„Zbláznil si sa, Harry ? On ťa opäť ovládol. Si v poriadku ? Vôbec ti nedochádza, že nás chcú dostať preč z dosahu našich priateľov. Vravel si mi, že sa chceš vrátiť na Rokfort do Chrambromilu. Už si zabudol na svoje poslanie,“ podozrievavo si premerala svojho kamaráta. Vôbec sa jej nepozdávala táto náhla zmena. Pevne verila, že sa ju bude aj naďalej podporovať. Nečakala takú rýchlu rezignáciu.
„Neopustím Temného pána. Je to jediný spôsob ako budeme môcť byť spolu. Nechcem sa od neho odlúčiť. Sme spojení na večnosť,“ zasnený pohľad zelených očí ju úplne odrovnal. Musela sa zachytiť postele, aby jej neprišlo zle. Nedokázala pochopiť, čo má na mysli. Netušila aký je medzi nimi vzťah.
„Ako to myslíš ? Ty a Temný pán ste predsa vždy boli nepriatelia. Chcete jeden druhého zabiť alebo sa mýlim ?“
„Nebol by som schopný mu ublížiť. Nie po dnešnej noci,“ vzal si z postele pár balíčkov a začal ich automaticky otvárať. Našiel pár obyčajných čiernych habitov. Sebavedome siahol do ďalšej kopy a podal Hermione rozkošné detské topánočky.
„Harry, to nemyslíš vážne ?“ zdesene si zakryla ústa.
„Je to pravda. Nepoužil na mňa žiadne kúzla. Dokonca sa ma ani nedotkol proti mojej vôli. Po prvý raz vo svojom živote som šťastný a spokojný,“ ledva vnímal jej slová. Vznášal sa na obláčiku blažených nádejí. So svojím milencom bol ochotný odísť kamkoľvek.
„Nie, tomu nedokážem uveriť. Je to Temný pán. Vrah a zločinec. On sa nikdy nezmení. Budeš sa podieľať na zabíjaní nevinných ľudí ?“ ustúpila od neho, aby mal nejakú zákernú chorobu.
„Nie, chcem len ísť do školy. To snáď nie je žiadny priestupok voči zákonu. Chceš snáď ostať v sídle Temného pána ?“
„To netvrdím, ale... Nemôžeš zariadiť, aby ma pustil. Ja nechcem ostať v blízkosti Malfoya,“ prudko odsunula pár vyčnievajúcich balíčkov. Nemala vôbec náladu na darčeky.
„Na Rokforte by si bola vystavená veľkému riziku. Chceš, aby ťa neustále vypočúvali kvôli mne. To by tvojmu dieťaťu vôbec neprospelo,“ odmietavo pokrútil hlavou. Nemienil ju nikam pustiť. Chcel, aby mu v škole robila spoločnosť.
„Okrem toho určite nepremárniš šancu stretnúť sa so Snapovou dcérou,“ napriek všetkému bol zvedavý na to dievča.
„Harry, to predsa...“ neveriacky vyhŕkla Hermiona.
Do miestnosti sa práve vrátil Temný pán spolu s Luciusom a Severusom. Harry sa znechutene odvrátil. Nemal vôbec záujem zdržiavať sa blízkosti toho muža. Pristúpil bližšie k Temnému pánovi. Spokojne ho chytil za ruku. Chcel mu dať najavo, že už viac nie je väzňom.
„Lucius, Severus, postarajte sa o naše veci. Prídete za nami presne po večeri. Budem potrebovať trochu času, na rozhovor so starým priateľom Amosom,“ ukázal Harrymu drobné prenášadlo. Nemienil riskovať premiestňovanie ani iný spôsob dopravy. Nepovažoval to za bezpečné riešenie. Vybavil, aby na škole na chvíľu zrušili pár obranných zaklínadiel, aby sa tam mohli rýchlejšie dostať.
„Grangerová, poď sem. Obaja sa musíte pevne chytiť,“ pevne zovrel okraj miniatúrneho prívesku.
Hermiona neochotne poslúchla. Potrebovala zistiť, čo s Harrym vlastne urobili. Myslela si, že ho Voldemort ovláda. Rozhodla sa, že mu zatiaľ nebude spôsobovať problémy.
Zjavili sa v priestrannej pracovni plnej rôznych kníh a tajuplne pôsobiacich sôch. Za veľkým pracovným stolom sedel drobný muž s drapľavou tvárou plnou jaziev. Na prvý pohľad pôsobil ako nejaký rytier zo starovekých legiend.
„Som rád, že si sa vrátil, Tom. Už som sa obával, že zas budem musieť hľadať nového profesora. Bude lepšie, keď sa pred vstupom do Dark Hole dozviete viac podrobností.“
„Zabudni na to prekliate meno !“ podráždene vyprskol Voldemort. Nemal náladu na žarty. Napriek všetkému sa nikdy nezmieril s touto stránkou minulosti.
