„Severus, môžeš mi vysvetliť, kde sa v tejto chvíli nachádza Harry a takisto aj Neville? Prečo nie ste v škole. Vieš, že je veľmi nebezpečné ich vystavovať hnevu Temného pána?“ riaditeľ si prísne premeriaval svojho zamestnanca.
„Mrzí ma to, Albus. Nemôžem vám to dopodrobna vysvetliť. Prosím vás o trpezlivosť. Dúfam, že ste zareagovali na moju správu a urobili ste potrebné opatrenia. Clark Dickerson nesmie opustiť Rokfort a to v žiadnom prípade. Temný pán by to zistil a hrozilo by mu veľké nebezpečenstvo,“ profesor elixírov si dôstojne sadol na stoličku. Pohodlne sa oprel a nesústredene hľadel na riaditeľa. Nemal veľkú chuť rozprávať mu o tom, že sa nechal presvedčiť. Dokonca dovolil Potterovi, aby si s ním robil, čo sa mu len zachcelo. Presnejšie dopustil, aby sa jeho penis dostal do citlivej oblasti... Nechcel ani pomyslieť na tie nechutné spomienky. Preklínal Luciusa, kvôli jeho nenásytnosti a neskutočnej drzosti. Na druhý deň sa ani nesnažil zakryť, že sa mu to páčilo. Dokonca si dovolil vziať si aj Nevilla a neodpustil si ani dotyky, ktoré sa mu vôbec nepáčilo. Severus už vôbec nechcel spomínať na to, že účinky elixíru ich prinútili zopakovať to ešte aspoň trikrát do týždňa. Práve preto bol veľmi unavený a tešil sa na návrat do školy. Ledva vládal obsedieť na stoličke.
„To mu budete musieť povedať sám, Severus. Chce sa s vami pozhovárať, lebo moje odpovede ho tuším neuspokojili,“ riaditeľ vrhol znepokojený pohľad na tmavovlasého chlapca, ktorý právo vošiel do jeho pracovne. Bol pomerne chudý a drobný, pôsobil veľmi krehko a zraniteľne. Sivé oči, rozkošný mierne zahnutý nos a dosiaľ neskúsené pery tvorili obraz nevinného dieťaťa. Školský habit dotváral obraz vzorného študenta.
„Dobrý deň, chcel by som konečne vedieť, prečo mojich rodičov museli odviesť do zahraničia? Som z toho hrozne zmätený... Ako ste to vlastne mysleli, že temný má si ma chce získať? Ja som predsa z Chrabromilu a moji rodičia nevedia čarovať...“ neochotne pristúpil bližšie k stolu.
„Dickerson, on po vás túži čisto fyzickým spôsobom, ale je v tom aj niečo iné...to zaklínadlo sa dosť ťažko interpretuje. Nie je mi celkom jasné, aké to bude mať naňho účinky. Nezastaví sa, kým vás nedostane do svojej postele, rozumiete? To nie je hra,“ drsne poznamenal Snape.
Chlapec mierne očervenel. Oprel sa o stenu a zúfalo stisol svoju školskú tašku. Chytil ju dosť neopatrne, preto sa z nej okamžite vysypali všetky veci.
„Ja nechcem. Nedovoľte mu, aby sa ku mne priblížil,“ tlmene zašepkal Clark.
„Musíte ostať na Rokforte, nesmiete opustiť areál školy, dokonca aj dedina je pre vás nedostupná. V žiadnom prípade sa nesmiete dostať do styku z vonkajším svetom. Budete tu musieť ostať, možno aj cez letné prázdniny. Neviem ako dlho bude trvať toto nebezpečenstvo,“ na ruke pocítil naliehavé pálenie temného znamenia. V mysli sa mu vynorila desivá predstava. Temný pán práve niekoho mučil a nebol to nik iný, ako svetlovlasý aristokrat menom Lucius Malfoy.
Výborne. Nech sa aspoň trochu poučí. Odkedy sa dal dokopy s tým neznesiteľným Potterom, nie je s ním žiadna rozumná reč. Aj keď musím uznať, že nebolo až také nepríjemné postarať sa o uspokojenie jeho...
„Nie, to nemôžete myslieť vážne! Mám tu byť zatvorený ako vo väzení?“ znechutene vyhŕkol Clark.
„Musíte...nemali by ste...“ ledva premáhal silnú bolesť. Chcel sa vrátiť do postele a dať si nejaký vhodný elixír, ale vedel, že bude musieť vstať a ísť upokojiť svojho pána.
„Pán riaditeľ, mám isté neodkladné povinnosti. Musím sa poponáhľať... On ma čaká...“ odvetil stručne.
„Severus, dávaj si na seba pozor,“ potichu odvetil Dumbledore. Vždy ho mal istým spôsobom rád, možno práve kvôli tomu, že mu chýbala láska. Akoby sa proti nemu všetko spriahlo, neprekonateľné prekážky prinútili jeho dušu ochladnúť a izolovať sa od akýchkoľvek citov. Nedokázal sa naňho hnevať. Nebol schopný mu to vyčítať.
***
Po vstupe do temného sídla začal pociťovať silnú nevoľnosť. Celý dom bol napáchnutý zvláštnou arómou. Pripomínalo to vôňu spáleniny. Domáci škriatkovia sa zdesene skrývali pod schodiskom. Ich utierky sa otriasali, pri každom nádychu.
„Čo sa tu stalo?“ veľmi neochotne sa k nim prihovoril, ale vedel, že bude lepšie už dopredu sa pripraviť na výbuchy pánovho hnevu.
„Snape, pane, on nás preklial... povedal, že keď sa tam vrátime zabije nás, Snape, pane, temný pán nás zahubí... Pán Avery a Malfoy mu priniesli akési fotografie...On sa hrozne rozčúlil a podpálil nás oboch...prútikom,“ vydesene vyprskol domáci škriatok.
„Vráťte sa do kuchyne,“ prikázal im stroho. Rýchlo vykročil po schodoch zo zábradlím pripomínajúcim stočeného hada. Zamieril do spálne obávaného čarodejníka.
„Vypadni, Malfoy! Chcem výsledky a nie tvoje chabé ospravedlnenia. Ako je možné, že nesmieš stúpiť do školy! Môžeš mi aspoň vysvetliť, ako je možné, že môjho chlapca objíma nejaké cudzie dievča?“ temný pán zdvihol fotografiu, na ktorej sa k objektu jeho túžob pritískala istá veľmi známa študentka chrabromilskej fakulty.
„Pane, to je predsa Grangerová, vyhrali metlobalalový zápas tak sa k nemu trochu...no veď to poznáte...“ vyhováral sa Lucius.
***
O pár dní...
„Harry, ja sa nudím, Budeme tu čakať ešte dlho?“ Neville nemotorne vyliezol na posteľ. Nechcelo sa mu zas obliekať. Tešil sa, že sa mu profesor bude adekvátne venovať a ďalší trest po škole dokonale využije k novým lekciám.
„Myslím, že sa zdržal uňho. Veď vieš, že ho k sebe stále volá...“ ustarostene odvetil jeho spolužiak.
„Bojím sa oňho, nechcem, aby mu ubližoval. Nevieš si predstaviť ako mi je s ním dobre,“ slastne objal vankúš. Obaja chlapci sa trochu zľakli, keď sa posteľ naklonila pod váhou ďalšej osoby.
„Severus, nemohol prísť, temný pán ho zas otravuje kvôli tomu chlapcovi. Je celý bez seba, lebo ho nemôže mať pre seba... preto som prišiel len ja. Radšej si dávajte pozor, možno ťa bude chcieť využiť, vieš, že to vaše spojenie je veľmi nebezpečné,“ chlácholivo pohladil Harryho a presadil si vstup do jeho úst.
