slash, incest od 18 rokov!!! tak pozor :D
pár: Draco/Lucius
Hodnotenie
„Prečo nespíš,
drahý?“ Narcissa sa opatrne privinula k svojmu manželovi. Neustále sa
prehadzoval na posteli a zakaždým sebou trhol, keď sa ho nevedomky dotkla.
„Nemôžem,
neustále musím myslieť na toho mizerného zradcu krvi. Mám obavy, kvôli tým
prehliadkam nášho sídla. Ten nemožný Weasley s tým tuším nikdy
neprestane,“ použil osvedčenú výhovorku. No jeho myseľ blúdila úplne
v iných sférach.
Draco, prečo nie si doma? Neznesiem
pomyslenie, že spíš v nejakej cudzej posteli. Možno s niekým iným.
Také hrozné muky mi nesmieš spôsobovať. Ty nie. Ušiel si ako zbabelec
a rovnakým spôsobom k tebe budem aj pristupovať. Poriadne zaplatíš za
to, že si bez môjho dovolenia odišiel zo svojho domova. Na tom večierku si bol
taký krásny, chcel som ťa opäť vziať do náručia, len chvíľu ťa držať. Chýbaš mi
a potrebujem byť s tebou. Čoskoro začne škola a potom sa už
takmer celý rok neuvidíme... Kde si, Draco?
„Čo čakáš od
takého obmedzeného chudáka? Narobil sedem detí a ešte ich ani nedokáže
poriadne uživiť,“ otrávene poznamenala Narcissa. Vtisla mu jemný bozk na pery. Zrejme
cítila, že ju prestáva vnímať a ponára sa do vlastných úvah. Jeho manželka
ho poznala dosť dobre na to, aby vedela odhadnúť kedy jej venuje svoju plnú
pozornosť.
„Áno, ja viem,
ale Arthurove deti sú aspoň cez prázdniny doma so svojimi rodičmi. Prečo si
vlastne pustila nášho syna k priateľom? Chcel som s ním stráviť aspoň
trochu času, kým nepôjde opäť do školy. Mal by sa viac zaujímať o rodinné
záležitosti a spravovanie majetku. Raz mu to všetko bude patriť
a nemal by to zanedbávať,“ Lucius ho chcel mať pri sebe, vedieť, že spí vo
svojej posteli a môže ho kedykoľvek ísť pozrieť a dať mu bozk na
dobrú noc.
„Draco sa
správal zvláštne. Bol hrozne vystrašený, akoby mu doma niečo hrozilo. Nemal by
si naňho až tak veľmi tlačiť. Nemá takú tvrdú povahu ako ty. Potrebuje, aby si
mu prejavoval viac lásky a pochopenia,“ rozospato poznamenala Narcissa.
Keby tak tušila, čo sa odohráva v mysli jej manžela, zrejme by zvolila
úplne iné formy presviedčania.
Dám mu všetku svoju lásku. Som schopný
priniesť kvôli nemu tie najväčšie obete. Nikoho nemilujem tak veľmi ako Draca.
„U ktorého priateľa
vlastne ostal?“ opýtal sa chladne. Svoje myšlienky musel
držať pod kontrolou.
„Ostal
u Goyla, a mal by tam prespať aj Crabbe. Pamätáš si, že aj ty si
predsa trávil čas s ich otcami. To máte zrejme spoločné,“ opovržlivo
poznamenala Narcissa.
Lucius však na
stretnutia s nimi skôr len vyhováral, keď chcel uchlácholiť svojich
rodičov, skôr uprednostňoval Severusa a ostatných svojich priateľov, no
bolo omnoho jednoduchšie rodičom povedať, že strávi istý čas s tými tupými
hlavami, ako ich znepokojovať omnoho nebezpečnejšou zábavou, preto sa obával,
či aj Draco náhodou práve teraz neskúša na nich ten istý trik.
Práve preto sa
nedokázal odpútať od pochmúrnych myšlienok.
Zajtra ráno pôjdem za ním, ale ako to
dovtedy vydržím? Môj vystrašený chlapček. Prečo ma nechcel poslúchnuť? Nič by
mu predsa nehrozilo. Doma mu nikto neublíži a ja už vôbec nie.
Nervózne
zovrel vankúš a obrátil sa chrbtom k svojej manželke. Nemohol
zabudnúť na tú krásne uvoľnenú tvár, ktorá bola taká lákavá a zároveň
nedostupná. Tie jemné vlasy farby slnka poznačené vôňou letného rána. Dokonca aj raňajky s tým úžasným stvorením boli
preňho povzbudzujúce. Nikdy predtým niečo podobné nepocítil, a aj keď
vedel, že jeho pán by to vyhodnotil ako slabosť a nepochybne aj
zvrátenosť, voči takýmto veciam nikdy nebol ktovieako zhovievaví, nehovoriac o tom,
čo o takýchto veciach vypovedali čarodejnícke zákony.
No on mal pred
sebou jedine obraz osoby, na ktorej mu záležalo, po dlhom čase jedinej a vedel,
že to nie je len také obyčajné poblúznenie. O to viac to bolo
nebezpečnejšie pre nich oboch.
Chcem by som, aby ma viac rešpektoval. Ja
viem, čo je pre neho najlepšie. Patríme k tej istej vrstve a obaja
sme stvorení, aby sme vládli po boku temnôt. Nič nás nezastaví a viem, že
aj Draco si uvedomí, kade vedie cesta k dosiahnutiu cieľa. On to pochopí
a napokon mi podá pomocnú ruku. Sme predsa rodina.
Pokúšal sa
prestať myslieť na to všetko, a trochu sa odosobniť od toho všetkého.
Musel byť veľmi opatrný. V stávke bolo až príliš veľa vrátane jeho
majetku, postavenia a ťažko nadobudnutej dobrej povesti v čarodejníckej
spoločnosti. Preto uprel na svoju manželku jeden z tých spokojných
pohľadov a predstieral, že je len unavený.
„Drahý, prosím
ťa, už na nič nemysli a poriadne si oddýchni. Zajtra pôjdem nakupovať
s....“ nezastaviteľný príval ďalších informácií prinútil Luciusa ponoriť sa do
ríše snov.
„Ľúbim ťa,“
zamrmlal rozospato. Jediná bytosť, ktorú vo svojom živote dokázal milovať
a chrániť mu však bola preňho nedosiahnuteľná.
Celú noc
vyslovoval meno svojho syna. Narcissa si myslela, že sa mu sníva o nejakom
nedoriešenom konflikte. Aspoň v to dúfal, lebo ráno na túto tému spolu
dosť dlho hovorili a on sa opäť zmienil o temnom pánovi a o tom,
čo si myslí o Dracovom vstupe do jeho služieb.
***
Nasledujúce ráno...
„Kam si mi
chcel ujsť, ty môj nevychovaný synček?“ bez váhania si sadol na kraj Dracovej postele.
Nemal žiadny problém dostať do izby, v ktorej spal jeho syn. Vrátil sa len
prednedávnom a Goylovci ho bez váhania pozvali ďalej. Stačilo len požiadať ich, aby mu to umožnili.
No mladý
Malfoy nebol jeho návštevou ktovieako nadšený. Pokúsil sa uniknúť z postele,
čo mu len tak ľahko nemohol dovoliť.
Pevne mu
stisol ruky a pritlačil ho bližšie
k posteli. Cítil ako sa to mladé telo pod jeho dotykmi chveje. Opäť
ho chcel od seba odtlačiť. Nemilosrdne prerušiť ich blízkosť.
„Otec...Musíš predsa
trochu rozumne uvažovať. Ja som tvoj syn. Chápeš význam toho slova. Som tvoje
dieťa!“ vystrašene hlesol Draco. Ešte viac sa zamotal do prikrývok.
„Áno, Draco.
Viem, že sa na mňa hneváš, ale radšej by si mal pouvažovať o mojom návrhu.
Nechcem ťa do ničoho nútiť. Si predsa to najdrahšie čo v živote mám,“
pomaly začal siahať pod prikrývku. Nemohol zabrániť túžbe, aby uchvátila jeho
zmysly. Dával si pozor, aby ho priveľmi nevystrašil, ale nedokázal sa ovládnuť.
„Nie! To
nechcem a ty ma nesmieš nútiť. Pochop, že ťa... že to nie je vôbec možné,“
bránil sa mu, až kým ho mužove ruky samé nepustili zo zovretia.
„Musíš sa mi
vyhýbať. Prosím ťa, urob to pre mňa. Ak ma máš rád, nechaj ma na pokoji.
Nesmieš mi takto pokaziť život,“ rozrušene vyliezol z postele. A začal
hľadať svoj prútik.
„Nemám
k tomu žiaden dôvod. Poď ku mne. Dovoľ mi, aby som ťa objal. To ťa nebude
bolieť. Prisahám, že nič iné od teba nechcem,“ v očiach sa mu však zjavila
žiadostivosť. Netráp ma. Nebráň sa toľko.
Prosil ho v myšlienkach, ale jeho syn sa zjavne zľakol toho šialeného
lesku, ktorý sa mu odrážal v očiach.
„Nie, musíš
odísť. Ja s tebou nemôžem ostať. Nechcem ublížiť mame a ty... nie, to
nepôjde...“ zúfalo sa pokúšal pred ním
ubrániť.
