Tak je tu ďalšia nová kapitolka :))))))))))))))))))))))))
V zelených očiach sa objavil zvláštny lesk. Pár minút zdesene civel na rozmazané písmená. Rodičia preňho vždy stelesňovali predstavu lásky a oddanosti. Všetci mu tvrdili, že ich spájala láska, ktorá nepoznala hranice.Nie, to určite nenapísal otec. Niečo také by mi nemohol urobiť. Ako mi mohli všetci klamať ? Vraveli, že proti nemu bojoval. Otec nemohol cítiť náklonnosť k tomu vrahovi.
Prudko vstal a zúrivo kopol do stoličky. Noha ho poriadne zabolela. Zúrivo poskakoval po miestnosti.
Zabijem ho, ak sa dotkol Jamesa Pottera. Zdesene klesol na posteľ. Myseľ mu zaplavil akýsi neodbytný pocit. Rýchlo obracal stránky v snahe nájsť nejaký dôkaz, ktorý by vyvrátil desivé tvrdenia. Ostatné časti knihy však boli úplne nepoškvrnené.
Pevne privrel oči. Na malú chvíľu si predstavil príťažlivú tvár temnoty. Cítil blízkosť tých neľútostných očí. Mal pocit, že sa ho môže dotknúť. Pohladiť neprístupnú pokožku, ktorá v ňom vzbudzovala odpor zmiešaný zo strachom. Potreboval od neho čo najskôr utiecť. Nemohol si dovoliť, tváriť čas v blízkosti človeka, ktorý ho k sebe pripútal mágiou. Vedel, že ho bude musieť poslúchnuť a urobiť preňho všetko čo si zažiada. Nie. Nikdy naňho nesmiem myslieť ako na partnera. Nepoddám sa tomu šialenstvu. Otec ľúbil mamu. Je to hlúpe klamstvo.Donútil sa sústrediť na knihu. Bol však príliš unavený. Čoskoro mu hlava klesla na stôl. Spokojne oprel hlavu o stôl. Ruky ku klesli a tvár ostala pokojná, akoby práva prežíval ten najkrajší sen. Bola to reakcia na fyzickú aj psychickú vyčerpanosť. Telom mu prechádzal neznesiteľný chlad. Vzápätí ho však vystriedalo priam neznesiteľné teplo. Veľmi rýchlo stratil vedomie. Preniesol sa do spomienok, ktoré nemal nikto poznať.
Pred sebou videl bar plný zamračených ľudí. Boli ponorený do vlastného sveta. Nejaká neznáma sila ho preniesla až k stolu, umiestnenému v tmavom kúte....„Prečo ma stále odmietaš ? Chcem len jediný bozk, aspoň raz mi prejav svoju priazeň,“ mladý muž s neposlušnými vlasmi pomaly zovrel v rukách pohár. Odpil si z nejakého červenkastého nápoja. Vedľa neho sedel muž s tmavou kapucňou, ktorá zakrývala jeho tvár.
„Nie, James. Medzi nami dvoma nedôjde k žiadnemu kontaktu. Nedovolím ti to nikdy viac. Si pre mňa len ľahko dosiahnuteľný hlupák....“ druhý muž si pevne stál za svojím rozhodnutím a nemienil ustúpiť. Napriek tomu však pocítil dychtivý dotyk pier. James využil chvíľu nepozornosti, aby si vzal to po čom túžil. Stiahol mu kapucňu a pevne ho pritisol k stolu... Harry cítil ako sa prepadá do čoraz väčšej tmy. Chcel ich od seba odtisnúť, niečo ho však neľútostne ťahalo späť do obyčajného sveta... „Vyzerá hrozne, môj pane, akoby ho niekto zmlátil !“ pocítil na čele dotyk studenej ruky. Hlas prichádzajúci z veľkej diaľky mu niekoho pripomínal. Nemal však čas presne si vybaviť všetky podrobnosti. Cítil ako ho pevné ruky berú do náručia. Vložili ho do pohodlnej postele. Niekto ho donútil vypiť trochu vody. Okamžite sa rozkašľal. Zúfalo si priložil ruku k ústam.
„Nie, Lucius. Nikto sem nevstúpil. Ak by to niekto urobil bez môjho vedomia, ostala by z neho kôpka popola. Nové schopnosti, o ktoré sa delíme mu zrejme spôsobujú problémy,“ zašepkal Temný pán. Nechcel, aby Harry vedel o sile, ktorú vlastní. Mohlo by to byť preňho nebezpečné.
„Pokojne choď za svojou novou milenkou, Lucius. Očakávam, že jej nedovolíš túlať sa po chodbách. V žiadnom prípade nesmie vyhľadávať Harryho,“ pripomenul mu Temný pán. Nemienil dopustiť, aby hovoril s Grangerovou. Takisto neschvaľoval, že ju Lucius zobral preč zo školy, ale keď sa dozvedel o dieťati, nenachádzal žiadne presvedčivé argumenty. „Ako si želáte, pán môj,“ automaticky odverklikoval Lucius. Sklonil sa k nemu a pobozkal okraj čierneho habitu.
„Postarám sa o teba, Harry. Dnes som bol k tebe veľmi tvrdý, ale musíš pochopiť, že mi nesmieš vzdorovať,“ keď sa však trochu upokojil a opäť nadobudol vedomie, opäť mu začal vzdorovať. Opatrne pohladil svojho milenca. Harry spokojne zamrmlal pár nezrozumiteľných slov. V spánku dovolil, aby ho k sebe opatrne pritisol. Ruka blúdila po jeho bruchu rovnako, ako vtedy na Rokforte. Tentoraz však nespôsobila žiadne poranenia.
„Neznášam ťa, okamžite odíď !“ chlapec sa znechutene odsunul, čo najďalej od svojho spoločníka. Keď nadobudol vedomie a zbadal pri sebe Temného pána mal chuť poriadne ho udrieť.
