Riaditeľ absolútne ignoroval poznámku Temného pána. Pôsobil spokojne a vyrovnanie, napriek tomu, že práve rozhneval najmocnejšieho čarodejníka.
„Dark hole je škola, ktorá si nevyžaduje od žiakov veľa osobných informácií. Jediné, čo potrebujem vedieť sú vaše mená a ročník, do ktorého vás pridelím. Podľa všetkého by ste ešte nezvládli šiesty ani 7. ročník. Napriek tomu, že na Rokforte začali siedmim ročníkom u nás začnete piatym. Čiernu mágiu na takej úrovni by ste len veľmi ťažko zvládli. Táto škola v sebe skrýva mnoho tajomstiev a rôznych nebezpečenstiev. Dodržiavajte pokyny vedúcich fakúlt a nesnažte sa vstupovať do zakázaných miestností. Vybral som jednu študentku, ktorá vás bude sprevádzať po škole. Škola sa pre vás začne až od budúceho týždňa. Potrebujete sa trochu zoznámiť s tunajšími pomermi. Až do začiatku vášho vzdelávania sa bude zdržiavať len v priestoroch, ktoré vám určíme...“ dal im prečítať kompletný školský poriadok
Do riaditeľne vošlo chudé dievča s dlhými čiernymi vlasmi a mierne zahnutým nosom. V rukách sa jej hompáľala školská taška popísaná rôznymi názvami kliatob. Spoznával určité črty tváre, ktoré ho utvrdili v tom, s kým má tú česť.
„Dobrý deň,“ slušne pozdravila. Trochu rozpačito sa dívala na Harryho a Hermionu.
„Toto je Selina Snapová. Bude vás mať na starosti. Momentálne nemá spolubývajúcu na izbe, preto budete pridelená k nej, Grangerová. Pokojne môžete ísť s ňou už teraz,“ prikázal jej.
„Áno, pán riaditeľ,“ veselo odvetila Hermiona. Bola rada, že sa k nej správajú ako k normálnej študentke. Chcela sa čo najviac vzdialiť od Luciusa. Bez akýchkoľvek námietok nasledovala svoju novú spolužiačku.
„Neprišiel som sem len kvôli vyučovaniu. Chcem ostať s Harrym. Nedovolím, aby nášho vzťahu niekto stál v ceste,“ rukou majetnícky prešiel po tele svojho obľúbeného Chrabromilčana. Harry sa snažil potlačiť túžobný ston. Mierne očervenel, ale napriek tomu si želal, aby sa ho dotkol znova.
„Chápem, Tom. Mrzí ma to, ale budeš musieť používať toto meno. Študentom predsa nemôžeme prezradiť, že si lord Voldemort. Na tejto škole neplatia také prísne pravidlá týkajúce sa vzťahov. Nikto vám nebude vyčítať, ak budete spolu tráviť čas. Nemám nič ani proti tomu, aby ste spolu bývali. Táto škola predsa patrí tebe a funguje len vďaka tvojej smrťožrútov. Ministerstvo by túto inštitúciu s radosťou zatvorilo,“ vážne vyhlásil riaditeľ.
„Som rád, že sme sa dohodli. Večer sem prídu dvaja smrťožrúti, ktorí sú v mojich službách. Severus by bol rád, keby sa mohol súkromne pozhovárať so svojou dcérou. Pokúste sa zariadiť, aby nemohla odmietnuť,“ spokojne poznamenal Temný pán.
„Áno, samozrejme. To nebude problém,“ súhlasil riaditeľ.
„Prajem vám príjemný zvyšok dňa. Vaše apartmány sú už pripravené. Ak by ste niečo potrebovali stačí, keď požiadate domácich škriatkov. Minulý týždeň sme prijali pár nových dobrovoľníkov,“ s úľavou si vydýchol, keď obaja vyšli z miestnosti. Obával sa, že Temný pán toho chlapca uniesol a chce, aby škola slúžila ako väzenie. Nikdy by mu nenapadlo, že príde dobrovoľne.
Voldemort ho zaviedol do svojich komnát, ktoré vyzerali úplne rovnako ako v temnom sídle. Zrejme nemal rád veľké zmeny a bol zvyknutý, že všetci plnili jeho želania. Harry si spokojne sadol do mäkkého kresla. Chcel sa čo najskôr prezliecť. Bol horúci deň a habit sa naňho nepríjemne lepil. Na zemi ležal skrútený had. Keď zazrel Temného pána spokojne zdvihol hlavu a zasyčal :
„Pane, prečo ste sem priviedli, Pottera ?Mám ho zožrať alebo radšej použiť jedovaté zuby ?“ priplazila sa k nemu a rýchlo sa omotala okolo jeho hrudníka.
„Nie, Nagini. Niečo také ti nikdy nedovolím. Harry je môj milenec. Budeš sa k nemu správať s rovnakou úctou, ako ku mne,“ nemienil tolerovať neposlušnosť.
„Rozumiem parselčine, tak si nemysli, že som to nepočul,“ nespokojne zasyčal Harry. Vôbec sa mu nepozdávalo priateľstvo z hadom.
„Prepáč, Harry. Nevedela som, že si sa pridal k Pánovi. V tom prípade sa nemusíš báť. Budem sa k tebe správať slušne,“ hadie telo ho prestalo dusivo zvierať. Šikovný jazýček spokojne oblizol odhalený kúsok pleca.
„Aký predmet učíš ?“ snažil sa odohnať spoločníčku Temného pána. Nemal záujem o maznanie z hadom.
„Prevažne čiernu mágiu, ale kvôli tebe možno urobím výnimku,“ bojoval s túžbou okamžite si Harryho vziať. Nevedel, prečo sa zrazu cíti takú silnú žiadostivosť. Musel ho nechať aspoň trochu vydýchnuť. Nechcel, aby si myslel, že ho zaujímajú len telesné pôžitky.
***
Nasledujúce tri dni strávili spolu. Harry si postupne zvykal na prítomnosť Nagini. Občas sa s ňou dokonca poriadne pozhováral. Bola dobrá poslucháčka a vždy mu prezradila niečo zaujímavé. Temný pán mu poukazoval takmer celú budovu školy. Veľmi rýchlo sa zorientoval. Večer vždy od únavy zaspal. Musel vstrebať nesmierne množstvo nových informácií.
„Vyzleč sa, prosím ťa,“ bez okolkov prikázal Voldemortovi. Práve sa vrátil zo schôdze smrťožrútov. Vôbec nemal dobrú náladu, preto ho chcel čo najskôr rozveseliť.
„Harry, teraz nie je správna chvíľa...“ chvíľu váhal Temný pán. Správy, ktoré dostal o činnosti Fénixovho rádu ho nútili mučiť niektorých zo svojich služobníkov. Dumbledore nejakým spôsobom zistil, kde sa nachádzajú. Škola bola nezmapovateľná a aurori sa tam nemohli len tak ľahko objaviť. Napriek tomu bol znepokojený. Nechcel, aby niekto ovplyvňoval Harryho. Chcel si ho nechať len pre seba. Obával sa, že Dumbledore sa len tak ľahko nevzdá.
Okamžite prestal protestovať, keď si Harry kľakol a ústami pohltil jeho penis. Láskavo oblizoval to citlivé miesto. Rukami ho pevne objímal a pritískal sa k nemu. Voldemort nemohol viac vzdorovať. Dovolil mu, aby sa s ním pohrával. Tentoraz vôbec neprotestoval, preto to bolo oveľa príjemnejšie ako, keď ho k tomu nútil. Snažil sa byť ohľaduplný.
„Harry, Harry...“ neustále opakoval jeho meno. Telo temného pána sa spokojne prehlo. Keď konečne pocítil úľavu, keď sa sladké mučenie skončilo. Okamžite Harryho vyzliekol a začal ho vášnivo bozkávať. Spokojne mu roztiahol nohy a chystal sa preniknúť do bytosti, ktorá si o to koledovala. Nespokojne zavrčal, keď cez okno dnu vleteli
tri sovy rôznych veľkostí a tvarov. Mali na sebe znak Rokfortu.
„Mizerný Dumbledore,“ uľavil si znechutene. Nemal chuť pustiť svojho „maznáčika.“ Harryho pery priam žiadali o ďalší bozk.
„Budete musieť počkať. Teraz nemienime preberať poštu,“ nespokojne zamrnčal Harry. Hodil na tri pohoršene sa tváriace sovy svoj habit.
Zúfalo prevrátil oči na stĺp, keď videl, že dovnútra sa prebíjajú ďalšie sovy. Bolo ich najmenej dvadsať.
