2. 1. 2008

2. kapitola Imperio

Nerob to. Nemá právo ťa o niečo také žiadať. Každá bunka v jej tele sa desila niečoho takého. Chcel ju len ponížiť, dosiahnuť aby sa cítila menejcenná. Zabije ťa. Nemôžeš cúvnuť. Rodičia ťa neochránia. Nenechaj sa poraziť sa, Alice. Neodbytný vnútorný hlas jej nedal možnosť odmietnuť. Chcela žiť, aby mala príležitosť pomstiť sa ľuďom, ktorý ju zradili. Nezáležalo im, že ju vydajú do rúk čarodejníka, ktorý sa rád zahráva s ľudskými životmi. „Ak je to vaša vôľa, pokojne to urobím,“ mala pocit, akoby to vyslovil niekto úplne iný. Opatrne si prevliekla habit cez hlavu. Šepot hodnotiacich hlasov ju privádzal do zúfalstva... Nechcela, aby sa na ňu dívali. Celý čas hľadela na Voldemorta, nevšímala si ostatných smrťožrútov. Po chrbte jej prebehli zimomriavky. Nebola pripravená na chladný vietor, ktorý nemilosrdne zasiahol odhalené telo. „Si poslušná, to dokážem patrične oceniť,“ podišiel k nej a nemilosrdne ju schmatol za vlasy. Bolelo to, keď jej surovo zaklonil hlavu. Druhou rukou zovrel jej hrdlo. Nevládala dýchať. Ten dotyk ju uväzoval a trápil. „Budeš ma vždy poslúchať a rešpektovať. Keď ti prikážem niekoho mučiť, poslúchneš bez reptania. Ak budem od teba žiadať, aby si pre mňa niečo urobila, nikdy nepovieš nie. Som pánom tvojho osudu a ty už viac nie si slobodná. Môžem ťa zabiť, keď sa opovážiš zradiť silu tohto spojenia,“ pomaly ju pustil a chystal sa od nej odstúpiť. Nebolo to nič nezvyčajné. Šlo o pravidelný rituál, ktorý sa už nespočetne veľa ráz opakoval. Smrťožrúti to nepovažovali za nič výnimočné. „Áno, môj pane,“ zúfalo túžila potom, aby sa už mohla obliecť. Nevšimla si nepatrný pohyb prútika jednej zo smrťožrútok. Jej myseľ sa náhle vyprázdnila a uvoľnila. Celý svet pre ňu náhle prestal existovať. Vnímala len odozvy rozkazu, ktorý znel v jej mysli. Nebolo vôbec ľahké ubrániť sa imperiusu. „Táto malá lekcia bude ponaučením pre...“ Temný pán nemal možnosť dokončiť načatú myšlienku. Kruté pery prekvapene zmĺkli, keď zacítili blízkosť mučivého tepla. Bozk, ktorý si nekompromisne privlastnil to ľadové územie mohol byť cestou do tých najhlbších temnôt. Odstrčil ju. Prudko dopadla na ostré kamene a poškriabala si chrbát. Ďalšie nepríjemné zaklínadlo spôsobilo jej telo čoraz horšie bolesti. Vedela, že to už dlho nevydrží. Rýchlo strácala vedomie. Ledva vnímala pánove slová. Dvaja smrťožrúti ju zdvihli zo zeme. Donútili ju postaviť sa na nohy. Opäť však spadla. „Nikdy sa ma nedotýkaj bez môjho dovolenia. Ak si myslíš, že sa so mnou môžeš pohrávať, tak sa nesmierne mýliš. Nuž dobre, ty si to chcela,“ zasyčal Voldemort.