2. 1. 2008

15. Lev (Harry) a Had (Voldemort)

No tak je tu ďalšia kapitolka J)) Všetkým prajem príjemné prázdniny J)) Je to skôr taká pohodová kapitolka :)))

Pohodlne sa pritískal k telu, ktoré mu patrilo. Stále spomínal na príjemné pocity, ktoré súviseli s poznaním, že prenikol do dosiaľ nepoznaných obzorov. Spokojne pohládzal bledú pokožku svojho milenca. Počúval pravidelný dych a tlkot srdca Temného pána. Ich nohy boli spolu prepletené, takým zložitým spôsobom, že sa ledva odvážil pohnúť. Po dlhom čase sa ho zmocnili pocity radosti a eufórie. Už nebol sám, oddelený od ostatných kvôli nejakej nezmyselnej veštbe. Spokojne sa usmial a pritisol svoje pery ku krku svojho milenca.

„Harry,“ potichu zamrmlal Voldemort. Pevnejšie objal svojho mladého priateľa. Rukou zablúdil pod prikrývku. Rád by mu zložil k nohám celý svet, len za jediný vľúdny pohľad. Zadná časť tela ho trochu bolela, ale snažil sa to ignorovať. Vedel, že chvíľu potrvá než si zvykne patriť inej bytosti. Vždy bol rád lovcom a odmietal stať sa korisťou. Zelenooký chlapec ho donútil ustúpiť od zásad, ktoré roky dodržiaval.

„Môžem vedieť, prečo ma budíš tak skoro ?“ napriek mladému vzhľadu nemal toľko energie ako Harry. Potreboval dlhší čas, aby sa dokázal spamätať.

„Chcel, by som ťa o niečo požiadať. Rád by som chodil do školy. Nechcem tu byť celé dni zavretý. Mohli by sme niekam odísť spolu,“ chcel sa vrátiť do spoločnosti svojich rovesníkov.

„Možno by existovala riešenie. Mohol by si chodiť do tej istej školy, ako Severusova dcéra,“ nahlas uvažoval Voldemort. Návrat na Rokfort nebol za týchto podmienok možný. Nemienil dopustiť, aby ho niekto oddelil od Harryho. Pred mnohými rokmi spolu z jedným z niekdajších spolužiakov založili vlastnú školu. Lákalo ho vziať Harryho na to prísne utajované miesto. Mohol by ho ešte viac pritiahnuť k zlej mágii a vzbudiť v ňom záujem o takéto štúdium. Nechcel, aby sa motal v blízkosti Rokfortu. Nemienil dopustiť, aby niekto vrátil Harryho k silám svetla.

„Snape má dcéru ?! “ prekvapene zhíkol Harry. Vôbec sa mu to nepozdávalo, tráviť čas s „kópiou“ svojho najneobľúbenejšieho profesora. Nečakal, že ten muž bez štipky citov môže mať nejaké deti.

„Áno, Harry. Je to jedno z najprísnejšie strážených tajomstiev. Nemusíš byť sklamaný. Ona svojho otca nenávidí. Myslím, že si budete dobre rozumieť,“ neľútostne si vzal jeho pery a začal ho hladiť po chrbte.

„Mohli by sme zo sebou vziať aj Hermionu. Tiež by mohla neskôr pokračovať v štúdiu,“ nesnažil sa skrýval, že sa s ňou stretol. Vedel, že Temný pán by to aj tak neskôr zistil. Nedokázal si pred ním uzatvoriť myseľ.

„Má v sebe potomka Malfoyovcov tým pádom by sme mohli zabudnúť na tento jej pôvod,“ spokojne poznamenal Harry.

Voldemort uznanlivo prikývol. Potešilo ho, že mu Harry konečne začal dôverovať.

„Mám pre teba niečo veľmi zaujímavé,“ pevne zovrel jeho ruku a na prst mu navliekol prsteň, ktorý pripomínal zvinutého hada s červenými očami. Harry si všimol, že má na prste navlečený rovnaký prsteň.

„Bude symbolom nášho pretrvávajúceho puta. Keď ti bude hroziť nebezpečenstvo ten môj očervenie. Okamžite budem vedieť, že sa s tebou niečo deje. Funguje to aj naopak,“ trpezlivo vysvetľoval Voldemort.

„Ďakujem ti,“ spokojne zamrmlal Harry. Chvíľu spolu ležali v posteli a pokojne sa zhovárali.

„Po raňajkách nás čaká istá nepríjemná záležitosť. Bude lepšie, keď sa predtým trochu zabavíme,“ opatrne stiahol z chlapca tenkú prikrývku. Dal si záležať, aby sa nedíval na odkryté telo. Nemienil opäť upadnúť do pokušenia.

„Áno, samozrejme,“ rýchlo sa vysúkal z vyhriatej postele. Vôbec sa mu nechcelo odtrhnúť sa od svojho milenca. Obaja okamžite zamierili do kúpeľne. Navzájom sa venovali svojim telám. Keď sa vrátili do izby, po dlhom čase sa ozval Harryho žalúdok.

„Som hrozne hladný. Mám pocit, akoby som už niekoľko dní poriadne nejedol,“ zamrmlal chlapec. Vrhol spokojný pohľad na podnos plný rôznych pochúťok, ktoré domáci škriatok položil na stolík. Uklonil sa a nechal ich osamote. Dychtivo ochutnal čerstvé ovocie.

„Je to výborné. Dúfam, že ma nenecháš jesť samého ?“ nesmelo poznamenal chlapec. Oprel sa o Voldemorta a spokojne si nabral na tanier poriadne veľkú porciu.

„Nie, to ti rozhodne nehrozí,“ temný pán sa takisto pustil do jedla. Páčilo sa mu, keď sa k nemu Harry správal ako k partnerovi.