2. 1. 2008

13. kapitola Získaj si dôveru

„Viem, že ma potrebuješ. Cítil som ako veľmi po mne túžiš. Keď je tvoja myseľ uvoľnená, správaš sa ku mne úplne inak,“ spokojne poznamenal Voldemort. Páčilo sa mu, keď ho mohol provokovať. Na zdôraznenie svojich slov ho pritlačil k posteli a vášnivo pobozkal. Vnímal ako sa telo pod ním trasie. Vedel, že to nespôsobuje strach. Skôr akýsi vnútorný boj medzi chlapcovými túžbami a zdravým rozumom.

Musí mi začať dôverovať. Potom budem mať viac času vymyslieť nejaký spôsob, ako od neho odísť. Možno má aj Temný pán nejakú slabosť. Niekedy si myslím, že som ňou ja. Harry, nadýchni sa a urob to. Nebude to až také zlé. Musíš to vydržať. V duchu si dodával odvahu. Vedel, že Voldemort nebude sledovať jeho myšlienky, počas bozkávania. Niečo také považoval za zbytočnosť. Opatrne objal svojho nepriateľa. Neskúsené ruky ho jemne pohladili. Prispôsobil sa bozkom. Venoval celú svoju pozornosť tomu, aby sa Temný pán cítil, že príma jeho dotyky bez odvrávania. Telom prešli priam nadpozemské pocity. Neubránil sa tichému zastonaniu.

„Harry,“ spokojne zašepkal Voldemort. Prekvapila ho táto náhla zmena. Neochotne sa od neho odtiahol. Mal príliš veľa povinností, ktoré nezniesli odklad. Bojoval s túžbou ostať celý deň so svojím chlapcom. Tmavovlasý chrabromilčan ostal pokojne ležať na posteli. Ruky nechal spustené vedľa tela. Dovolil mu, aby sa díval na jeho nahé telo bez najmenších protestov. Stálo ho to veľa úsilia. Zelené oči si znepokojene prezerali Temného pána.

„Máš pravdu. Chcem byť s tebou, ale obávam sa, že to nebude možné. V tej knihe som našiel istý odkaz od môjho otca. Ty si sa s ním zaplietol ?“ “ potichu sa spýtal Harry. Vôbec sa necítil pri Nebolo to klamstvo, jeho telo to naozaj pociťovalo. Aspoň vo chvíľach, keď boli blízko seba.

„Vtedy som si to želal, dostať ho a vymámiť z neho informácie o Fénixovom ráde. On netušil, kto som. Pár ráz sme sa stretli. Okrem bozkov sa medzi nami nič nestalo. Nechal som ho v domnienke, že vôbec netuším, čo znamená žiť v čarodejníckom svete. Neskôr však odhalil moje tajomstvo a rozhodol sa navždy na mňa zabudnúť,“ nerád rozprával o tomto zvláštnom vzťahu. Pripomínalo mu to chybu, ktorú pred rokmi urobil. Vedel, že konal unáhlene, keď sa nechal zaslepiť proroctvom.

„Otec nemal rád moju mamu ?“ Harry ledva strávil tých pár viet. Svojho otca si takto predstavovať nechcel.

„Si naozaj naivný, Harry. Jamesove pocity ma nikdy nezaujímali. O tom vôbec nič neviem. Nikdy som sa nezaujímal takú pochybnú vec, akou je láska,“ podráždene poznamenal Voldemort.

„Úplne som zabudol, že hovorím s chodiacou mŕtvolou,“ podráždene vyprskol Harry. Vždy bol veľmi prchký a ľahko nad sebou strácal kontrolu. Práve kvôli tomu si vyslúžil pár nepríjemných školských trestov.

„Práve preto ťa určite poteší správa, že celý tento mesiac budeš mať súkromné hodiny so Severusom. Večer sa zastaví v tvojej izbe. Dovtedy si naštuduješ učivo, ktoré by si normálne preberal v škole. Na stole mám pripravené knihy. Takisto som počul, že tvoj výkon na elixíroch je viac než žalostný. Budeš sa musieť zlepšiť. Upozorňujem ťa, že nebudem tolerovať lenivosť. Budeš ho musieť poslúchať, inak sa o teba osobne postarám. Nebudem mať čas sa s tebou zaoberať,“ chladne poznamenal Voldemort. Očakával nepríjemné protesty.

„Urobím všetko, čo mi prikážeš,“ pokorne odvetil Harry. Vedel, že nemá cenu vzdorovať. Možno niekde objaví zaklínadlo, ktoré by mu mohlo pomôcť. Predstava večerov strávených s večne namosúreným profesorom elixírov ho dokonale schladila. Keď Voldemort odišiel, chvíľu apaticky ležal na posteli a premýšľal ako sa dostať z tejto nepríjemnej situácie. Snape to celé mohol ešte poriadne zhoršiť. Nikdy si spolu nerozumeli, práve naopak. Ich spoločné chvíle boli pre oboch neznesiteľné.

„Harry, si tu ?“ polica z knihami sa pomaly odsunula. Mladé dievča s kučeravými vlasmi rýchlo podišlo k nemu.

„Hermiona, čo tu robíš ? “ Harry ju pevne stihol v náručí. Bol nesmierne rád, že ju vidí.

Potreboval mať pri sebe nejakého spojenca.

„Lucius Malfoy sa obáva pobytu v Azkabane. Preto mal vzal preč zo školy. Neviem, čo to so mnou urobil. Stala som sa otrokom jeho vôle. Nenávidím ho, ľúbim Rona, ale moje telo ma vôbec nerešpektuje. Je to hrozné. Urobil zo mňa svoju milenku,“ zahanbene sa zadívala na koberec s hadím ornamentom.

„Nemusíš byť smutná. Viem, že to nie je tvoja vina,“ chlácholivo ju pohladkal po chrbte. Vedel, že to pre ňu musí byť hrozne ťažké.