No viem, že je to krátke, ale dnes už viac nestíham napísať.
K nohám mu dopadali zásielky. Vrešťadlá im vybuchovali nad hlavou. Rozzúrené hlasy sa miešali z výkrikmi pani Weasleyovej. Nad nimi vybuchol hotový ohňostroj rôznych obálok a všelijakých kliatob, ktoré obsahovali. Voldemort zatiahol svojho chlapčeka pracovný stôl, ktorý mal umiestnený aj v spálni. Keď potreboval niečo napísať rád to robil v súkromí. Hlavne pokiaľ šlo o rozkazy pre smrťožrútov. Pevne držal rozrušeného mladíka a jemne ho hladil po vlasoch.
„Neposlúchaj to, sú to len reakcie závistlivých ľudí, pre mňa si jediný, nič nás nerozdelí....Môj malý Harry,“ nedokázal sa ovládnuť. Cítil silnú potrebu po hlbšom kontakte. Pomocou prútika nad nimi vytvoril ochranu proti kliatbam, ktoré sa sypali z niektorých zásielok.
„HARRY POTTER, AKO SI MOHOL UBLÍŽIŤ SVOJEJ KAMARÁTKE. HERMIONINY RODIČIA SA ÚPLNE ZRÚTILI. MUSELI ICH UMIESTNIŤ V MUKLOVSKEJ NEMOCNICI. TO VŠETKO JE LEN TVOJA VINA. SI VEĽMI ZLÝ CHLAPEC !“ obálka vybuchla vo vzduchu. Okamžite bola nahradená ďalšou obálkou. Harry okamžite spoznal hlas svojho najlepšieho priateľa. Bol takisto poriadne zosilnený.
„SI OBYČAJNÝ NEHANEBNÝ HNUSÁK. PREDAL SI HERMIONU MALFOYOVI, AJ KEĎ VIEŠ, ŽE JA JU MILUJEM. UŽ NIKDY VIAC O TEBE NECHCEM NIČ POČUŤ. VRÁŤ MI MOJE DIEVČA, LEBO TO OĽUTUJEŠ TY ZRADCA.“
„Nevšímaj si to. Chcú ťa len nahnevať. Som s tebou,“ temný pán neprestal pohládzať rozrušeného chlapca. Pevne objímal trasúce sa telo. Roztúžený penis pomaly vnikol do lákavého otvoru. Harry nespokojne zavzlykal. Tie listy v ňom prebudili staré pocity, ktoré sa snažil potláčať. Spomienka na ľudí, ktorí mu ako prvý prejavil svoju náklonnosť, prevládla nad prchavými potrebami tela. Srdce náhle zvíťazilo nad túžbou po rozkoši.
„TY SI PRAVÝ CHRAMBROMILČAN, HARRY. TVOJE SRDCE ŤA VIEDLO PRIAMO K SVETLU. NIE SI AKO ON. AK BY TO BOLA PRAVDA, LILY BY ZA TEBA NIKDY NEPOLOŽILA ŽIVOT. SPOMŃAŠ SI NA MEČ, KTORÝ V TVOJICH RUKÁCH OPAŤ OŽIL ? VER SVOJMU INŠTINKTU,“ hlas rokfortského riaditeľa ho zasiahol najviac. Spomenul ženu, ktorú si nadovšetko vážil a
„Chcem sa vrátiť domov. Musím im vysvetliť, že to nie je pravda. Nikoho som nezradil,“ mal pocit, akoby sa prebudil zo sna plného klamlivých vízií. Ležím tu na zemi ako nejaká obyčajná hračka, určená pre pobavenie Temného pána. Zbláznil som sa ? Prečo mu dovolím, aby to so mnou robil. Ja predsa ....
„Nemôžeš ma opustiť. To nikdy nedopustím,“ tesnejšie zovretie v ňom vzbudzovalo túžbu. Pokiaľ by od neho utiekol, bol by ochotný poriadne potrestať všetkých ľudí, ktorý sa odvážili obťažovať jeho milenca. Nespokojne zamrmlal, keď sa jeho spoločník rozhodol zmeniť polohu. Už viac nechcel byť spojený s jeho telom. Odtláčal ho od seba.
„Harry, neodmietaj ma,“ pocítil prudkú bolesť. Nevládal znášať odpor bytosti, po ktorej nadovšetko túžil. Odmietnutie mu zasadilo nepríjemnú ranu. V žalúdku cítil akési zvláštne chvenie.
„Nechápem čím si ma ovládol, ale to sa už skončilo. Okamžite ma musíš odtiaľto pustiť. Vyber zo mňa tú nechutnú vec,“ zavrčal podráždene. Nereagoval na dotyky, len sa snažil ho zo seba striasť.
„Nebudeš sa ku mne takto správať. Ten starý blázon nám nebude zasahovať do života, lebo ho vlastnoručne umlčím,“ bez váhania pobozkal Harryho a pevne mu zovrel ruky. Nemienil dopustiť, aby ho niekto odtrhol od zbožňovaného tela. Láskavo hladil penis svojho obľúbenca a pokúšal sa znovu získať vládu nad jeho pocitmi. Jeho pery putovali po bledej pokožke a zahŕňali ho drobnými bozkami, plnými nehy.
„Už nikdy ma nebudeš mať pre seba. Nedovolím ti to,“ nespokojne privrel oči. Nechcel v sebe cítiť Temného pána. Slová z ďalších listov sa mu zabárali do duše. Bolo ich príliš veľa. Neustále vykrikovali urážky a nelichotivé prirovnania.
