2. 1. 2008

26. kapitola

Spokojne posadil chlapca na svoje kolená. Otočil ho tvárou k sebe tak, aby sa mu mohol dívať do očí a naďalej sa mu plne venovať. Chcel vykúzliť úsmev na tej milej tvári. Nepovažoval za správne, aby sa zbytočne trápil.

„Si môj život, všetko čo na svete považujem za dôležité. Nerád slovami vyjadrujem svoje pocity, ale to neznamená, že...“ stálo ho to veľa sebazaprenia. Nedokázal sa k tomu prinútiť. Jednoducho neveril v silu tých slov. Zelené oči nepoznali zľutovanie. Žiadali si ten jedinečný prejav citov. Potrebovali naplno prežívať lásku.

„Ale to neznamená, že mi na tebe nezáleží. Si mojou súčasťou. Ja som v tebe a ty vo mne,“ jemne prehrabol rukou nepoddajné vlasy a jazykom nežne oblizol jazvu, ktorú mu kedysi spôsobil. Zasypával ho drobnými bozkami. Druhou rukou ho takisto zahŕňal pozornosťou. Zacítil ako sa mu o bok obtrelo niečo tvrdé. Bolestne zastonal.

„Celkom som zabudol, že mám vo vrecku čokoládu. Prepáč, drahý,“ ospravedlňujúco zamrmlal Harry. Vytiahol celú tabuľku čokolády, ktorú si priniesol zo školy. Bola už trochu roztopená, ale to mu vôbec neprekážalo. Odlomil si kúsok a ponúkol svojho partnera. Vzájomne sa kŕmili a túlili čoraz bližšie k sebe.

„To nevadí. Hlavná vec, že to nebolo niečo ostrejšie,“ ústa mal úplne plné. Harry ho vôbec nešetril. Okrem toho mu neustále bral dych bozkávaním. Na jazyku cítil sladkú chuť.

„Kam vlastne pôjdeme? Je mi jasné, že tu už nemôžeme dlho ostať?“ rozumne poznamenal Harry.

„Vrátime sa späť do školy. Študenti sú preč na prázdninách a my dvaja budeme mať celú budovu len pre seba. Severus sa už nemôže vrátiť do Rokfortu. Obávam sa, že ho budeme musieť vziať zo sebou spolu z jeho rodinou,“ bezstarostne odvetil temný pán.

„Celkom som si ich obľúbil a nevadí mi to. Pokiaľ Snape nechce učiť na tej škole, tak s tým nemám žiadny problém,“ pošepkal svojmu milencovi do ucha pár milých slov. Zhovárali sa a spoločne si vychutnávali blízkosť.

***

Draco prenikavo vykríkol. Príšerne to bolelo, keď kliatba prechádzala jeho telom a vytvárala akési krehké spojenie medzi ním a jeho láskou. Neubránil sa ďalšiemu bolestnému povzdychu. Vedel, že to musí vydržať kvôli budúcnosti toho krehkého stvorenia.

Severus nemohol cítiť žiadnu bolesť. Bol stále v bezvedomí. Bezbranne ležal na posteli a vôbec sa nehýbal.

Napokon sa tie nevinné oči pomaly otvorili. Chlapcovi sa vrátila do tváre farba. Cítil sa skvele vďaka novej dávke energie. Priam prekypoval zdravím.

„Ty si ma zachránil, ďakujem ti,“ pevne objal svetlovlasého chlapca a chcel ho pobozkať na líce. Draco obozretne pohol hlavou. Bozk pristál na perách. Severus sa zahanbene odtiahol.

„Si v poriadku? Nič ťa nebolí?“ prísne sa spýtal jeho otec. Za iných okolností by svojho bývalého žiaka za také správanie poriadne potrestal. Neváhal by to prezradiť Luciusovi, ale nemohol nič urobiť, ak nechcel mu spôsobovať problémy. Zachránil jeho syna a to považoval za poľahčujúcu okolnosť.

„Nie, cítim sa skvele. Vezmeš ma za mamou? Potrebujem ju vidieť. Okrem toho by som sa ti chcel ospravedlniť za svoje správanie,“ neochotne vstal z postele. Svojmu otcovi takisto venoval vrúcne objatie.Draco si zasnene priložil ruku k perám. Pobozkal ho. Jeho milovaný sa dotkol jeho pier. Bolo to neúmyselné, ale malo to preňho nezameniteľnú hodnotu. Kvôli ďalšiemu bozku bol ochotný urobiť čokoľvek. Vedel, že na svoju lásku nesmie v žiadnom prípade naliehať. Severus nebol pripravený na taký druh vzťahu a pár rokov ešte určite nebude. Bol ochotný uspokojiť sa s jeho priateľstvom. Mienil čakať na vhodný čas.

Po štyroch rokoch

(v tejto poviedke dochádza k menšej zmene. Dej sa posunie o 4 roky dopredu... Harry už nechodí do školy, ukončil vzdelanie, žije s Temným pánom...ich spoločný život je rozhodne búrlivý :D)

Varovanie: erotické scény, násilie, slash, romantika, nevhodné osobám mladším ako 18. rokov (To vás len varujem, lebo sťažnosti neprijímam. Kto chce pokračovať, pokračuje na vlastne riziko, vedome a dobrovoľne....)

„Ako je možné, že si tomu mužovi dovolil, aby ťa ohmatával?!“ rozčúlene zreval Voldemort. Pritisol svojho partnera na stôl ako nejakú chutnú delikatesu. Žiadostivo odhalil jeho plece a zasypal ho vášnivými bozkami. Pevne ho stisol a rukou pátravo prechádzal po tajných zákutiach. Majetnícky hladil tmavovlasého chlapca. Najradšej by zabil každého nevychovanca, ktorí sa odvážil čo len usmiať na jeho milenca a verného spoločníka.

„Nebuď žiarlivý, Tom. Len mi poďakoval malú lekciu, vytvárania patronusa. Buď rozumný, drahý. Podal mi len ruku, nijako nežiaduco sa ma nedotýkal. Ten nováčik ťa predsa nemôže rozčúliť,“ okamžite objal Toma a snažil sa z neho stiahnuť habit. Spokojne si nechal prehliadnuť spomienky. Vedel, že Temného pána iným spôsobom nepresvedčí. Bol dosť žiarlivý a málokedy ho nechal dlhšiu dobu samého.

„To nie je potrebné, láska. Patrím len tebe. Ľúbim ťa, drahý,“ šepkal mu do ucha. Za žiadnu cenu nechcel rozhnevať pána svojho srdca. Jediného človeka, ktorý v ňom vyvolal skutočné city. Svoju životnú lásku, pre ktorú by dokázal aj zomrieť. Kvôli nemu chodil do školy a naučil sa čiernu mágiu, zvládol neodpustiteľné kliatby a stal sa jeho partnerom. Druhým najdôležitejším človekom v jeho organizácií. Smrťožrúti pred ním padali na kolená a rešpektovali všetky príkazy milenca Temného pána. Niektorí po ňom dokonca túžili, ale nikto sa neodvážil vztiahnuť ruku na pánovho obľúbenca.

„Nikdy ma nesmieš zradiť, Harry,“ začal bozkávať bledé telo svojho milenca. Spokojne rozopínal aj posledné zábrany medzi ich telami. Obaja cítil tvrdosť stola, ale neprekážalo im to. Nevšímali si ani zápach spáleniny vychádzajúci z kuchyne. Harry sa práve chystal variť a niečo nedbalo zanechal na sporáku. Zelené oči sa útrpne rozšírili. Konečne zacítil výsledok svojho snaženia. Dym ho štípal v očiach. Nebola to práve najvhodnejšia chvíľa. Práve pocítil v sebe Tomove prsty. Nedočkavo ho pripravovali na ich spoločné milovanie. Temný pán mu už nespôsoboval bolesť. Chcel, aby bol spokojný a neriskoval žiadne zranenie.

„Tom, pusti ma, prosím ťa. Ja horím... vlastne... kuchyňa je plná dymu. Ty nič necítiš?“ temný pán nedbalo mávol prútikom. Dym sa okamžite prestal šíriť. Kuchyňa vyzerala ako po výbuchu, ale temnému pánovi to rozhodne neprekážalo.

„Áno, o to sa postarám. Len pokojne relaxuj. Dnes ťa čaká náročná noc, chcem ťa naplno zamestnať,“ preniesol ho na posteľ. Jemne prenikol hlbšie do svojho milenca.

„Tom, ja... chcem ešte trochu pracovať. Vieš, že by si ma mal nechať dokončiť aspoň večeru. Okrem toho som sa ťa chcel spýtať na Hermionu a jej dcérku a takisto ma zaujíma aj Severus, Selina a Draco. Už som ich dosť dlho nevidel,“ ledva zo seba dostal takú dlhú vetu. Cítil priam narastajúce vzrušenie.

„Ty môj nedočkavý, Harry. Teraz sa venuj mne a potom budeme riešiť tieto záležitosti,“ dychtivo sa pohyboval v tesnom zovretí svojho milenca.

„Tom, áno, ja to chcem vedieť,“ zajakával sa od rozrušenia.

„Teraz nie. Mlč a šetri si sily!“ prisal sa na jeho pery, aby konečne zastavil príval tých zbytočných slov. Nechcel hovoriť o Hermione. Vedel, že Lucius ju hneď po pôrode donútil, aby sa k nemu nasťahovala. Doslova ju odvliekol z nemocnice spolu s dieťaťom. Chopil sa príležitosti zariadiť si život a nechať Dracovi voľnú cestu, aby mohol žiť, tak ako chce. Nedal jej šancu na únik. Už niekoľko rokov s ním nedobrovoľne žila. Nedávno sa im narodilo ďalšie dieťa. Nový vytúžený dedič Malfoyovského rodu. Draco sa vzdal rodového práva. Používal otcove meno, ale nechcel dedičstvo. Zarábal si sám na svoje živobytie a žil mimo Malfoy Manor. Zatiaľ ju však nedonútil podpísať manželskú zmluvu. Nechcela to a nemienila sa len tak ľahko vzdať. Naďalej tvrdohlavo odmietala zotrvávať s ním v jednej domácnosti.

Severus študoval a ďalej sa vzdelával. O Seline nemali žiadne správy. Záhadne zmizla počas výletu s priateľkami. Severus a Lina mali o ňu veľký strach. Dokonca kvôli nim uvoľnil aj pár smrťožrútov. Mali za úlohu prehľadať všetky potrebné miesta. Harryho blažený výkrik prerušil jeho úvahy. Vychutnával si slasť spolu s ním.

„Ty si úžasný. Teraz chcem byť v tebe ja,“ roztúžene navrhol Harry. Láskyplne sa usmial a chystal sa obrátiť svojho milenca do zaujímavejšej polohy. Rád preberal iniciatívu.

Ich radovánky prerušili kroky akéhosi neznámeho človeka. Niekto narušil pokoj ich domova.

„Môj pane,“ smrťožrút sa neodvážil zložiť si masku. Práve prichytil svojho pána v úplne nevhodnej situácii. Temný pán si rýchlo zakrýval intímne miesta.

„Vypadni, zmizni odtiaľto!“ zreval Tom. Okamžite zakryl Harryho, aby sa naňho nemohol dívať.

„Mám pre vás dôležitú správu. Už vieme, kde sa udržiava Selina Snapová. Má ju Greyback,“ rýchlo vyjachtal smrťožrút. Musel to svojmu pánovi oznámiť.

Temný pán rozčúlene zavrčal. Niečo také považoval za absolútne neprípustné. Okamžite na seba natiahol habit. Bol schopný toho vlkolaka uzemniť do patričných medzí.

„Priveď ho okamžite do hlavného sídla. To mi bude musieť vysvetliť. Snapová nie je určená preňho. Je to čarodejnica z rodiny, ktorú si veľmi vážim!“ rozčúlene vzal prútik.

„Chcem ísť s tebou. Počul som, že je to riadne zvrhlý človek. Dúfam, že jej neublíži,“ Harry sa takisto nenápadne poobliekal. Netušil, že má nejaké problémy. Temný pán mu to nespomenul.

„Nemyslím si, že je to dobrý nápad. To, čo uvidíš by sa ti nemuselo páčiť. Videl som už pár jeho obetí...“

„S tebou pôjdem kamkoľvek a nemusíš ho predvolávať. Rovno ho prepadnime v jeho príbytku. Aspoň sa nebude môcť vyhovárať. Dnes predsa nie je spln,“ navrhol horlivo.

„Oznám to Severusovi a Line určite tiež prídu za nami,“ temný pán vydal smrťožrútovi ešte pár jasných príkazov. Chytil Harryho za ruku a odmiestnil sa s ním. Zjavili sa uprostred lesa pred vchodom do nejakej obyčajnej jaskyne.

„Musíš byť rozumný. Viem, že výborne ovládaš mágiu, ale občas sa nechávaš unášať citmi. Musíš ostať chladný. Ja to s ním vyriešim bez väčších problémov. Bude potrestaný za svoju trúfalosť,“ poradil mu temný pán. Poznal temperament svojho milovaného.

„Greyback, volá ťa tvoj pán. Kedy už konečne mieniš vyliezť!“ hlas temného pána sa znásobil. Nemienil sa potichu skrývať. Nebolo to preňho dôstojné.

Z jaskyne vyšiel dosť škaredý muž s lačným výrazom na tvári. Napriek tomu, že nemal svoju vlčiu podobu. Vyzeral veľmi odpudzujúco. Na rukách niesol mladú ženu odetú v roztrhanom habite. Bola zviazaná, ale nepokúšala sa brániť. Početné rany na tele jasne naznačovali, prečo sa neodvážila vzdorovať.

„Ja vždy budem vašim oddaným služobníkom. Som vám úplne k službám. Takisto aj vášmu priateľovi.“

„Pusti to dievča. Je to Snapova dcéra! Ako si si dovolil na ňu siahať?“ okamžite naňho namieril prútik.

„To ste nemali robiť. Budete za to pykať. Je to moja kamarátka a nedopustím, aby jej niekto ubližoval!“ rozrušene vyprskol Harry.

„Ja som to nevedel. On nikdy nikomu neprezradil, že má deti. Mrzí ma to, ale už je neskoro. Ona je vlkolak tak ako ja. Okrem toho som si ju vzal... no-veď-viete,“ veľavýznamne sa uškrnul.

„Môže používať protivlkolačí elixír. Ak mi ju dobrovoľne nevydáš budem ťa k tomu musieť donútiť,“ nekompromisne vyhlásil Voldemort. Harry stál pri ňom a takisto sa chystal potrestať toho odporného tvora.

„Je to moja žena. Podľa zvykov nášho národa má vodca právo na najlepšiu korisť. Ak sa proti tomu postavíte, ohrozíte naše spojenectvo. To nie je žiadna vyhrážka, ale sľúbili ste nám, že môžeme slobodne vyznávať naše tradície,“ rýchlo objasnil Greyback. Lačne pobozkal mladé dievča. Chcela sa brániť, ale on jej pevne stisol ruky.

„Nemôžete ju držať proti jej vôli. Viem, že s vami nechce ostať. Pustite ju, lebo tým môžete porušiť všetky naše vzájomné dohody,“ vyhŕkol Harry. Nechcel sa tak ľahko vzdať.

Temný pán mu chlácholivo položil ruku na plece. „Poď, Harry. Nemôžeme to riešiť takýmto spôsobom. Určite ju chráni špeciálne puto. Ak sa o niečo pokúsime môže nás to zabiť. Učil si sa o tom na hodinách čiernej mágie. Sľubujem, že ju odtiaľ dostanem, ale teraz to nepôjd. Musíme sa dohodnúť zo Severusom. On pozná ich komunitu oveľa lepšie a možno niekoho zoženie, aby sa k nej dostal,“ zasyčal Voldemort.

„Nie, nemôžeme ju tu nechať,“ Harry zničene klesol do náručia svojho partnera. Nemohol sa dívať na jej utrpenie. Videl smútok v tých nevinných očiach. Napokon neochotne poslúchol temného pána.