2. 1. 2008

1. Prijatie (´Úvod k novej poviedke)

„Morsmodre,“ postava odetá v tmavom habite pomaly odtiahla prútik. Zlovestná hadia lebka vytvorila večnú stopu na ruke mladej ženy. Ledva premohla bolestný výkrik. Ruka ju pálila, akoby sa popálila.

„Crucio,“ drsné mávnutie prútika ešte viac umocnilo jej trápenie. Z očí jej mimovoľne vyhŕkli slzy. Klesla na kolená k nohám svojho pána. Ovládaj sa. Nesmieš plakať. Zúfalo sa snažila zachovať si chladnú hlavu. Slaná predzvesť bolesti však zvlhčila jej líca. Nechcela vstúpiť do toho spoločenstva. Nemala však žiadnu možnosť výmeru. On rozhodoval v čarodejníckom svete. Nebolo možné sa vzoprieť. Desivé muky náhle pominuli. Bruško palca jemne prešlo po líci. Ľahostajne skúmal tento prejav strachu, ktorý považoval za slabosť.

„Smrťožrúti neprelievajú slzy, Alice,“ zasyčal zlovestný hlas. Mlčanlivý rad pánových stúpencov očakával ďalšiu rýchlu smrť. Voldemort bol veľmi prieberčivý, veľmi rýchlo odhodil všetko, čo mu pripadalo zbytočne. Mnohí noví smrťožrúti zomreli skôr, než mali možnosť zvyknúť si v jeho službách. Denis Emerson neposlúchol utiekol počas jedného útoku na ministerstvo.... Emmelina Wardsová neuposlúchla priamy rozkaz... Mnohé ďalšie mená, ktoré sa v tejto organizácii vystriedali patrili ľuďom, ktorí precenili svoje schopnosti...

„Ja som vám ešte nedokázala, že si zaslúžim byť jednou z vašich služobníkov,“ srdce jej silno tĺklo. Podvedome sa pripravovala na nevyhnutný príchod zeleného záblesku. Pulzujúca bolesť hlavy jej bránila uvažovať o ďalších nepríjemných možnostiach.

„Komu patríš ?“ po dlhej chvíli mlčania sa ozval Voldemort.

„Vám, môj pane,“ pevným hlasom odvetila Alice. Zdesene sklopila zrak. Nechcela sa dívať do tých temných očí, ktoré boli predzvesťou smrtiaceho objatia.

„Vyzleč sa !“ zaznel rozkaz z tých krutých úst.