Varovanie: v tejto kapitole sa takmer nič dôležité nedeje a je dosť krátka:D
Pevne ovinul ruky okolo svojho partnera. Tak veľmi ho ľúbil, že si nedovolil spochybňovať jeho úsudok. V tejto situácii by sa bez váhania uchýlil k násiliu. S tým vlkolakom by nemal zľutovanie, ale milovaného nemohol prestať rešpektovať. Váhavo sa dotkol tých prísnych pier.
„Môj rozkošný, Harry,“ temný pán mu vsunul ruku do vlasov a nedočkavo ho pritisol k sebe. Stále ho považoval za bezbranného chlapca, ktorého musí chrániť. Napriek tomu, že už bol plnoletý nemohol sa toho pocitu zbaviť.
Chcel ho trochu upokojiť a dopriať mu pár láskavých dotykov. Už niekoľko mesiacov na seba nemali čas. Nemali možnosť zájsť spolu na večeru alebo si urobiť nejakú romantickú prechádzku. Neustále museli riešiť nejaké problémy týkajúce sa Fénixovho rádu.
Harry láskyplne skĺzol rukou nižšie. Provokatívne objal svojho partnera a dal mu najavo svoju dychtivosť. Nikdy sa ho nedokázal poriadne nasýtiť. Mal chuť na všetko zabudnúť a vrhnúť sa do náručia svojho partnera, mátal ho však obraz zmučeného dievčaťa. Bola to jeho priateľka a na to nedokázal zabudnúť.
Spoločne sa premiestnili do sídla smrťožrútov. Takmer vrazili do rozčúleného znalca elixírov. Severus Snape bol bledý ako krieda. Horná pera sa mu chvela a vlasy mal ešte mastnejšie ako zvyčajne.
V očiach sa mu zračila zlosť a nenávisť. Harry podvedome ustúpil. Nerád videl Snapa na vrchole rozčúlenia. Spomienky z detstva na výbuchy jeho zlostnej povahy nemohol len tak prehliadnuť.
„Môj pane, máte nejaké nové správy?“ odhodlane podišiel k bozkávajúcej sa dvojici. Bolo zázrakom, že sa nerozštiepili a dokázali sa dostať na miesto určenia.
„Greyback chce tvoju dcéru za manželku, nekompromisne trval na tom, že mu patrí. Vraj nevedel, že ste príbuzný,“ chladne zhodnotil situáciu temný pán. Pritískal si k sebe Harryho a jemne ho hladil po vlasoch.
„Čože? To nie. Zabijem ho vlastnými rukami! Ten plesnivý starý vlkolak chce moju dcéru? Ako sa vôbec odvažuje niečo také vysloviť!“ vyprskol rozrušene. Už dávno nebol taký rozčúlený.
„Severus, prosím ťa, sadni si,“ požiadala ho Lina. Pomocou prútika stiahla svojho manžela k sebe. Pevne ho objala a zabránila mu tým bezcieľne pobehovať po miestnosti.
„Nie, bude lepšie, keď ho necháme chvíľu vychladnúť. Greyback má na starosti celú svorku. Hovoríme tu o vlkolakoch z celého sveta. Mohli by pokojne vytvoriť menšiu armádu. Ak by sa pridali k Fénixovmu rádu mohli by značne skomplikovať celú situáciu. Každý dementor ma poslúcha a upíry sú na našej strane, dokonca aj obri nie sú až takým závažným problémom, ale keď nás tie beštie zradia môžeme sa pripraviť na príjemne dlhý pobyt v Azkabane. Okrem toho vlčí zákon je v tomto zmysle nekompromisný. Musí nám ju vydať dobrovoľne a to by mohlo byť dosť komplikované. Už sa spolu vyspali a to ju k nemu určitým spôsobom pripútalo,“ temný pán okamžite realisticky zhodnotil situáciu.
„On sa jej dotkol?“ šokovane zreval Severus.
„Škoda, že sa oňho nemôžem postarať, môj pane,“ Lina zúrivo mávla prútikom. Červené iskry vyleteli až k stropu.
„Veľmi ma to mrzí. Snáď sa nám podarí niečo rozumné vymyslieť,“ nesmelo prehovoril Harry. Naďalej sa opieral o temného pána a radšej sa priveľmi nezapájal do rozhovoru.
„Ty sa do toho radšej nemiešaj, Potter!“ zúrivo vyhŕkol Snape.
„Severus, dávaj si pozor na svoje slová! Povedal som, že k môjmu partnerovi musíš byť zdvorilý,“ podráždene zahundral temný pán.
„Už sa to nestane, môj pane...“ prisľúbil chladne.
„Tak to by som ti radil, Severus. Ja totiž veľmi nerád odpúšťam. Vráťme sa radšej k možnosti prevratu vo svete vlkolakov. Možno by sme mohli nahradiť starého vodcu niekým iným,“ v jeho mysli sa začal odvíjať zaujímavý plán.
***
„Ahoj, Dra...Draco. Si to ty, však?“ tmavovlasý chlapec zložil tašky s nákupom a podozrievavo si premeral mladého muža, ktorý ho práve poriadne silno objal. Takmer mu tým vyrazil dych. Hrozne sa ho zľakol.
„Áno, Severus. Viem, že máš dnes narodeniny a chcel som ťa prekvapiť. Vyzeráš veľmi dobre, poriadne si vyrástol,“ jemne ho pobozkal na čelo a pritiahol si ho k sebe.
„Draco, čo to zas robíš? Sme predsa na ulici,“ poriadne očervenel a pokúšal sa od neho odtiahnuť.
„Prepáč mi to, nechcel som ťa vyľakať. Poďme si niekam sadnúť. Kúpim ti zmrzlinu a trochu sa porozprávame. Neboj sa. Som to stále ja. Tvoj starý priateľ,“ pevne ho objal okolo pliec a zaviedol ho do najbližšej cukrárne.
