Tentoraz som kapitolu rozdelila na polovicu :) No je to síce krátke, ale viac už zo seba asi nedostanem.
Rukou skúsil teplotu vody vo vani. Po pravidelnej návšteve mrzutého profesora elixírov sa mienil trochu uvoľniť. Vždy ho privádzal do zúrivosti a napriek tomu, že sa všetko naučil stále nebol spokojný. Nikdy neprotestoval a vždy sa k nemu správal slušne. Stálo ho to veľa úsilia, ale vedel, že musí vytrvať. Ten muž bol jediným spojeným s vonkajším svetom. Musel zniesť jeho prítomnosť. Mesiac prešiel tak rýchlo, že si to ledva stihol uvedomiť. Postupne spoznával rôzne miestnosti v temnom sídle. Mal možnosť pohybovať sa po chodbách. Celý čas však musel byť pod dozorom, niektorého zo smrťožrútov. Tajne sa stretával s Hermionou. Spolu sa snažili nájsť spôsob, ako uniknúť z tejto hroznej situácie... Zatiaľ sa dohodli, že budú čakať na vhodný okamih a snažiť sa získať si priazeň svojich väzniteľov.Vkĺzol do starostlivo pripraveného kúpeľa. Pena obklopila mladé telo, ktoré v sebe skrývalo určitú dávku príťažlivosti.
Dvere sa prudko otvorili. Studený vzduch pohladil napätú pokožku. Temný pán pomaly vstúpil do kúpeľne.
„Potrebuješ niečo ?“ zdesene vyjachtal Harry. Márne sa snažil ovládnuť svoj hlas. Automaticky pritisol nohy bližšie k sebe. Netešil sa, že ho opäť vidí. Oveľa lepšie sa cítil, keď nemuseli byť v tej istej miestnosti.
„Mňa sa už viac nemusíš báť. Nie som tvoj nepriateľ,“ Temný pán si pomaly vyzliekol habit. Nechal ho spadnúť na mokrú zem. Vôbec mu to neprekážalo. Nechcel, aby ho niečo delilo od jeho chlapca. Za iných okolností by to neurobil. Tentoraz, ale nemal chuť čakať, kým Harry skončí s kúpaním. Vedel, že by sa to určite snažil predĺžiť. Opatrne vkĺzol do vane.
Čo teraz ? To nezvládnem. Harry sa odsunul na kraj a zúfalo zavrel oči. Nechcel vidieť Temného pána. Strach zaplavil jeho zmysly. Musel si v duchu opakovať, že teraz sa nesmie vzdať. Len to mu dodávalo silu, aby neurobil nejakú hlúposť. Bolo to oveľa horšie, ako zvyčajne. Už ich nedelili šaty ani žiadne iné zábrany. Bolo mu jasné, že tak neskoro v noci ich zrejme nikto nevyruší.
„Nie, Harry. Takto to nepôjde,“ pevne ho držal, akoby sa chcel ubezpečiť, že mu nikam neujde.
„Otvor oči, chcem, aby si sa na mňa díval,“ nespokojne preskúmal pery svojho milenca. Cítil ako sa postupne uvoľňuje. Postupne sa zaplietali do vášnivej hry. Obaja sa podrobili svojim najhlbším potrebám. Naďalej ich spájalo pevné objatie. Harry konečne pohľadom aj dotykom preskúmal telo svojho spoločníka.
„Tom, dovoľ mi, aby som si ťa vzal,“ nečakane vyslovil želanie, ktoré preňho mohlo mať nepríjemné dôsledky. Neuvedomoval si, že použil meno, ktoré Temný pán nenávidí. Pustil ho tak prudko, až mu hlava klesla na dno vane. Harry pár krát zakašľal, aby zahnal nepríjemnú chuť bublinkového kúpeľa. Vedel, že zašiel priďaleko.
„Nie, Potter. Niečo takého sa nedočkáš. Neopováž sa už nikdy vysloviť to prekliate meno, lebo ťa umlčím navždy !“ pohŕdavo vyhŕkol Temný pán. Videl sklamanie v zelených očiach. Zasiahlo ho to, aj keď si to odmietal priznať.
„Vôbec neviem, prečo som to povedal. Asi mi naozaj preskočilo. Som z teba zmätený, ja netuším, čo si mám myslieť.... Mrzí ma, že som ťa nahneval,“ vyjachtal Harry. Hanbil sa svoje slová. To predsa nemôžem myslieť vážne...Ty by si naozaj ? Nie, musíš zabudnúť.. On by mi to nikdy nedovolil....
Zaplavil ho smútok, akoby stratil najlepšieho priateľa. Znepokojene sa schúlil do náručia Temného pána.
„To je v poriadku, Harry. Nie som zvyknutý na blízky kontakt s inými ľuďmi,“ jemne sa primkol k rozochveným perám. Začínal ľutovať, že ho od seba odstrčil. Nestávalo sa až tak často, že mal chuť s ním spolupracovať.
