Temný pán jemne ošetril oči svojmu zbožňovanému partnerovi. Snažil sa to urobiť čo najrýchlejšie, aby mu nespôsobil zbytočnú bolesť. Keď nepríjemné príznaky pominuli, vytiahol ho z vane a nežne pobozkal na pery.
„Už to bude v poriadku, Harry. Hneď zavolám Severusa, aby sa o teba postaral. Neboj sa,“ opatrne vzal svojho partnera do náručia a odniesol ho späť na posteľ.
„Kto bol ten chlap?“ nervózne si pošúchal oči. Niečo nebolo v poriadku, lebo ich nemohol otvoriť a stále cítil nepríjemné pálenie.
„Predpokladám, že Greybackov syn. Jeden z jeho prívržencov, ale on nám už ani o sebe nič nepovie,“ chladne skonštatoval Voldemort. Sústredil svoje myšlienky na privolanie verného smrťožrúta. Nedostal však žiadnu odpoveď. Spomenul si, že Severus je mimo temného sídla. Zdesene hľadel na mladšieho muža, ktorý začínal pomaly nadobúdať nepeknú fialovú farbu. Jeho pery sa chveli a vlasy začínali nadobúdať šedú farbu.
„Drahý, budem ťa musieť vziať do nemocnice, nemáme na výber,“ okamžite ho pomocou kúzel obliekol. Pevne ho k sebe privinul a obratne siahol po prútiku. Chcel použiť tú najrýchlejšiu cestu, aby sa nemusel ničím zdržiavať.
„Nie, ja nechcem,“ protestne zamrmlal zdesene. Neznášal nemocnice a nerád sa v nich zdržiaval. Napriek tomu pevne objal svojho partnera.
„Musíš, Harry. Buď rozumný, celý čas ostanem s tebou,“ chlácholivo ho pohladil po tvári. Cítil teplo, vyžarujúce z jeho tela.
***
„Pane, musíte počkať. Tam nemôžete ísť. Okrem toho mi musíte nadiktovať svoje meno,“ liečiteľka sa neuvážene postavila do cesty mladému mužovi, ktorý na prvý pohľad pôsobil celkom bezbranne. Temný pán si vzal dopredu pripravený všehodžús. Bol zhotovený pre mimoriadne prípady a v temnom sídle ho mali dostatok.
„Som Tom Riddle,“ s veľkou nechuťou odvetil Voldemort. Nemal chuť zaoberať sa zbytočnými formulármi. Zaujímal ho len jeho partner, ktorého mali v rukách liečitelia.
„Pán Harry James Potter je váš príbuzný?“ neuvážene sa vypytovala ďalej. Nemala ani potuchy, že pred ňou stojí najmocnejší čarodejník všetkých dôb.
„Je to môj manžel a keď sa mu niečo stane, budete za to všetci zodpovedný,“ podráždene si premeral liečiteľku.
„Chcem ho okamžite vidieť!“ nasrdene odtisol akéhosi čarodejníka, ktorý držal za ruku dievča z kačacím zobákom namiesto pier.
„Buďte trpezlivý. Ošetrujú ho. Keď sa dostane na izbu hneď vás k nemu pustím. Vyzerá to tak, že bude ležať na tom novom oddelení, ktoré sme nedávno vytvorili. Hneď vás budem informovať,“ obrátila sa mu chrbtom.
Temný pán nervózne siahol do vrecka. Mal v ňom prútik a nebyť toho, že jeho láska je v ohrození života určite by si s tou ženskou veľmi rýchlo poradil. Radšej si sadol do voľného kresla.
„Musíte niečo urobiť s tým dieťaťom. Takto nemôže ísť domov. Moja žena ma zabije!“ muž sa predral dopredu a začal sa dožadovať pozornosti. Za ruku držal svoju ratolesť a tváril sa dosť nešťastne.
„Počkajte chvíľu, dnes máme veľa pacientov. Hneď to napravíme, ale pred vami sú ešte ďalší,“ nervózne ho odbila liečiteľka. Rukou ukázala na muža s haďou hlavou a vydrím chvostom, ženu s hrncom prichyteným na chrbte a čarodejníka, ktorého manželka nejakým nedopatrením zmenila na plyšového medveďa. Vlastné deti si ho zrejme pomýlili s ihelníčkom. Z plyšového brucha trčali akési špendlíky.
„Richard musí ísť ráno do práce. Prečo tie veci nevyberiete? Veď mi tu vykrváca?“ zajačala zdesene.
„Upokojte sa pani Erstová, máme tu akútny prípad, ktorému všetci venujú pozornosť. Váš manžel je premenený na plyšovú hračku. Teraz predsa nemá žiadnu krv. Problém bude, keď tie veci vyberieme a zas ho premeníme do pôvodného stavu. Pochybujem, že zajtra vôbec pôjde do práce. Sadnite si a poriadne ho držte,“ pomocou neverbálneho kúzla ju nasmerovala do ďalšieho z kresiel pre čakajúcich.
„Pomôžte mi!“ mladý Severus pevne zvieral v náručí svetlovlasého chlapca. Draco mal zavreté oči a vôbec nevnímal. Celú tvár mal posiatu modrinami, ktoré spôsobili kúzla. Rukávy mal roztrhnuté a na tele sa črtali zranenia po mučení. Na nosidlách vedľa neho sa vznášal muž s krivým nosom. Nebol pri vedomí ale už na prvý pohľad bolo jasné, že ide o Severusa Snapa.
„Vyzerajú hrozne zle. Hneď ich pošlem k ďalšiemu týmu liečiteľov. Hogins zoberte, tých nových do vyšetrovne,“ prikázala to vysokému čarodejníkovi s dlhšou sivou briadkou. Čarodejník okamžite nasmeroval oboch pacientov do ďalšej miestnosti.
„Poď sem, Severus,“ temný pán pritiahol ďalšie kreslo a zavolal k sebe syna svojho smrťožrúta. Nemal veľkú radosť z toho, že profesor elixírov sa pridal k pacientom. Potreboval poznať jeho názor na zdravotný stav svojho partnera.
„Nemohol som ich zastaviť. Obaja vyvádzali ako šialení. Takmer kvôli mne jeden druhého zabili!“ nešťastne sklonil hlavu a schúlil sa do kresla.
***
„Pán Riddle, vášho manžela už previezli na izbu. Aj vy poďte, pán Snape. Tých dvoch, ktorých ste sem priniesli už takisto ošetrili.
Obaja vstali a vybrali sa za liečiteľkou. Temný pán si neuvedomil, že elixír pôsobí len hodinu. Vôbec si nevšimol, že sa jeho podoba začala meniť. Vo chvíli keď vošla do izby, jeho podoba nadobudla desivé rozmery.
„Vy...vy...“ liečiteľka zdesene vytiahla prútik. Ruka sa jej chvela, nedokázala ho použiť ani správne vysloviť zaklínadlo.
„Upokojte sa, ženská!“ pohŕdavo poznamenal Voldemort. Pre istotu ju odzbrojil. Opatrne podišiel k posteli a objal svojho partnera. Harry však nereagoval na jeho dotyky. Ležal na posteli, úplne zmeravený a neschopný pohybu.
„Mrzí ma to, ale nemôžeme ho prebudiť. Ten prášok zasiahol cez oči jeho myseľ. Nič ho nedokáže opäť postaviť na nohy.“
PO 12-tich ROKOCH...
Môj Harry, napriek tomu, že spíš nikdy ťa neopustím. Nič ma od teba neodlúči. Temný pán stál pri lôžku svojho partnera. Držal ho za ruku a jemne bozkával tie zmeravené pery. Staral sa oňho. Udržiaval jeho telo v čistote. Vzal si ho vždy, keď to potreboval, ale mrzelo ho, že nemôže spútať jeho myseľ a prebudiť ju zo spánku bez návratu. Vždy, keď vstúpil do mysle svojho milovaného nachádzal tam len zmätené obrazy skutočnosti.
„Nikdy neprestanem veriť, že raz so mnou budeš opäť komunikovať,“ kvôli nemu zas obnovil svoju mladistvú podobu. Chcel sa mu páčiť, keď sa preberie. Stále dúfal a nemienil sa ho vzdať. Niekoľko minút sa s ním rozprával, akoby mu mohol naozaj rozumieť.
„Severus napokon prijal vzťah tých dvoch. Draco dosiahol svoje. Veď je to Malfoy, tak sa niet čomu čudovať. Dokonca majú dnes svadbu a ja by som bol rád, keby si šiel so mnou. Mám pre teba veľmi pekný habit, ktorý ti určite pristane,“ vyzliekol ho z pyžamy a opatrne mu navliekol nové oblečenie.
„Milujem ťa. Mrzí ma, že som ti to nedokázal povedať oveľa skôr,“ nežne ho pobozkal a objal.
Smutne prechádzal rukou po tele svojho partnera. Nezaregistroval nepatrný pohyb prstov. Občas sa Harry pohol, ale liečitelia skonštatovali, že ide len o akýsi reflex, ktorý má niečo spoločné s mechanickými reakciami svalov.
„Vezmem ťa zo sebou aj tak. Mal by sa byť na čerstvom vzduchu,“ zdvihol ho a odmiestnil sa s ním. Ten tlak prebral jeho telo k životu, akoby náhle pocítil v sebe silu. Nemohol ignorovať volanie svojej lásky.
„Tom som s tebou a už ťa počujem. Celý čas som počul tvoj hlas, ale nemohol som nič urobiť. Takisto ťa veľmi milujem a som veľmi šťastný, že si so mnou,“ vášnivo pobozkal svojho partnera. Nedokázal sa od neho odtrhnúť napriek tomu, že sa mu ťažko hýbalo cítil v sebe silu a chuť prekonať všetky prekážky.
Koniec
túto záverečnú kapitolu venujem všetkým, ktorý majú radi slash.
