„Robí ti radosť ma trápiť ?“ pridusene sa spýtal Voldemort. Po pár prudkých prírazoch pocítil uspokojenie, napriek tomu, že Harry vôbec nespolupracoval. Opatrne vykĺzol z úzkeho otvoru. Dával si pozor, aby ho to zbytočne nebolelo. Bol sklamaný a znepokojený. Prečo sa muselo všetko pokaziť ? Prečo nemôže aj on spoznať šťastie a spokojnosť ? Bol ochotný zmieriť sa s tým, že k nemu budú ľudia pociťovať odpor. Netrápili ho názory nejakých zakomplexovaných starcov. Potreboval jedine Harryho. Tie dni, keď spolu pokojne jedli a venovali sa jeden druhému preňho veľa znamenali. Nebol ochotný sa zrieknuť príjemných pocitov, ktoré v ňom vzbudzoval jeho malý chlapček.
„Nechcem, aby si v tom pokračoval. Nesúhlasím s tým. Moje telo nie je určené pre tvoju zábavu,“ neľútostne odvetil chlapec. Oči ho pálili, ale nemienil kvôli nemu vyroniť ani jedinú slzu.
„Mýliš sa Harry. Si môj úplne celý. Ja rozhodnem, čo sa s tebou bude diať. Zabudol si na náš sľub ? Už si nespomínaš ani na spojenie, ktoré medzi nami prevláda ?“ ukázal mu prsteň na svojej ruke a takisto aj ten druhý. Namieril prútik na nedočkavé sovy. Silné zaklínadlo ich donútilo vyletieť von oknom. Nemal náladu znášať ďalšie vybuchujúce vrešťadlá. Pevne zovrel chlapca v náručí a zložil ho na mäkkú posteľ.
„Nie, to nie je možné. Dubledore má pravdu, chceš ma len využiť, aby si so mnou nemusel bojovať,“ hrdo vyhlásil zelenooký mladík.
„Ja nie som žiadny klamár. Ak neveríš mojim slovám, možno ťa presvedčí niečo oveľa zaujímavejšie,“ Voldemort sa spokojne sklonil k bledému telu. Pohrával sa s jeho penisom, až kým sa na ňom neprejavila neskonalá túžba. Harry chvíľu protestoval, ale neskôr už zo seba dokázal vydať len trhané vzdychy. Temný pán mu opäť dovolil vstúpiť na miesto, kde nikto iný predtým nebol. Prekonal počiatočnú bolesť a dovolil mu, aby opäť vyplnil jeho telo. Triasol sa a pevne objímal svojho milenca.
„Myslíš si, že dokážem predstierať oddanosť a túžbu ? Ak by som ťa nechcel, dovolil by som ti urobiť niečo také intímne,“ chrapľavo odvetil Voldemort. Netrpezlivo sa chvel. Cítil ako sa Harry začína pomaly poddávať svojmu vlastnému rytmu. Nemohol odolať takémuto lákadlu.
„Ja neviem. Už si ničím nie som istý,“ zadychčane poznamenal Harry. Cítil ako v ňom narastá neutíchajúca potreba po ďalších dotykoch. Jeho telo vôbec nemalo žiadne výčitky. Prispôsobovalo sa bez akýchkoľvek námietok, akoby to bolo preňho úplne prirodzené. Práve to ho hrozne vydesilo a nedovolilo mu to pokračovať. Veľmi rýchlo sa od neho odtrhol a prudko ustúpil k stene. Nedoprial si to potešenie naplno precítiť blízkosť svojho milenca. Prsteň slabulinko zasvetielkoval.
„Si v poriadku ?“ neisto vyhŕkol Harry. Postrehol zvláštnu zmenu na tvári mocného čarodejníka.
„Nie, Harry. Vráť sa späť do postele,“ naliehal Voldemort. Cítil na tele akúsi zvláštnu ťažobu, akoby prišiel o niečo veľmi dôležité. Prudká bolesť mu bránila rozprávať. Po dlhom čase v sebe cítil desivú prázdnotu.
„Ja nemôžem. Nechcem, aby ma kvôli tebe nenávideli. Musíš pochopiť, že nechcem ublížiť svojim priateľom. Oni sa o mňa vždy zaujímali a ty si sa ma stále pokúšal zavraždiť,“ mal pocit, akoby práve precitol z nejakého bláznivého sna.
„Chceš ma opustiť, ale to sa nedá, Harry. Ak odo mňa navždy odídeš opäť upadneš do stavu úplného šialenstva. Prisahal si, to sa už nedá zmeniť. Nesnaž sa ma nahnevať,“ pevnejšie zovrel rukou miesto, kde pociťoval bolesť. V jeho prípade sa aj bolesť duše prejavila na tele. Kúsky duše boli vždy veľmi nestabilné a už dávno sa nesnažil niečo cítiť.
„V poriadku nepokúsim sa ujsť, ale neostanem s tebou v jednej posteli. Chcem svoju vlastnú izbu,“ nespokojne vyjachtal chlapec.
„Dostaneš všetko, čo si budeš priať,“ súhlasne prikývol Voldemort. Netešilo ho, že nebude môcť byť s ním. Hrozne zúril a chystal sa urobiť potrebné kroky na zlikvidovanie Dumbledora.
„Radšej ti dám niečo na pitie. Si akýsi čudný, možno by ťa mal niekto prezrieť,“ pomocou kúzla naplnil pohár priezračnou tekutinou. Podišiel k posteli a postaral sa, aby sa Voldemort napil.
„Nie, nepotrebujem pomoc. Jediné, čo mi naozaj môže poskytnúť oporu si ty. Nikomu nedovolím, aby nás od seba odlúčil. Ani tebe. Neopováž sa odísť bez môjho súhlasu. Si môj študent a musíš ma rešpektovať, “ nespokojne privrel oči. Už dávno sa necítil taký slabý a zraniteľný.
