„Môj pane, na zemi je nejaké telo,“ chladne poznamenal Snape. Svetlo z prútika dopadlo na skrútenú ženskú postavu. Tonsková prekvapene zalapala po dychu. Na zemi zazrela ženu s fialovými vlasmi. Viečka mala pevne privreté. Spoznávala svoju zvyčajnú podobu. Telo, ktoré jej patrilo. Ja som sa zmýlila. Tá kliatba nezasiahla to dievča, ale mňa. To nie je pravda. Som Tonksová. Keď je moje telo mŕtve, prečo ešte stále vnímam ? Dokonca to vyzerá tak, že som v úplne inom tele. Dokonca už nemám ani svoje schopnosti. Nie, to nie. Remus ma nespozná...Ako sa to stalo ? Čo to znamená ? Zdesene si rukou prikryla ústa. Spomienky v jej mysli boli príliš zmätené. To, čo považovala za úplnú istotu bolo zrazu nenávratne preč. Vôbec tomu nerozumela. Zdesene sebou trhla, keď pocítila, že ju niekto majetnícky pritiahol k sebe.
„Moje príkazy by si mala poslúchnuť ihneď,“ blízko ucha začula hlas Temného pána. Bojovala s túžbou vyšmyknúť sa z jeho zovretia. Vôbec sa jej to nepozdávalo.
„Ja nie som...“ pokúsila sa namietnuť. Už jej nezáležalo na tom, čo s ňou bude.
„Vrátime sa späť do sídla. Myslím si, že bude lepšie, keď im nedáme čas, aby nás náhle prekvapili,“ nečakane ju prerušil Temný pán. Nedal jej žiadnu možnosť vyjadriť svoj názor. Pocítila nepríjemný tlak sprevádzajúci premiestňovanie. Netrvalo dlho a zjavili sa v priestrannom sídle plnom rôznych izieb.
„Oddýchnite si a poriadne sa pripravte. Večer bude schôdza týkajúca sa falošného horcruxu.“
