Máme návštevu, tak viac nestíham napísať. :(
„Nie, nikdy. Temný pán vás zabije, zajtra už nebudete existovať,“ znechutene vykríkol Harry. Keby ho tí dvaja nedržali, neváhal by sa s ním pustiť do bitky. Radšej by zniesol pár úderov, ako takéto zaobchádzanie. Chcem patriť jedine svojmu partnerovi. Bál sa kontaktu s niekým iným. Nechcel, ako to nahého videli cudzí ľudia.
„Nechcem ti ublížiť. Len sa trochu zabavíme,“ opäť chlapca nežne pobozkal, šepkal mu slová, ktoré ho mali upokojiť. Harry cítil ako sa mu do mysle vkráda otupenosť.
„Dobrý chlapček, nemusíš sa ničoho báť,“ Rufus využíval moc, ktorú zdedil po matke. Dokázal si podmaniť ľudí, zhypnotizovať ich svojím hlasom a dotykom. Pritískal sa k nemu. Jeden prst pomaly zasunul do lákavého otvoru.
„To nič nie je, buď pokojný, nebude ťa to bolieť,“ pokúšal sa nad ním znovu získať kontrolu.
Harry okamžite spanikáril. Cudzí element na intímnom mieste ho okamžite prebral z omámenia.
Nie, nie, nemôžem sa vzdať.
„DOSŤ !“ zasyčal v haďom jazyku. V jeho vnútri sa prebudila akási zvláštna sila. Pocítil túžbu spôsobiť im bolesť. Na telách chlapcov naskákali obrovské pľuzgiere.
„Toto si k nám dovoľovať nebudeš!“ Rufus ho poriadne silno udrel do tváre. Nechtiac zasiahol oko. Harry pocítil bodavú bolesť na viečku. Krv mu tiekla po tvári.
„Nehýb sa !“ nejaký hlas vyslovil zaklínadlo. Rufus okamžite strnul uprostred pohybu. Ostal nehybne ležať na dlážke. Jeho dvaja kumpáni pomaly pustili Harryho. Nechceli mať problémy s členmi učiteľského zboru.
„Mami,“ nespokojne zamrmlal Harry. Oko mu začalo opúchať. Vôbec sa necítil dobre. Krv mu stekala po tvári a v očiach cítil nepríjemné pálenie.
„Pani profesorka, my sme mu nechceli ublížiť,“ zúfalo vyjachtal najmladší z bratov.
„To budete musieť vysvetľovať riaditeľovi. Vezmite vášho spolužiaka a okamžite choďte von. Nesnažte sa utiecť, mohlo by vám to uškodiť. Pred pánom neutečiete,“ podišla bližšie k zranenému chlapcovi a vzala ho do náručia. Pomocou prútika mu obliekla habit. Chlapci neochotne poslúchli.
„Ste naozaj moja teta?“ rozrušene vyjachtal zelenooký chlapec.
„Áno, Harry, neskôr ti všetko porozprávam. Pridrž si na tvári obklad,“ vložila mu do rúk vreckovku, ktorú práve ponorila do dezinfekčného elixíru. Mala zastaviť krvácanie a zmierniť opuchy. Mal šťastie, že si ho ráno náhodou vložila do vrecka. Rýchlo odniesla pacienta do nemocničnej časti, určenej pre zranených študentov. V kresle pri okne sedel Severus Snape. Práve bol zaujatý čítaním nejakej objemnej knihy.
