Už ma viac nebude k ničomu nútiť. Neznesiem, aby sa ma opäť dotkol. Nechcem spávať v jeho posteli. Napriek tomu ako vyzerá je to stále tá istá príšera, ktorá zavraždila všetkých tých ľudí. Vrátane mojich rodičov.
Zhlboka sa nadýchol a opatrne povolil zovretie. Telo sa trochu prehlo a habit rozvial vietor. Padal do mučivej hĺbky. Srdce mu prudko búchalo. Nebol si istý, či urobil správnu vec. Počas toho krátkeho okamihu sa mu vybavili spomienky na najbližších ľudí. Dúfal, že bude mať možnosť ich opäť vidieť.
Studená voda nepríjemne ochladila vysilené telo. Inferiovia okolo neho aj naďalej právali a nevšímali si ho. V ich očiach však videl záblesk skrytej zlosti. Dravosť bola ukrytá pod povrchom. Bol rád, že sa k nemu nepribližovali. Vnímal akúsi sivastú zábranu, ktorá okolo neho vytvorila ochrannú vrstvu. Nejaká neznáma sila ho vytiahla z vody. Ocitol sa zoči – voči rozzúrenému Voldemortovi. Vlastné ruky opäť vypovedali poslušnosť. Nedobrovoľne sa vrhol do jeho náručia. Nechápal reakcie svojho tela. Nevedel, prečo je zrazu taký šťastný a spokojný. Zároveň sa však otriasal od odporu.
„Nezaslúžiš si priateľské zaobchádzanie,“ pohŕdavo zasyčal Temný pán. Poriadne silno ho od seba odsotil.
„Nemysli si, že ti dovolím odtiaľto odísť. Ak sa o to budeš pokúšať trest ťa neminie,“ podráždene poznamenal Temný pán. Keď si spomenul na drobnú slabinu svojej spálne, okamžite sa vybral za svojím mladým priateľom.
„Vrátiš sa do izby. Mám pre teba úlohu, ktorá ťa určite dostatočne zamestná,“ skôr než stihol čokoľvek urobiť na krku pocítil dotyk prútika. Mlčky sa nechal odviesť späť dovnútra. Z habitu mu kvapkala voda a v topánkach ho niečo tlačilo.
„Neostanem tu s tebou. Nájdem si spôsob ako odtiaľto odísť. Nezastavíš ma,“ zamrmlal Harry. Nenávidel prehry a nemienil sa zmieriť so súčasnou situáciou. Bolestivé „pošteklenie“ na chrbte ho však upozornilo, aby zbytočne neplytval dychom. Keď vošli do spálne, temný pán uvidel nedotknutú porciu jedla.
„Zrejme ti nechutí jesť samému, v tom prípade ti budem robiť spoločnosť,“ dohliadol na to, aby Harry prestal robiť problémy. Pod hrozbou nedobrovoľného bozkávania, celkom rád vyprázdnil celý tanier.
Voldemort pomocou mágie vytiahol z police hrubú knihu s rozožratým červeným obalom. Takisto mu pričaroval kalamár, brko a poriadne dlhý pergamen.
„Táto kniha je napísaná v jazyku hadov. Chcem, aby si prešiel celé dve kapitoly. Urobíš si stručné poznámky o tých kúzlach. Večer sa o tom porozprávame a neradím ti, aby si sa flákal. Mohlo by to mať pre teba veľmi nepríjemné dôsledky. Okno hneď teraz zabezpečím, aby ťa to náhodou nepokúšalo,“ zabodol pohľad do tých zvláštnych zelených očí.
Voldemort dôstojným krokom opustil miestnosť. Mal ešte pár nevyriešených záležitostí s Luciusom, ktoré nezniesli odklad.
Harry znechutene nahliadol do knihy. Zúrivo zvieral brko, akoby to bol meč. Zvláštne písmena, ktoré nikdy predtým nevidel mu tancovali pred očami. Napriek tomu rozumel všetkému. Znaky sa v jeho mysli zliali do viet. Neurobím ti tú radosť, aby si ma mohol trápiť. Odhodlane putoval prstom po riadkoch. V knihe našiel aj bočné poznámky napísané obyčajným písmom. Vyzeralo to ako odtlačok nejakého listu, ktorý tam bol predtým vložený.
Milý Tom,
Viem, že som ťa zradil a zachoval som sa k tebe ako ten najhorší podliak. Nemal som však žiadnu inú možnosť. Viem, že ma neľúbiš a nikdy ku mne nebudeš cítiť ani len štipku náklonnosti.
Kvôli tebe som opustil ženu, na ktorej mi vždy nesmierne záležalo. Myslel som si, že môžeme byť spolu šťastní. Vtedy som však netušil, že si Voldemort. Bojoval som proti tebe, ale zároveň som chcel ostať navždy v tvojej blízkosti.
Chceš ma zabiť. To viem už dávno. Áno, viem, že ma považuješ za nepriateľa, ale to neznamená, že musíš do našich vzájomných sporov zaťahovať Lily a môjho syna. Obaja sú nevinní a ty to vieš. Nemal by si brať do úvahy hlúpe táraniny nejakej posadnutej ženskej....
Zvyšná časť bola úplne nečitateľná. Harry stihol rozlúštiť len kostrbatý odtlačok podpisu.
„Jam... James Potter ? Otec, ako si to mohol urobiť ?!“ zdesene skríkol Harry.
