„Ešte sa uvidíme, Potter,“ neochotne sa vydal smerom k vchodovým dverám. Stolička pri učiteľskom stole zaškrípala. Profesor Gaunt prudko vstal a rýchlo sa ponáhľal za svojím smrťožrútom. Na tvári sa mu usadil nepreniknuteľný výraz.
„Myslíte, že mu ublíži ?“ ľahostajne sa spýtala Selina. Ľahostajne vzala do ruky chrumkavé pečivo.
„On možno nie, ale mama bude zúriť, keď za ňou nepôjde,“ chladne skonštatoval Severus. Zložil si tašku z kolien a vytiahol z nej akési pokrčené papiere. Medzi nimi boli aj staršie fotografie obávaného profesora elixírov. Vedľa neho stála nejaká žena. Na okamih zaváhal a chcel ich nenápadne schovať späť do tašky.
„Musíš mu ich dať, nechceme predsa, aby utrpel šok,“ netrpezlivo mu pripomenula Selina.
„V poriadku, urobím to,“ neochotne položil na stôl pár pohyblivých fotiek. Vrhol zamračený pohľad na pomerne dojímavý obrázok muža, držiaceho na rukách malé dieťa. Tá fotka bola rozhodne zaujímavá, ale nemala preňho žiadny hlbší význam. Predstavil si, akoby sa Ron tváril, keby mu poslal takýto obrázok. Keď uvidel matku tých dvoch detí, úplne stratil reč. Zelené oči neveriacky hľadeli na ženu s ryšavými vlasmi. Mala zelené oči rovnako ako on. Pripomínala mu matku, ktorú často obdivoval na rôznych fotkách. Tentoraz však pri nej nestál James Potter. V náručí držala malé dievčatko s tmavými vlasmi. Neveriacky hľadel na Snapa, ktorý sedel pri nej v kresle a tváril sa spokojne. Na tvári nebola ani stopa po kyslom výraze, ktorým sa zvyčajne vyznačoval.
„ČO TO MÁ BYŤ ? TÁ ŽENA JE...“ potichu sa spýtal Harry. Nechcel na seba počas prvého dňa v škole upútavať pozornosť všetkých spolužiakov.
„Emmeline Snapová. Naša mama a tvoja teta. Dvojča Lily Potterovej. Môžem ťa uistiť, že je úplne iná, ako tvoja matka aj keď sa na seba veľmi podobajú. Teraz ti nemôžeme nič viac prezradiť, mali by sme veľké problémy, keby to niekto z nich zistil,“ stručne objasnil Severus. Nenápadne skryl fotky a pokračoval v jedení, akoby sa nič nedialo. Harry už nemohol vziať do úst ani kúsok. Bol hrozne rozrušený a nespokojný.
„Je profesorkou elixírov na tejto škole. Budeš mať príležitosť sa s ňou pozhovárať, ale v žiadnom prípade pred ňou neurážaj nášho otca. Zbožňuje ho. Potom by s tebou odmietala komunikovať,“ opovržlivo poznamenala Selina. Poriadne zbledla, keď sa k nim priblížili traja chlapci s mohutnou postavou. Bratia Macnairovci v nej vždy vzbudzovali obavy. Hlavne najstarší Rufus. Bolo známe, že veľmi často strieda milencov a vždy sa zameriava na tých, ktorý mu odporujú. Bez pozvania si sadli na voľné miesto pri Harrym.
„Ahoj, maličký,“ zľahka sa oprel o stoličku a zvedavo si obzrel nového spolužiaka. Mal nebezpečný pohľad Dravca, ktorý vedel ovládnuť aj tú najdivokejšiu korisť. Ležérne sa oprel o stoličku.
„Ahoj,“ nespokojne zavrčal Harry. Nepáčil sa mu upretý pohľad na jeho telo. Ten chlapec si ho bez najmenšieho ostychu prezeral.
„Mali by sme už ísť na hodinu. O desať minúť začína transfigurácia,“ pohotovo poznamenala Hermiona.
„Ja sa už musím ponáhľať ku skleníkom, mám herbológiu,“ súhlasne zamumlal Severus. Viditeľne znervóznel, keď zbadal tých troch. Rýchlo schmatol tašku a vytratil sa z preplnenej miestnosti. Harry v jeho očiach zazrel strach a skryté varovanie.
Okamžite využil príležitosť, stratiť sa z dosahu tých nepríjemne pôsobiacich chlapcov. Keď odchádzali počul ich, ako si medzi sebou niečo šepkajú. V jazve zacítil slabé pichnutie.
„Siedmakom sa radšej vyhýbajte. V žiadnom prípade s nimi neostávajte osamote. Sú dosť zruční v používaní čiernej mágie. Títo traja dokonca neváhajú otravovať prvákov. Zastrašujú ich, ale o nič sa zatiaľ nepokúsili,“ viedla ich späť k dolným učebniam. Odhodlane vykročili po schodoch. Pred učebňou už postávala takmer celá trieda. Všetci sa chceli zoznámiť s novými študentmi. Hermionu okamžite obklopili dievčatá. Obaja museli čeliť nekonečnému predstavovaniu a potriasaniu rúk. Stíchli až, keď profesor zišiel po schodoch a prútikom otvoril dvere učebne.
„Prestávka sa už skončila. Viem, že si máte toho veľa povedať, ale nie na mojich hodinách,“ nespokojne zavrčal Voldemort. Žiaci okamžite stíchli a nasadili rýchlejšie tempo. Chvíľu im trvalo, kým sa usadili do lavíc a začali venovať pozornosť výkladu.
Som rád, že si len môj. Harry jemne okusoval brko. Zo zanietením hľadel na svojho milenca. Hltal každé slovo, ktoré vychádzalo z tých neľútostných pier. Pohľadom prechádzal po miestach, ktoré zakrýval habit. Spomínal na príjemné zovretie tela Temného pána. Zasnene si lakťom podoprel hlavu. Páčilo sa mu pozorovať svojho profesora. Úplne prestal vnímať ostatných.
„Vezmite si pár kociek a pozorne postupujte podľa mojich pokynov. Ak budete úspešní, podarí sa vám dosiahnuť požadovaný úspech,“ žiaci si medzi sebou rozdelili pár jednoduchých kociek, ktoré mali premeniť na rôzne druhy drobných zvierat. Voldemort chodil okolo nich a dával pozor na každý ich krok. Harryho kocka sa nijak výrazne nezmenila. Okrem myšacieho chvostíka a vratkých nožičiek, vôbec nenadobudla požadovanú formu.
„Budete sa musieť viac snažiť, Potter. Tuším ste vyšli z cviku. Tentoraz vám nedám domácu úlohu najviac, lebo viem, že si potrebujete zvyknúť na nové prostredie. Nabudúce vás to už neminie,“ podmanivo zasyčal profesor. Ukázal mu správny pohyb prútika. Selina na tom nebola o nič lepšie. Nespokojne mávla prútikom, aby odstránila zvyšky zničenej kocky. Hermionina myš veselo pobehovala po stole. Z tela jej vytŕčali dve ostré hrany, ale ani to jej nemohlo pokaziť radosť. Počas celej hodiny sa spokojne usmievala a radila im ako dosiahnuť lepší výsledok. Deň prebiehal dosť chaoticky. Harry sa nemohol dočkať hodiny so svojou tetou. Chcel vedieť, prečo sa oňho nikdy nezaujímala. Nedokázal pochopiť, prečo sa zaplietla práve s nebezpečným smrťožrútom.
„Naozaj nechceš ísť s nami, Harry ? Ešte sa tu dobre nevyznáš?“ prehovárala ho Hermiona. Keď zistila, že zo Snapom prišiel do školy aj Malfoy chcela sa niekam schovať, skôr než si ju všimne.
„Počkám vás pri učebni elixírov, nebojte sa nájdem cestu,“ na chvíľu si chcel odpočinúť od oboch dievčat. Boli zabraté do svojich vlastných rozhovorov. Vykročil hlbšie do podzemných častí, chcel sa pozhovárať s Temným pánom. Možno by som ho mohol pobozkať. Keby ma k sebe na chvíľu pritúlil, hneď by som sa cítil lepšie. Na hodine bol taký chladný, akoby sme sa vôbec nepoznali. Viem, že sa ku mne nemôže verejne správať ako k partnerovi, ale bola by to rozhodne lákavá predstava. Nevšimol si, že omylom zmenil smer a zamieril do nepoužívanej časti zámku. Na pleci pocítil dotyk nejakých rúk. Vtiahli ho do akejsi slepej chodby, na ktorej sa nenachádzali žiadne portréty. Niekto ho pevne pritisol k stene. Na perách pocítil skúmavý bozk.
„Prestaňte ! Čo to robíte?“ zamumlal zdesene, keď ho dvaja chlapci pevne pritisli k zemi a začali ho vyzliekať.
„Ráno si bol ku mne až príliš odmeraný. Možno by sme ti mali ukázať, kto je tu pánom. Si taký rozkošný chlapček,“ spokojne stisol pevný zadok tmavovlasého chlapca. Harry sa zúrivo zmietal v pevnom zovretí. Snažil sa ich zo seba striasť, ale boli oveľa silnejší.
„Pustite ma, neviete s čím sa zahrávate...“ vzlykol nešťastne.
„Podaj sa mi a možno nakoniec budeme dobrý priatelia,“ Rufus sa pobavene uškrnul a naznačil im, aby ho pevne držali. Bozkával tie sladké pery. Hladil chlapca po celom tele. Pohrával sa s penisom toho rozkošného stvorenia. Mechanicky ho dráždil a hladkal.
„Vidíš, že dokážeš s nami....“
Uznávam, že som kapitolu ukončila v tom najlepšom ;) Pokračovanie tentoraz závisí od počtu komentárov.
