2. 1. 2008

25. kapitola Večer prichádza bez varovania

Varovanie: Tentoraz bez obmedzenia, smutné a mierne depresívne

„Severus, ako sa cítiš?“ úplne zbledol, keď si uvedomil, že niekto ublížil jeho dieťaťu. Chcel chrániť svoju rodinu za každú cenu. Práve preto ich prísne oddelil od svojho života. Nechcel, aby im niekto ubližoval, kvôli jeho nebezpečnej práci. Deti to nechápali a kvôli tomu dochádzalo medzi nimi k častým nedorozumeniam a hádkam. Mysleli si, že odmieta hovoriť o ich existencii, lebo sa za nich hanbí. To však nebola pravda.

„On vám neodpovie. Celý čas som sa k nemu prihováral a neozval sa,“ vyplašene odvetil Draco. Do srdca sa mu vkrádala bolesť. Chcel ho pevne držať a priviesť ho späť k vedomiu.

„Skúsim nejaké kúzlo. Naozaj si nespomínaš, čo presne naňho použili?“ nervózne ho zvieral v náručí.

„Ja to vôbec netuším, Severus. Bolo to neverbálne zaklínadlo. Videl som len spôsob akým ten auror švihol prútikom,“ nešťastne vyhlásil svetlovlasí mladík. Oči mal plné sĺz.

„Tak mi to ukáž. Naznač rukou ten pohyb,“ pobádal rozrušeného chlapca. Draco chvíľu porozmýšľal a potom sústredene rukou čo najpresnejšie naznačil ten rýchly pohyb.

„Nie, to nemohli urobiť. Veď je to nelegálne? Prečo práve niečo také urobili môjmu synovi?“ zdesene vykríkol Snape.

„Je to smrteľné?“ dostal zo seba s námahou. Potreboval sa ubezpečiť, že nikto neublíži jeho priateľovi. Jeho srdce pri tej predstave umieralo spolu s ním.

„To zaklínadlo ho do večera zabije, ak nenájdeme niekoho, kto sa preňho obetuje a spojí s ním svoj život. Nemôžem to urobiť ja, ani jeho matka. Musí dostať energiu od osoby, ktorá ho nadovšetko miluje a nemôže to byť len obyčajný kamarát zo školy,“ zamyslene pohladil svojho syna po vlasoch.

„Urobím čokoľvek. Dovoľte mi to. Som ochotný kvôli nemu obetovať aj svoj život,“ na tvári sa mu odrážalo nezlomné odhodlanie.

„Lucius by s tým nikdy nesúhlasil. Môže sa to pokaziť a zomrieť by ste mohli obaja,“ musel ho varovať. Nenechal by svojho syna zomrieť, ale potreboval sa ubezpečiť, že Draco pozná všetky možné riziká spojené s tým obradom.

„Otec bude mať aj ďalšie dieťa. Ja nie som jeho jediný potomok. Hermiona predsa čaká dieťa a otcovi na mne aj tak nezáleží. Okrem toho by som nezvládol len tak nečinne sedieť. Milujem vášho syna a nechcem, aby...“ potreboval zo seba dostať tú kruto potláčanú pravdu.

„Ja viem. Práve preto som ti...“ podráždene začal Severus. Nemal však možnosť dokončiť vetu. Temný pán takisto vyšiel na schody. Pritískal k sebe plačúceho Harryho. Chlapec sa vôbec neovládal, kričal a chcel sa mu vytrhnúť z náručia. Temný pán mal značné problémy udržať svojho vyplašeného partnera.

„Harry, len buď pokojný. Nič hrozné sa predsa nestalo,“ prihováral sa trasúcemu klbku nešťastia.

„Nechaj ma. Ak ma nepustíš budem kričať! Kvôli tebe som to urobil! Ja nechcem...“ hystericky zvrieskol chlapec. Smrťožrúti, ktorí práve zabezpečovali dom a rozdeľovali si nočné hliadky si nenechali ujsť toto zaujímavé divadlo. Obrátili sa ku schodom a s neskrývaným záujmom sledovali svojho pána.

„Nepustím ťa. Zbytočne sa brániš. Prečo tak veľmi vzdoruješ, môj Harry? Dokázal si mi tým, že

Voldemort napokon premohol svojho súpera a dotiahol chlapca až na dolné poschodie. Napriek tomu sa mu stále pokúšal ujsť.

„SEVERUS? POĎ OKAMŽITE SEM! PREČO NEREAGUJEŠ NA VOLANIE SVOJHO ZNAMENIA?““

„Môj syn je vážne zranený. Musím sa oňho postarať. Potterovi postačí elixír na upokojenie, ale Severusov stav je veľmi vážny,“ podal temnému pánovi pripravenú fľaštičku z elixírom. Vybral ho zo svojich vlastných zásob, len čo začul správy o údajnej vražde, ktorú ten chlapec spáchal.

„Prerobíme sídlo tak, aby bolo nezmapovateľné a presunieme ho do lesa patriaceho Malfoyovcom. Už sem nikto bez dovolenia nepríde, za to vám ručím,“ nebolo ľahké upokojiť rozčúleného Temného pána a zároveň sa postarať, aby jeho milenec prestal vystrájať.

„Ja to nevypijem! Nechcem tie Snapove jedy!“ vydesene odvetil Harry.

„Draco, vezmi môjho syna. Vráť sa s ním do izby. O chvíľu prídem za vami a začneme s obradom,“ požiadal svetlovlasého chlapca. Jemne mu vložil do náručia svojho syna. Draco pevne zovrel svoju lásku a bez reptania poslúchol.

Voldemort a Severus sa poriadne natrápili, kým naliali chlapcovi do úst elixír a donútili ho prehltnúť. Poriadne sa bránil, udieral ich a takmer si pritom ublížil.

„Kto by to bol povedal, že Potter má taký slabý žalúdok?“ posmešne poznamenal Severus.

„Buď slušný k môjmu partnerovi. Nebudem to viac tolerovať. Tentoraz sa budem tváriť, že som to nepočul, ale nabudúce už tak ľahko nevyviazneš,“ varovne zasyčal Temný pán.

„Áno, môj pane,“ poslušne odvetil Severus.

Temný pán vzal svojho obľúbeného chlapca a pomaly ho viedol do malého salónika určeného pre hostí. Nemal chuť opäť sa vrátiť do izby. Vytrvalo bozkával a hladil svojho partnera. Šepkal mu príjemné slová a pomaly ho pripravoval na to, že sa bude musieť opäť prebrať do reality.

„Kvôli tebe som vraždil a ty ma ani neľúbiš,“ smutne vyjachtal Harry. Elixír ho dokonale upokojil, ale nezmietol zo stola jeho obavy.

Temný pán sa žiadostivo vrhol na jeho pery. Jazykom preskúmal sladké vnútro. Harry neprotestoval. Takisto sa zapojil do tejto zaujímavej hry.