2. 1. 2008

24. Rána sú vždy krásne

Varovanie: naozaj dôverný vzťah medzi Voldemortom/ Harrym

:D veková hranica: od 18 rokov, kvôli erotickým scénam, priam nabitým

slashom, ktoré sa vyskytujú v tejto poviedke.

Táto časť je takisto aj mierne dramatická

„Mrzí ma, že som sa od teba odsťahoval. Celkom som zabudol, aké je krásne zobúdzať sa v tvojom náručí,“ slastne sa ponaťahoval. Pobozkal svojho milenca na krku a pevnejšie ovinul ruky okolo jeho tela. V škole už nemal možnosť sa k nemu takto krásne pritúliť.

„Môžeš pokojne spať so mnou, kedykoľvek sa ti zachce. Niekedy si ráno dosť nepríjemný. Hlavne, keď ťa nútim vstávať,“ spokojne zamrmlal Temný pán. Prehodil jednu nohu cez Harryho a zatlačil ho hlbšie do postele.

„Drahý, to ma naozaj mrzí. Budem ti to musieť okamžite vynahradiť,“ zaševelil mu do ucha. Horúcim pohľadom prechádzal po krivkách tela svojho milovaného.

„To by si chcel?“ rukou zablúdil pod prikrývku a zovrel pulzujúci orgán.

Vlna náhlej slasti prešla telom jeho milenca, keď sa ho dotýkal. Harry tlmene zastonal a spokojne roztiahol nohy viac od seba, aby mu umožnil lepší prístup. Okamžite mu vyšiel v stretí. Nechal sa pohládzať. Cítil ako v ňom vrie túžba.

„Tom!“ zúfalo vykríkol chlapec. Spokojne zaklonil hlavu a venoval mu ďalší bozk. Celú záplavu dotykov venoval len svojmu milencovi. Nevedel si predstaviť, že by niekedy pobozkal iného človeka. Nechcel sa od neho odpútať.

„V noci si sa o mňa dobre postaral. Zaslúžiš si odmenu. Okrem toho si sa veľmi polepšil a už mnou vôbec nepohŕdaš,“ vedel, že mu spôsobuje slasť a jeho milenec to určite patrične ocení. Po pár dotykoch Harry úplne podľahol jeho moci. Dôkaz jeho vzrušenia čoskoro dopadol na posteľ. Temný pán sa spokojne uškrnul a pomocou kúzel odstránil tú veľavýznamnú stopu.

„Ešte sa mi nechce vstávať. Však môžeme ostať v posteli aspoň do jedenástej?“ žobronil Harry.

„Nie, máme aj určité povinnosti. Musíme sa ukázať na raňajkách. Dumbledore neustále podniká kroky voči nám, nemôžeme si dovoliť zabudnúť na jeho neustále prenasledovanie. Chcem, aby si dôsledne trénoval mágiu. Musíš byť pripravený, brániť sa. Nikdy nevieš, čo by sa mohlo stať,“ nespokojne privrel oči.

„Áno, urobím všetko, aby sme mohli ostať spolu. Som celý tvoj. Nikto nezmení to, čo k tebe cítim a Dumbledore už vôbec nie. Poďme sa spolu trochu pohrať do kúpeľne. Hneď sa mi bude lepšie vstávať,“ horúčkovito vyjednával Harry.

„Len sa pekne sám okúp. Ja ešte potrebujem o popremýšľať o dôležitých veciach,“ telo v jeho zovretí mu to vôbec nedovoľovalo. Keď bol s ním nedokázal myslieť na neodkladné povinnosti.

„Nie, ja rozhodne nikam nepôjdem, kým ma opäť nepobozkáš!“ nesúhlasne zamrmlal Harry. Nechcelo sa mu vyliezť z príjemne vyhriatej postele.

„Tak v tom prípade ťa k tomu budem musieť prinútiť,“ šibalsky poznamenal Voldemort. Postavil sa spolu s nahým chlapcom v náručí a nekompromisne ho odniesol do kúpeľne.

„Nie, ja nechcem vstávať!“ rozčúlene zajačal. Pevnejšie sa omotal okolo svojho milenca.

„Ale chceš,“ neľútostne protestoval Temný pán. Začínal si uvedomovať, že jeho chlapec má čoraz viac energie. Potreboval sa trochu unaviť. Nočné dobrodružstvá mu zrejme nestačili.

Zaklopanie na dvere prerušilo ich vášnivú debatu. Obaja hľadeli na kľučku, ktorá sa pomaly pohla.

„Čo chcete?“ nebezpečným tónom zreval Voldemort.

„Môj pane, musíte odtiaľto okamžite odísť. Sú tu...“ záblesk zeleného svetla prenikol cez dvere.

Voldemort okamžite vyštartoval po prútiku. Harry takisto hľadal prútik. Vôbec sa mu nepozdávalo takéto nepríjemné prerušenie. Do ich izby vošli aurori Bolo ich niekoľko a pôsobili pomerne hrozivo. Harry ani jedného z nich nepoznal. Poriadne zružovel, keď si uvedomil, že nemá na sebe žiadne oblečené. Vonku zrejme prebiehali boje. Bolo počuť rýchle odriekanie kliatob.

„Zmiznite odtiaľto, lebo vás zabijem,“ Temný pán pred sebou vytvoril štít a razantne odrážal útoky viacerých aurorov. Smrtiace kliatby lietali po miestnosti úplne nekontrolovane. Temný pán pevne držal Harryho a chránil ho pred útočníkmi. Chlapec sa od ľaku nedokázal ani hnúť. Nebol pripravený na takéto vypäté situácie.

„Si proti nám sám. Kým sa sem dostanú tvoji kumpáni, budeš už mŕtvy,“ neznámy mladý auror proti nemu používal čoraz agresívnejšie kliatby. Uzatvárali okolo nich smrtiaci kruh.

„Nie mýliš sa. On nikdy nebude sám,“ Harry sa konečne spamätal so šoku. Roztrasene namieril prútik na toho muža. Cítil ako sa v jeho vnútri hromadí zloba a hnev.

Jedna obzvlášť ničivá kliatba zasiahla štít. Voldemort sa mierne zachvel. Bol zvyknutý bojovať proti presile, napriek nepríjemným bolestiam. Tentoraz však musel chrániť svojho Harryho. Nemohol používať zvyčajné metódy. Nechcel, aby ho náhodou zasiahli alebo zajali.

„Avada kedavra,“ smrtiaca kliatba zasiahla jedného z aurorov.

„Ja som ho zabil, to som naozaj urobil?“ Harry prudko klesol na kolená.

„Môj pane, ste v poriadku? štyria smrťožrúti si nekompromisne prekliesnili cestu cez ďalšie mŕtvoly. Temný pán úplne stratil trpezlivosť a neľútostne sa zbavil svojich protivníkov.

„ČO TO MÁ ZNAMENAŤ,LUCIUS!? AKO SA SEM DOSTALI? PREČO NEFUNGUJÚ OCHRANNÉ KÚZLA. OKAMŽITE SEM ZAVOLAJ, SEVERUSA A ZBAV SA TÝCH MŔTVYCH!“ zreval Temný pán.

„Pane, ja...“

„Zmizni!“

Zelenooký chlapec sa celý triasol. Zúfalo odhodil prútik. Chcel len brániť svoju lásku, vôbec nechápal, prečo vyslovil takúto kliatbu. Oči sa mu rýchlo zalievali slzami.

„Harry, to bude v poriadku. Len si sa bránil,“ chlácholivo poznamenal Temný pán.

„Nie, ja som ho zabil! Mohol som sa brániť aj iným spôsobom!“ hystericky zamrnčal Harry.

***

„Severus, povedz niečo?“ pevne k sebe pritiahol mladšieho chlapca. Keď začuli ten rozruch na chodbe, mysleli si, že ide o nejakú zvyčajnú potýčku medzi smrťožrútmi. Po otvorení dverí a násilného vpádu členov

Fénixovho rádu však pochopili, že situácia je oveľa vážnejšia. Severusa zasiahlo jedno z odrazených zaklínadiel, našťastie nebolo smrteľné, ale upadol do hlbokého bezvedomia. Nedokázal ho prebrať.

„Láska moja, prepáč mi. Budeš v poriadku,“ rýchlo zdvihol do náručia bezvládne telo. Musel sa rýchlo dostať k jeho otcovi. Vedel, že jedine on mu môže pomôcť. Draco nemal žiadne skúsenosti s liečiteľstvom. Pobozkal ho na rozpálené líce.

„Pán profesor!“ zdesene zreval Draco. Práve zazrel Snapa utekať po schodoch. Ponáhľal sa k Temnému pánovi.

„Draco, teraz nemám čas...“ zarazil sa uprostred vety, keď zazrel svojho zraneného syna.

„Oni ho zasiahli. Povedzte, že sa preberie a nie je to nič vážne!“ zajačal Draco.

Severus okamžite vzal z jeho rúk svojho syna.