Táto poviedka už dlhšiu dobu ostávala nedokončená, ale chcem sa jej opäť venovať. Práve preto sem pridávam ďalšiu kapitolu.
Zvyšujem vekovú hranicu tejto poviedky, teraz budem prístupná od 18 rokov
Hlavné postavy: Lord Voldemort/ Tonksová
Zabije ma. Určite so mnou skoncuje. Alebo som už mŕtva? Vôbec nerozumiem, ako som mohla ostať v tejto podobe? To predsa... nemá žiadnu logiku. Nikto predsa nemôže opustiť telo bez toho, aby nebol nútení prejsť na druhú stranu.
Podvedome od neho ustúpila. Nechcela s ním ostať. Stále mala v rukách prútik, ale bolo rozumné zaútočiť na najmocnejšieho čarodejníka? Chladne zvažovala svoje možnosti. Boli tak blízko seba, že mala možnosť cítiť každý nádych svojho nepriateľa. Vždy si myslela, že vlastne ani nežije a nemá zvyčajné ľudské požiadavky.
„Mohla by si sa konečne pohnúť? Máme čas len do večera. Potom sa musím postarať o mojich smrťožrútov,“ zatlačil ju do nejakej izby, ktorá sa jej vôbec nepozdávala. Bez okolkov zabuchol za sebou dvere a pre istotu ich uzavrel prútikom.
Remus mal pravdu. Ja tomu nedokážem uveriť. On naozaj chce... myslela som, že už asi nemôže...
Zlé tušenie sa okamžite potvrdilo. Temný pán si bez okolkov zobliekol habit. Pomaly ho zo seba stiahol. Odhalil svoje nahé telo. Napriek tomu, že len prednedávnom sa opäť zrodil nepôsobil vôbec zanedbane. Telesná konštrukcia nezodpovedala jeho veku. Tonsková zdesene hľadela na jasný dôkaz, že temný pán je ešte stále mužom ako každý iný. Dívala sa na penis, ktorý nadobúdal pomerne zaujímavé rozmery.
„Ja predsa...to nie!“ zdesene sa stiahla k stene. Rukou nahmatala nejaké dvere a okamžite ich otvorila. Dostal sa do luxusne zariadenej kúpeľne. Okamžite zahasprovala dvere a zúfalo klesla na dlážku. Magický zámok sa tesne uzavrel.
„Čo sa to s tebou dnes stalo? Najprv si utiekla a teraz sa tváriš, akoby sme nikdy neboli spolu,“ oči temného pána začínali nadobúdať zlovestný červený odtieň.
„Nechajte ma na pokoji. Ja nie som tá, za ktorú ma považujete,“ zúfalo sa schúlila do klbka. Nechcela, ani pomyslieť na nejaký fyzický kontakt s tou bytosťou.
„Každý ma musí rešpektovať. Nikto sa so mnou nebude zahrávať ani ty. Prestaň s tými hlúposťami. Nebudem viac počúvať tie nezmysli. Veľmi dobre viem, kto si. Je mi to úplne jasné,“ dvere sa náhle oddelili od pántov a opreli sa o vaňu.
„Nie, nepribližujte sa ku mne,“ zdesene zakvílila.
„Nebudeš mi rozkazovať!“ pomaly ju zdvihol a pevne pritisol k sebe. Venoval jej bozky, ktoré boli pomerne nepríjemné vzhľadom na to, že vôbec nechcela, aby sa jej dotýkal. Snažila sa mu vyšmyknúť, ale vôbec sa jej to nedarilo. Prútik ostal spadnutý na zemi, nemohla ho zdvihnúť. Podarilo sa mu vyzliecť ju, napriek tomu, že sa vytrvalo bránila.
„Ja patrím k aurorom!“ vyštekla rozčúlene. Poriadne zaborila nechty do jeho
chrbta. Nechcela, aby k niečomu došlo radšej bola ochotná zomrieť.
„To mi je viac než jasné. Myslíš, že som hneď nevedel s kým mám tu česť,“ účelovo sa jej dotýkal. Chcel, aby začala nejakým spôsobom reagovať. Odmietanie mu nerobilo žiadny problém.
„Viem, že si jedna z nich. Moja milenka bola len prázdnou nádobou, kedysi som zničil jej myseľ, lebo sa mi nepáčilo, že ma zradila a pripojila sa k mojim nepriateľom. Odvtedy z nej bola len takáto bezmocná hračka...Už ma to prestalo baviť. To, čo sa stalo nebolo náhodou. Vedel som, že raz ju niekto nahradí bez toho, aby som sa musel zriecť jej tela a ten deň naozaj prišiel,“ vrátil sa do izby a spolu s ňou a položil ju na posteľ. Spôsobovalo mu radosť trápiť prívrženca dobrých síl. Hlavne pokiaľ šlo o ženu, ktorá proti nemu bojovala a chcela si vziať vlkolaka.
Naďalej sebou zmietala, ale postupne strácala silu. Pevne ju schmatol za ruky. Venoval sa jej telo a tým pomaly zabezpečoval svoj prístup k nej.
„Nie, nechajte ma!“ zúrivo kričala.
„Dnes nechceš byť rozumná tak dobre, ako myslíš,“ nevládal už viac čakať. Roztiahol jej nohy a bez varovania prenikol do zakázaného zákutia.
Keď vstúpil do intímnej časti jej tela, stále cítil jej odpor. Bola úplne vyvedená z miery. Dokonca sa snažila nejakým spôsobom zabrániť tomu, aby mohol pokračovať.
Temný pán si vychutnával ich spojenie a jej tiché hrozby, ktoré mu zneli v ušiach. Mal ju vo svojej moci a to mu stačilo. Nepotreboval nič viac. Tonksová zavrela oči a prestala mu venovať pozornosť. Odpútala svoju myseľ od tela. Bolo to súčasťou výcviku a dokonale to zvládla. Prestala cítiť.
