„Sadnite si, Longbottom,“ zúrivo ho postrčil na voľnú posteľ. Vyzeral neprívetivo a zlostne ako vždy.
„Severus, čo sa s tým chlapcom stalo? Vyzerá príšerne,“ školská sestra dobehla k nim s plnou náručou elixírov.
„Na hodine vôbec nepočúva môj výklad. Vravel som, že pichliače treba pridať predtým, než začne elixír vrieť, ale pán Longbottom očividnemá na vec iný názor. Bez najmenších problémov ich do elixíru pridal až nakoniec a tým vyvolal menší výbuch,“ vrhol znechutený pohľad na Harryho a jeho priateľov. Zrejme ho nepotešilo ich ďalšie stretnutie.
„Mrzí ma to, profesor, ale budete ho musieť prehliadnuť vy. Ja mám teraz veľa práce. Potter nevládze dýchať. Nemôžem sa s tým teraz zaoberať,“ pristúpila k zelenookému chlapcovi a na stole rozložila slušnú kôpku elixírov.
Lucius sedel na Dracovej posteli a pokojne sledoval, dianie okolo seba. Nemienil opustiť svojich dvoch obľúbených chlapcov. S Harrym chcel nejakým spôsobom ostať aj cez noc a na Dracovi mu takisto nesmierne záležalo. Chcel chrániť svojho syna.
„Prosím vás, to nie!“ zajačal Neville.
„Vyzerá to tak, že má tie vredy aj na tele. Budete ho musieť vyzliecť a skontrolovať. Ja naozaj nemám čas,“ otvorila jeden z flakónov a rýchlo donútila Harryho, aby sa napil.
„Môžem to urobiť aj ja,“ zarazene odvetil Ron. Nechcel, aby Neville musel prežívať také hrozné muky. Bolo všeobecne známe, že sa príšerne bojí profesora elixírov.
„To neprichádza do úvahy, nie ste liečiteľ. Neviete, ako ho máte správne ošetriť,“ jedovato odvrkla Madam Pomfreyová. Všimla si, že zranenia na Nevillovej tvári sa vôbec nezlepšujú. Čím dlhšie tam nečinne sedel, tým horšie vyzeral.
„Bude asi najlepšie, keď už pôjdete. Vráťte sa až zajtra!“ okamžite vyhodila Rona a Hermionu z nemocničného krídla. Nechcela, aby niekto spochybňoval jej úsudok.
„Pite, Potter. Len žiadny strach. Zatiahnem záves a vysvetlím vám, ktorý elixír budete musieť v noci užiť,“ sklonila sa k nemu, aby mu nedala ani najmenšiu príležitosť na protest. Chudák Neville. Tuším je na tom horšie ako ja. Keby ma mal Snape prezerať, asi by som sa povracal.
„Prof...prof...ja...totiž...“ zdesene koktal Neville. Zrejme vôbec netúžil potom, aby sa ho niekto čo len dotkol a už vôbec nie obavaný profesor elixírov. Harry začul ako sa závesy na vedľajšej posteli zatiahli.
„Nebuďte ako malé decko, Longbottom! Okamžite sa vyzlečte alebo vám mám môcť?“ varovne poznamenal Snape. Zatiahol závesy, aby ho ušetril od ďalších rozpakov.
„Nie, pán prof...prof...esor,“ chvíľu bolo počuť nepríjemné šušťanie.
Neville cítil na svojej pokožke dotyky skúsených rúk. Úplne sa prestal vzpierať a dovolil mu, aby ho ošetril.
„Potrebujem poriadnu dávno eniciovej masti. Longbottom sa nám úplne obsypal a stále sa to zhoršuje. Táto otrava je dokonca nákazlivá, pre ľudí, ktorým sa to nikdy nestalo, nemôže tu ostať,“ podráždene zavrčal Snape.
„Vezmi ho to tvojich izieb, Severus. Nechcem, aby som kvôli tomu faganovi musel tiež podstúpiť liečbu,“ podráždene vyštekol Lucius. Bál sa aj o Harryho. Aj tak už utŕžil nepríjemné zranenia.
„Čože? Nie, to..“ šokovane vyjachtal Neville.
„Ehm...“ Harry sa chystal niečo namietnuť, ale Madam Pomfreyová mu dokonale zalepila ústa nejakým mentolovým cukríkom. Jeho dych sa konečne ustálil.
„Ležte, Potter! Nesmiete sa vôbec hýbať,“ poriadne mu ponaprávala prikrývky a rozčúlene roztiahla závesy.
„Bude naozaj najlepšie, keď ho vezmeš k sebe, Severus,“ neochotne súhlasila s Malfoyovým nápadom. Nevšímala si Nevillove tiché prosby.
Harry cítil ako sa mu začínajú mimovoľne zatvárať viečka. Nepochyboval o tom, že mu nanútila aj elixír na spanie. Slabulinko sa zavrtel a po pár minútach spokojne zaspal. Snívalo sa mu o sladkých dotykoch a pohladeniach. Spokojne sa zavrtel a pevnejšie schmatol ruku, ktorá ho upokojujúco hladkala. Na tvári cítil horúci dych a jemný dotyk dlhých vlasov ho okamžite priviedol k vedomiu.
„Lucius,“ zašepkal meno svojho milovaného. Pokúsil sa ho objať, ale bolesť mu to nedovolila.
„Pokojne, Harry. Presvedčil som sestru, že chcem ostať so synom. Nemohol by som ťa opustiť v takejto chvíli. Si pre mňa všetkým,“ zašepkal roztúžene. Vedel, že si musí dávať veľký pozor. Ten chlapec si ho úplne podmanil. Rozkošné pery si priam pýtali bozk. Musel sa ovládnuť. Nechcel si pripustiť, že môže až natoľko podľahnúť láske. On, krutý človek, ktorý neváhal vraždiť pre svojho pána.
„Som rád, že si pri mne, láska,“ nedočkavo sa prisal na pery staršieho muža. Pri ňom sa opäť musel učiť nežnosti a láskavosti. Nemohol si dovoliť správať sa k nemu hrubo.
„Nenamáhaj sa, Harry. Nechcem ti nechtiac spôsobiť bolesť,“ musel ovládať svoju túžbu, aby mu doprial to potešenie prispôsobiť sa jeho dotykom.
