Varovanie: slash, pár Lucius/Harry, Neville/Severus (priezviská už poznáte : D) Lucius má mierne romantické sklony, preto je v tejto poviedke trochu iný ako zvyčajne. Ale tak milo sa spáva len k Harrymu!!!
Veková hranica: od 18 rokov!!!
Sľúbené ukončenie druhej kapitoly. Je to taký mini darček, predtým než začne škola. L
Tak príjemné čítanie, a komentíky, pls.
„Spomínaš si na náš prvý bozk? Vtedy som pochopil, že sme stvorený jeden pre druhého. Ty mi nemôžeš ublížiť, lebo ma máš rád rovnako ako ja teba. Už nepatríš jemu, si len môj,“ rozmotal stužku, ktorou mal zviazané vlasy. Opatrne skúmal hebkosť svetlých vlasov.
„Vtedy si až taký nadšený nebol, v skutočnosti si mal chcel odstrčiť... len si spomeň, že som sa poriadne natrápil, kým si mi začal dôverovať...“ v myšlienkach sa vrátil do spomienok na prvý dotyk, ktorý venoval svojmu miláčikovi. Stalo sa to len pred pár mesiacmi.
„Ron, kam si zmizol? Sľúbil si, že ma počkáš,“ keď vyšiel z riaditeľovej kancelárie zamračene hľadel na miesto, kde predtým stáli jeho priatelia. Veď ich predsa žiadal, aby ho počkali. Nechápal, prečo bez slova odišli. Cítil sa hrozne a potreboval oporu svojich blízkych. Riaditeľ mu prezradil, že musí byť vrahom alebo obeťou. Hrozne ho to zasiahlo.
Na pleci pocítil láskavý dotyk nejakej dlane. Niekto ho pevne zozadu objal. Tak zúfalo to potreboval. Nemal nikoho, kto by ho aspoň na chvíľu podržal v náručí. Tie ruky, ktoré ho hladili vôbec nespoznával. Pevne privrel oči a nechal sa unášať príjemnými pocitmi.
„Kto ste?“ vzlykol rozrušene. Nechal sa tými rukami obrátiť. Cítil na perách dobyvačný bozk. Skôr než stihol od seba odtlačiť nečakaného súpera, pery toho druhého náhle znežneli a jemne ochutnávali sladkosť tých nevinných úst.
„Prestaňte, to nesmiete,“ Harry rozochvene unikal do svojho vlastného sveta. Nechcel sa nechať zvábiť tými svetskými lákadlami. Prinútil sa otvoriť oči. Zelené studničky sa prekvapene rozšírili, keď spočinuli pohľadom na mužovi, ktorý ho zvieral v náručí. Jemne prechádzal rukami po jeho tele a tisol ho ku kamenej stene. Vedel, že každú chvíľu môže niekto prísť. Dokonca aj riaditeľ mohol pokojne vyliezť z pracovne. Napriek tomu ho nechcel pustiť, nemohol zabrániť svojej túžbe.
„Vy? Ako sa odvažujete?“ vzlykal rozrušene.
„Harry, ja ti to vysvetlím. Nebráň sa tomu,“ váhavo pohladil tú nežnú tvár.
„Tam na cintoríne ste sa dívali, ako ma chcel zabiť. Vy ste mu pomáhali. Neverím vašej falošnej pretvárke. Okamžite ma pustite, lebo budem nútený proti vám použiť prútik!“ zajačal rozčúlene.
„Trpel som. Nevieš si predstaviť, ako veľmi som si želal, aby som ťa mohol chrániť, ale to nešlo. Nemohol som kvôli citom obetovať svoju rodinu. On by ich zabil. Nechcel som si to priznať. Nevládal som ďalej vzdorovať. Nechcel som k tebe cítiť takú silnú náklonnosť,“ pokúšal sa udržať vzpierajúce sa telo.
„Stále pracujete preňho! Už nikdy sa neopovážte dotýkať sa ma. Ste vrah a mňa kvôli vám všetci považujú za hlupáka, ktorý sa len vyťahuje a chce na seba upútať pozornosť. Voldemort sa vrátil a vy ste na jeho strane!“ pokúšal sa uniknúť mu, ale nebolo to vôbec ľahké. Nevládal ho od seba odtrhnúť a nemal možnosť dostať sa k prútiku.
„Nie je to také jednoduché, Harry,“ opäť si vzal pery svojej lásky. Potreboval ho cítiť, aj keď si uvedomoval, že mu nikdy viac nebude veriť.
„Prestaňte. Nechcem, aby nás videli,“ zúfalo panikáril Harry. Robilo mu veľké problémy nereagovať na tie úžasné pery.
„Láska, počúvaš ma vôbec?“ rozrušene zamrmlal Harry. Okamžite vrátil svojho partnera do súčasnosti. Vtisol mu bozky na tvár a dychtivo ho objímal.
„Áno, len som sa na chvíľu zamyslel. Spomínal som na tie chvíle, keď si ma odmietal,“ dával si pozor, aby ho nestisol príliš silno.
„Mrzí ma to. Dúfam, že kvôli tomu nie si nešťastný. Vtedy som ti nemohol dôverovať. Teraz sa však neviem zriecť tvojej prítomnosti. Prídeš za mnou? Chcem, aby si bol so mnou čo najčastejšie. Neviem ako to tu vôbec vydržím. Draco by sa mohol prebrať, aby som sa aspoň mal s kým hádať,“ spokojne si oblizol pery. Plánoval, že odbehne z Nemocničného krídla a pôjde sa pozrieť na chudáka Nevilla.
„Vždy si nájdem zámienku, aby som mohol byť s tebou, ale nikto nesmie vedieť, že to robím kvôli tebe. Temný pán by nás navždy rozdelil. Musíme si dávať pozor. Ak ťa budem musieť uraziť, nehnevaj sa,“ ľahol si do jeho postele. Nechcel, aby bol Harry kvôli nemu unavený. Musel dbať o zdravie svojho priateľa.
„Elixír bude o chvíľu hotový, Longbottom. Prestaňte sa krčiť v tom kresle a okamžite si ľahnite do postele!“ vyzval ho chladne.
„Pán profesor... to ja...nemôžem... nechcem byť nahý vo vašej posteli,“ zúfalo zapišťal Neville.
„Oblečenie by vám zbytočne prekážalo a spôsobovalo bolesť. Nesnažte sa spochybňovať môj úsudok. Vaša neschopnosť naozaj nepozná hraníc. Málokedy mám možnosť učiť takého trola,“ uštipačne poznamenal Snape.
„Ja nechcem,“ vzdorovito zamrmlal Neville. Vyrážky ho poriadne pálili, okrem toho sa obával blízkosti svojho profesora. Pokožka mu od bolesti priam horela. Rozpačito si zakrýval intímne partie. Nechcel byť pred ním odhalený. Mal pocit, akoby ho vlastné telo začalo kruto zrádzať.
„Mlčte, Longbottom,“ znechutene ho vtiahol do postele. Nevnímal chabé protesty vystrašeného študenta. Začínal si uvedomovať nepríjemnú skutočnosť. Podozrievavo nadvihol obočie a zahľadel sa hlboko do očí svojho študenta. Cítil ako mu niečo obtiera o stehno a bolo mu jasné, že to nie je noha.
„To som od vás neočakával, Longbottom. Asi budete potrebovať studenú sprchu, ale to vyriešime až neskôr. Idem skontroloval elixír. Ležte tu a nesnažte sa utiecť. Nerád by som vás naháňal,“ netušil, že dokáže v niekom vyvolať takúto reakciu. Už dávno sa nikoho nedotkol. Rýchlo zahnal túto predstavu. Neblázni. Je to študent.
