„Viem, že ma nenávidíš. Neustále odo mňa utekáš, akoby som bol tvojím nepriateľom. Ubližuješ mi a to nie je vôbec spravodlivé,“ nechal sa dotiahnuť až k dverám. Nechcel, aby ho niekto videl slabého a zlomeného, ale nemohol prestať prelievať slzy. Všetka nahromadená bolesť vytryskla z jeho duše. Zúfalo si utieral tie slané pramienky, ktoré podľa mnohých ľudí pôsobia nedôstojne.
„Mám strach z toho, ako ma neustále chceš mať pri sebe. Nepáči sa mi to,“ viedol ho k posteli, pomaly odhrnul prikrývku a pomohol mu vyliezť na posteľ.
„Ja ti neublížim ani ťa nechcem zbytočne vystrašiť. Postačí mi, keď budeš pri mne, občas sa pozhovárame a dovolíš mi, aby som bol s tebou v kontakte. Nikdy v živote by som sa nesnažil ublížiť ti,“ telo sa mu triaslo, tak veľmi sa snažil v sebe potlačiť bolesť, ktorá sa drala na povrch. Potreboval podporu niekoho blízkeho. Nebolo preňho ľahké zmieriť sa so stratou matky.
„Viem, že je to pre teba ťažké. Nebudem ti zbytočne pridávať starosti. Môžeme byť priateľmi pokiaľ sa budeš správať rozumne. Žiadne neželané dotyky však nebudem tolerovať. To ti musí byť jasné,“ rozhodne odvetil Severus.
„V poriadku, sľubujem, že nebudem robiť žiadne problémy. Ale chceš tým snáď naznačiť, že ťa už nikdy v živote nebudem môcť ani objať?“ prefíkane vyjednával Draco.
„Pokiaľ s tým budem súhlasiť, tak áno, ale musí k tomu byť nejaká vhodná príležitosť,“ sadol si k nemu a jemne zotrel slzy z bledej tváre.
„Súhlasím, Severus. Chcem, aby si pochopil, že mi môžeš vo všetkom dôverovať. Chcem byť tvojím priateľom. To je pre mňa najdôležitejšie,“ chcel ho chrániť a nikdy v živote by si nedovolil správať sa k nemu ako nevhodne.
„Je to pravda, že si zasnúbený s Pansy Parkinsonovou?“ potreboval zmeniť tému. Hrozne sa bál, že mamu už nikdy neuvidí. Z Azkabanu sa ľudia málokedy vracali.
„Áno, otec ma k tomu donútil. Po skončení školy sa budeme musieť vziať, kvôli zachovaniu tradície. Nebadane sebou trhol, keď si spomenul na tú hroznú nespravodlivosť. Otec ho núti urobiť rovnakú chybu, ako on. Nechcel si vziať to dievča.
„Moji rodičia takéto veci nepropagujú. Sestra nemá žiadneho vopred určeného snúbenca. Inak by určite ušla z domu a ja spolu s ňou. Aspoň zato musím svojho otca pochváliť,“ týmto tvrdením si u detí získal rešpekt. Vždy sa obával, že sa prispôsobí týmto tradíciám.
„U vás je to iné. Máte v rodine aj muklov, aj keď tvoj otec to
popiera. Vieš
predsa, že Tobias Snape nebol čarodejník,“ pomaly sa upokojoval.
Rozhovor s priateľom mu dodal stratenú rovnováhu.
„Áno, v tom máš pravdu, ale nečudujem sa, že o ňom odmieta
hovoriť.
Tobias bol dosť nebezpečný chlap. U nich doma nikdy nebol pokoj,“ čim dlhšie s ním debatoval tým viac si začínal uvedomovať, že život s jeho otcom nie je až taký hrozný. Severus (starší) sa k nim občas choval chladne, ale nikdy si nedovolil fyzicky ublížiť svojej manželke a ani deťom.
Varovanie: slash (vzťah ľudí rovnakého pohlavia) konkrétne Harry/Voldemort, a iní (moji obľúbenci, čo už : D),Odporúčaná veková hranica pre celú poviedku: od 18. rokov
Nuž po pauze tu máme naraz celú kapitolku. Odteraz budú trochu dlhšie informácie pri kapitolách tak sa nečudujte.
Dostala som zrazu strašnú chuť písať, tak prerušujem pauzu a píšem ďalej : D Čoskoro pribudne ďalšia kapitola k poviedke Luciusova výhra.
„So mnou to tiež nie je práve najlepšie. Môj otec si myslí, že som slaboch. Matku nikdy nemiloval vzal si ju len kvôli tej prekliatej tradícii. Ja si Pansy nevezmem. Urobím všetko, aby som s ňou nemusel žiť pod jednou strechou,“ odhodlane vyhlásil Draco.
„Dobre si rozmysli, čo urobíš. Možno sa veľa vecí zmení, kým budeš schopný opustiť školské brány,“ cítil ako mu silnejšie stisol ruku a hlavou sa oprel o jeho kolená. V očiach mal stále slzy. Pôsobil ako vystrašené stvorenie, ktoré hľadá útechu v náručí svojho priateľa. Nepochyboval o tom, že bude môcť dokázať hĺbku svojich citov. Až nastane ten správny čas...
„Musíš si oddýchnuť. Teraz na nič nemysli,“ milo sa mu prihováral a chlácholivo ho hladkal po tvári. Nebola to žiadny znak túžby ani ničoho podobného, len chcel, aby sa cítil dobre a prestal sa neovládateľne triasť.
„Severus, cítim sa veľmi zle. Musím ísť do kúpeľne, ja to už nevydržím,“ rukou siahol na boľavé brucho. Mal pocit, že už viac v sebe neudrží raňajky ani žiadny iný pokrm.
„Vydrž chvíľu. Len si odskočím do kuchyne. Zatiaľ ostaň tu. To určite spôsobila nervozita,“ pustil ho a rýchlo vybehol von.
„Neodchádzaj, Severus!“ slabým hlasom zamrmlal Draco. Nenútene odkopol prikrývku a pokúšal sa vstať. Vlastné nohy však vypovedali poslušnosť. Nevládal sa ani hnúť. Ostal ležať bez pohnutia, až kým sa jeho kamarát nevrátil. Severus priniesol tanier plný polievky a pár kúskov chleba. Vedľa neho cupkali dvaja maličký škriatkovia. Niesli na podnose upokojujúci elixír, ktorí mal zabrániť žalúdočným problémom. Severus skoro vôbec neraňajkoval. Nervozita sa v jeho prípade prejavovala túžbou po jedle. Napriek nebezpečenstvu, v ktorom sa nachádzali rodičia si nedokázal odoprieť takú výbornú polievku. Okrem toho vedel, že mama by mu vynadala, keby zistila, že celý deň vôbec nič nejedol. Dúfal, že večer sa vráti spolu s otcom a temným pánom.
„Je to veľmi slabý bylinný roztok. Pomôže ti, aby si sa necítil až tak zle. Okrem toho ti nedovolím hladovať,“ pokynul škriatkom, aby mu pomohli rozmiešať elixír. Mal plné ruky, preto potreboval ich asistenciu.
Draco rýchlo zovrel v rukách elixír a po malých dúškoch všetko vypil. Po tele sa mu rozlialo blahodárne teplo. Rozbúrený žalúdok sa dostal opäť do normy.
„Zmiznite!“ oboril sa na domácich škriatkov. Nechcel, aby ho videli plakať. Netušil, že človek dokáže vyroniť toľko sĺz. Neustále sa drali na povrch. Škriatkovia mlčky opustili miestnosť.
„Mám odísť aj ja?“ trochu nevrlo sa spýtal Severus. Takéto správanie naňho nezapôsobilo.
„Nie, prosím ostaň pri mne. Ja som len nechcel, aby ma videli. Možno som naozaj zbabelec,“ smutne sklonil hlavu.
„Nebuď k sebe taký tvrdý. Všetci sa niečoho bojíme, preto sa musíme naučiť zahnať prízrak,“ položil mu na kolená svoju polievku. Pomaly ponoril lyžičku do tej chutnej zmesi. Opatrne ochutnal. Na chvíľu privrel oči, aby si dokázal plne vychutnať každé sústo. Potom lyžičku opäť ponoril do polievky a priložil ju k perám svojho nového kamaráta. Draco váhavo ochutnal. Páčilo sa mu jesť takýmto spôsobom. Navzájom sa kŕmili a až kým nebol tanier úplne prázdny. Severus vzal z police nejakú knihu a začal mu čítať. Draco zaujato počúval každé slovo. Pohodlne sa oprel o vankúše. Elixír spôsobil určitú otupenosť zmyslov. Pomaly zaspával napriek tomu, že si želal ostať pri vedomí.
Tom, kde si tak dlho ?
Harry sa znepokojene prechádzal po komnate. Už bolo dávno po polnoci, ale jeho milenec sa ešte stále nevracal. Začínal mať obavy, že sa mu niečo stalo.
Láska moja, viem, že ti ma neľúbiš, ale ja bez teba nemôžem žiť. Vráť sa, prosím ťa.
Nervózne zaťal päste. Vedel, že Temný pán je veľmi mocný a len tak ľahko sa nenechá zajať ani nedovolí, aby ho niekto zranil. Napriek tomu mal o svojho partnera veľký strach.
Ak sa ti niečo stane...Nezvládnem to... Potrebujem, aby si sa už vrátil...
Netrpezlivo prechádzal rukou po posteli. Počas toho dlhého večera sa niekoľkokrát okúpal, prezliekol a učesal. Neustále na sebe nachádzal nejaké nedostatky. Dokonca si vyleštil aj okuliare a vybalil si všetky veci. Začul tiché otváranie dverí. Srdce mu poskočilo.
„Voldemort, konečne si...“ obrátil sa postave odetej v habite. Sklamane pokrútil hlavou, keď namiesto svojho milého zazrel Hermionu Grangerovú.
„Harry, ja to tak nenechám! Neostanem v spálni toho smrťožrúta! Domáci škriatkovia vravia, že pre mňa nemajú pripravenú žiadnu inú izbu. Veď tam spala Narcissa. Nemôže to tam zniesť! Urob niečo, Harry,“ hystericky vzlykala Hermiona.
„Mňa nebudú poslúchať. Nie som členom rodiny. Možno by sme si mohla ostať v izbe so Selinou. Tak to zrejme bude najlepšie. Ak im to prikážeš, možno ťa poslúchnu. Lucius si ťa chce vziať, tak by mohli...“
„HARRY JAMES POTTER! JA SA VYDÁVAŤ NECHCEM. SOM PRÍLIŠ MLADÁ NA TAKÝTO VEĽKÝ ZAVäZOK. NECHCEM TOHO SLIZKÉHO HADA. NEMAL NA MŇA SIAHAŤ. JE TO JEHO VINA,“ vzhľadom na rozkolísanú hladinu hormónov bola táto búrlivá reakcia úplne prirodzená. Chvíľu trvalo, kým Hermiona uvoľnila svoje napätie poriadne hlasným krikom.
„Odprevadím ťa za Selinou a nejako to vyriešime. Ak nás neposlúchnu požiadame o pomoc Draca. Určite si neželá, aby si strávila noc v izbe jeho matky,“ zmierlivo odvetil Harry.
„Si taký milý a chápavý. Prepáč mi, že som na tebe tak veľmi kričala. Som totálne vystresovaná a úplne zmätená. Neber to osobne,“ previnilo vyjachtala Hermiona.
„To je v poriadku. Nehnevám sa na teba,“ neprítomne zamrmlal Harry. Všetky jeho myšlienky sa upínali k milovanej osobe. Myslel na tie neľútostne oči, a pery, ktoré chce neustále bozkávať.
Láska, vráť sa čím skôr.
„Harry, niekto je tuším pri vchode. Cestou sem som videla ako sa pred zábranou primiestnili nejaký ľudia,“ takmer zabudla na správu, ktorú mu chcela oznámiť.
„Výborne, poďme sa tam pozrieť,“ okamžite sa mu zlepšila nálada.
„NEDOTÝKAJ SA MA. UŽ NIKDY VIAC O TEBE NECHCEM NIČ POČUŤ. AKO JE TO MOŽNE, ŽE PO VŠETKÝCH TÝCH ROKOCH STÁLE MILUJEŠ MOJU SESTRU. JA SOM TI VERILA!“ krik nejakej ženy zaznel vo vstupnej hale. Harry spoznal hlas svojej tety. Harryho to tentoraz potešilo. Bolo to znamenenie, že Lina je v úplnom poriadku. Tie slová však už neboli až také optimistické.
„Lina, ovládaj sa. Si zranená a potrebuješ oddych,“ Severus Snape nemal záujem pokračovať v hádke. Jeho hlas znel celkom normálne.
„Okamžite ma pusť! Viem chodiť aj sama!“ vyprskla zlovestne. Harry bral schody po troch. Hermiona za ním nestačila utekať.
„Ste všetci v poriadku?!“ natešene zvolal Harry. Okamžite sa vrhol okolo krku Temnému pánovi, ktorí na sebe nemal ani jediné poranenie.
„Áno, Harry, ale toto nesmieš robiť pred mojimi smrťožrútmi,“ neľútostne vyhlásil Voldemort. Napriek tomuto tvrdeniu si pritisol milenca bližšie k sebe. Vrhol znepokojený pohľad na dvoch oslobodených väzňov. Severus Snape bol poriadne doškriabaný a habit mal hrozne špinavý, ale vyzeral byť v poriadku. V náručí držal svoju manželku, ktorá sa ho snažila všemožne od seba odstrčiť.
„Od teba nechcem nič. Ja nie som tvoja milovaná Lily!“ naďalej sa pokúšala uniknúť z jeho zovretia.
„Mlč, Emmeline,“ nebezpečným tónom vyhlásil Severus. Nemohol ju zložiť na zem, mala poranenú nohu a nemohla poriadne chodiť. Okrem toho potrebovala ošetriť aj obe ruky. Tváril sa kyslo, akoby ho niekto donútil zjesť špinavú ponožku.
„Môžeme sa už vzdialiť do svojich izieb. Moja manželka sa zrejme udrela do hlavy. Musím ju poriadne prezrieť,“ precedil pomedzi zuby Severus.
„Nepôjdem nikam zo zradcom!“ nervózne vyhlásila Lina.
„Nesprávaj sa ku mne takto. Som tvoj manžel a veľmi ľahko ti dokážem, že tvoje slová nemajú už žiadny zmysel. Kedy už konečne pochopíš, že....“ pobozkal ju spôsobom, ktorý jasne naznačoval, že ju považuje za svoju životnú partnerku. Nedokázal to vyjadriť slovami, ale takýto spôsob bol v jeho prípade oveľa zaujímavejší. Netrvalo to dlho a úplne sa poddala jeho bozkom.
Odtrhli sa od seba až, keď ich temný pán nekompromisne požiadal, aby pokračovali v maznaní vo svojich komnatách. Severus nekompromisne zamieril do ich izby. Lina nemala možnosť ďalej pokračovať v hádke.
„Môžem ťa o niečo požiadať. Chcem, aby Hermiona ostala spať v Selininej izbe. Neželá si, aby za ňou chodil Lucius,“ Harry naliehavo pošepkal temnému pánovi.
„Cestou do našej izby, to zariadime. Pripomeniem môjmu smrťožrútovi, aby si začal vážiť pamiatku svojej manželky. Je príliš skoro na takéto výstrednosti,“ rozčúlene poznamenal Voldemort.
„Lucius?!“
„Áno, môj pane,“ svetlovlasý muž prestal zaujato hľadieť na svoj nový objekt túžob.
„Grangerová má predsa právo na trochu súkromia. Požiadaj škriatkov, aby jej preniesli posteľ k slečne Snapovej. Bude lepšie, keď v noci ostane mimo dosahu určitých ľudí. Ak nesplníš moje príkazy, skončíš veľmi zle,“ zasyčal rozčúlene.
„Ako poviete, pane. Všetko bude podľa vašich predstáv,“ pokorne odvetil Lucius. Nemal silu opäť dostať poriadnu dávku bolesti. Pevne objímal Harryho a snažil sa zabrániť tomu, aby ho začal bozkávať. Maznáčik bol očividne nedočkavý.
Keď im všetci zmizli z dohľadu a vybrali sa plniť jeho priania, zatiahol svojho milenca do ich spálne.
„Koleduješ si o poriadne rušnú noc, Harry,“ zasyčal rozrušene.
„Áno, chcem, aby si sa o to postaral. Hrozne som sa o teba bál. Túžim po tebe. Budem ťa trochu rozmaznávať,“ zelenooký chlapec prešiel do protiútoku. Zvalil svojho partnera na posteľ a priam ho zaplavoval bozkami. Šikovne mu vyhŕňal habit.
„Niekedy si prehnane citlivý. Začínam si myslieť, že namiesto učenia myslíš skôr na svojho profesora,“ ostal ležať celkom bez pohybu a dovolil Harrymu, aby skúmal jeho telo.
„Nemôžem zato, že profesor Gaunt, je tak neskutočne príťažlivý. Veľmi mi chýbal na hodinách, keď ho museli zastupovať ostatní učitelia,“ láskyplne odvetil Harry.
„V tvojom prospechu sa to našťastie neodrazilo. Som rád, že si nezanedbal
štúdium.“ Odmenil ho obzvlášť dychtivým bozkom.
„Pochvala od teba ma vždy poteší,“ radostne zašepkal Harry. Rukou sa nebadane obtrel o brucho svojho partnera. Voldemort bolestne zastonal.
„Niečo ťa bolí?“ prekvapene zhíkol Harry. Temný pán na prvý pohľad nevyzeral, že ho niečo poranilo.
„Pred Azkabanom sme narazili na Dumbledora. Neviem presne, ktorí z nich to bol, ale dokázal mi kliatbou spôsobiť bolesť. Dokonca prenikol do mojich spomienok a nútil ma prežívať chvíľu, keď som bol ešte malým dieťaťom a moja mama zomieral. Takmer vyhral, ledva som mu odolal a cítil som bolesť a zvláštny tlak v očiach,“ nechcel sa mu s tým zdôveriť. Bál sa tej desivej zmeny. Začínal cítiť a to ho skutočne nahnevalo.
„Ukáž pozriem sa na to zranenie!“ rýchlo mu vyhrnul habit. Nebolo to nič vážne. Vyzeralo to, akoby ho niekto silno udrel do brucha. Na jemnej pokožke ostala pálivá stopa.
„Nemusíš to robiť, Harry. Nepotrebujem tvoju starostlivosť,“ podráždene zavrčal Temný pán, aj keď v skutočnosti to tak nemyslel. Páčilo sa mu, že Harry sa snaží, aby sa cítil dobre.
„Nebuď taký zaťatý. Ja ti neublížim. To by som nikdy nedokázal. Ale niekedy by som bol rád, keby som ťa nemusel nazývať tým menom. Prezývka Voldemort znie pôsobivo, ale mne sa oveľa viac páči tvoje pravé meno. Nezabúdaj, že tvoja matka ti ho dala, lebo chcela, aby si sa tak volal,“ pripomenul mu nežne. Vytiahol masť, ktorú bežne používali na rany. Mal ju vždy po ruke, keby sa niečo stalo. Opatrne ponatieral zranenú časť a láskavo pobozkal svojho partnera.
„Ty sa nikdy nevzdávaš, však Harry? Som ochotný kvôli tebe robiť určité ústupky, ale toto je až príliš...,“ hlas sa mu zasekol v hrdle. Chlapec perami jemne láskal odhalenú časť tela. Opatrne sa vyhýbal zranenému miestu.
„Bude to naše tajomstvo. Naozaj by sa mi to veľmi páčilo. Dovoľ mi, aby som ťa tak mohol volať,“ zaliečavo zašepkal Harry. V očiach sa mu zračila láska a oddanosť.
„V poriadku, môžeš to robiť, ale varujem ťa. Pred smrťožrútmi sa neopováž to meno vysloviť. Pre nich musím navždy ostať ich pánom,“ neochotne súhlasil Voldemort. Nemohol mu nič odmietnuť, keď cítil jemné láskanie a blízkosť rozvášneného tela.
„Ďakujem ti. Si úžasný, Tom,“ starostlivo ochutnával pery svojho milenca.
Voldemort ostal spokojne ležať a dovolil Harrymu, aby sa plne venoval jeho telu. Prekvapilo ho, že to meno neznelo až tak zle, keď ho vyslovili tie rozkošné pery.
Ostali prepletený v milostnom objatí, ktoré nikto nemohol za žiadnu cenu rozdeliť.
