Venované všetkým ľuďom, ktorí majú zajtra narodeniny :D Hlavne pre Verču :D
„Dnes musíme niekam vypadnúť. Chcem, aby si ma vzal na nejaké nenápadné miesto. Spolu si môžeme trebárs dať večeru pripravenú bez kúzel, veď vieš, že ma takéto prechádzky fascinujú,“ Harry sa potreboval nejakým spôsobom odreagovať. Neustále musel myslieť na hrozivého vlkolaka.
„Hádam ma len nechceš zatiahnuť do nejakého muklovského podniku? Vieš, že neznášam, keď sa na tebe tí ľudia neustále pozerajú. Dokonca aj čašníci si ťa tam neustále premeriavajú,“ Voldemort zamračene hľadel na muklovské šaty, ktoré Harry začal vyťahovať zo šatníka. Hlavne džínsy a tričko sa mu vôbec nepozdávali.
„Nebuď taký nadurdený, láska. Veď vieš, že bez teba by to nebola vôbec žiadna zábava. Chcem ťa mať pri sebe a nemienim tu byť celý večer zavretí. Aspoň raz nám dajú všetci pokoj. Vrátane aurorov a tvojich služobníkov,“ rozopol si habit a dôrazne odhalil svoju mužnú postavu.
„Ja viem, ale to predsa...“ nespokojne sebou trhol, keď pocítil ako mu jeho partner šikovne vyzliekol habit. Nebránil sa, ale ani nebol ktovieako nadšený dôvodom tohto konania.
„Tom, nenechaj sa toľko prosiť. Mám pre teba krásne prekvapenie a chcem, aby sme si vychutnali chvíľu bez zvedavých očí. Uvidíš, že napokon budeš spokojný,“ nežne ho pobozkal na krk a postupne ho obliekal ako bezmocnú bábiku.
„Ty sa chceš stále hrať. Si ako malé dieťa,“ s trpkosťou poznamenal temný pán. Tým zeleným očiam však nedokázal nič odoprieť. Žiadna cena nebola príliš vysoká, žiadna obeť nemala takú veľkú hodnotu ako spokojnosť jeho partnera.
„Som tvoj malý Harry. Však sa budeš o mňa starať?“ maznavo sa k nemu privinul. Prisal sa na jeho pery a spokojne mu zašepkal do ucha pár parselských slov.
Temný pán si ho okamžite pritiahol do náručia. Pevne ho objal a pomaly sa sklonil k obnaženej hrudi.
„Nie, Tom, teraz nie. Naozaj chcem ísť von a keď začneme už nedokážem prestať. Prosím, ušetri ma,“ prosebne zopäl ruky.
„Možno by sme už naozaj mali náš vzťah pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Chcem, aby sme si vzájomne odprisahali vernosť pri jednom zvláštnom obrade. Nebude to žiadna neporušiteľná prísaha, skôr niečo ako naozajstné duševné spojenie. Myslím, že prišiel vhodný čas, na...“ nestihol dokončiť vetu.
„Ty si to naozaj želáš? Ja som na to myslel už dávno, ale neodvážil som sa ti to povedať. Chcem byť tvoj už navždy,“ v srdci pocítil zvláštne chvenie.
Mrzí ma to, ale možno ťa budem musieť sklamať, Harry. Cítim opäť tú istú bolesť, ako pred pár rokmi, keď som zmenil podobu. Možno ma už nebudeš mať rád, keď prídem o svoj mladistvý vzhľad. Preto musíš prisahať, aby si odo mňa nemohol odísť.
Prsteň na ruke jeho partnera začal silno svetielkovať. Temný pán opäť pocítil, že dochádza k nezvratnej premene. Cítil ako sa jeho telo závratnou rýchlosťou premieňa a začínal v sebe pociťovať nepríjemnú ťažobu.
„Voldemort? Deje sa niečo? Čo ti je?“ Harry ho pomaly zložil na posteľ. Chcel privolať pomoc.
„To nič nie je, len som ti už dávno chcel povedať...“ Temný pán nadobudol svoju desivú podobu, ktorou Harryho kedysi vystrašil na cintoríne.
Mladý muž bolestne zalapal po dychu. Nervózne hľadel na svojho partnera.
„Harry, nehnevaj sa na mňa. Chcel som ti všetko objasniť, ale nenašiel som na to dostatok odvahy. Povedz niečo. Som to stále ja,“ hadie oči sa trochu viac napli. Rukami pevne uchopil svojho milenca.
„Nie, nie... Ja nemôžem, odpusť mi, ale nejde to... Musíš ma pustiť! Nie, pusť ma!“ zúfalo zreval Harry. Tá tvár mu pripomenula bolestivé skutočnosti.
„Nikam nepôjdeš! Buď rozumný, ja za to predsa nemôžem. Chceš mi snáď naznačiť, že tvoje vyznania boli falošné? Už ma viac neľúbiš?“ sťažka sa nadýchol.
„Samozrejme, že ťa ľúbim, ale nečakal som to. Hrozne si ma vydesil,“ ospravedlňujúco zamrmlal Harry. Napriek tomu si však nevedel predstaviť, že ho ten človek bude hladiť. Nie v tej podobe. Neznášal ju a nemohol sa toho pocitu zbaviť.
„Nesnaž sa mi klamať. Viem, že sa ti hnusím, ale budeš to musieť vydržať... Na mojom vzťahu voči tebe sa tým nič nezmenilo. Chcem, aby si ma opäť pobozkal... urob to, aby som ti mohol veriť,“ temný pán sa pokúsil ho jemne pohladiť. Harry však automaticky odstrčil jeho ruku. Tá tvár mu pripomínala cintorín, smrť rodičov, Cedrica a mnohých iných.
„Nie, prepáč, ale to nemôžem. Nedokážem to,“ po líci sa mu skotúľala slza. Na Toma si dokázal zvyknúť, ale prijať späť desivú podobu temného pána bolo oveľa problematickejšie.
„V tom prípade je mi to naozaj ľúto, ale budem ťa musieť zviazať, Harry,“ privolal pevné povrazy, ktoré sa veľmi rýchlo omotali okolo tela jeho partnera.
„Nie, to nesmieš!“ napriek všetkej snahe sa mu nepodarilo preniesť sa cez ten nepríjemný problém.
„Viem, že v tom má prsty Dumbledore a budem ho musieť náležite potrestať. Ty ostaneš v bezpečí, aby sa ti nič nestalo. Privolám sem škriatkov, aby sa o teba postarali. Pokúsim sa zariadiť, aby som vyzeral tak ako predtým, ale pokiaľ to nebude možné, budeš si na mňa musieť zvyknúť,“ smutne poznamenal Temný pán.
***
Správa z čarodejníckeho rádia:
Temný pán zaútočil na hlavné sídlo Fénixovho rádu.... množstvo obetí, mŕtvych a nezvestných prinútilo ministra vyhlásiť zákaz vychádzania.
Kde som to? Prečo cítim, že je so mnou niekto v posteli. Ako si dovolil dať si ruku okolo môjho pása? Kde som sa to vlastne ocitol a prečo ma tak neznesiteľne bolí hlava?
Tmavovlasý chlapec zdesene vykríkol, keď vedľa seba našiel spať svojho priateľa Draca.
„Miláčik, prečo si ma zobudil tak skoro? Veď vieš, že si rád pospím dlhšie,“ rozospato odvetil Draco.
Severus okamžite vystriedal všetky farby. Zahanbene siahol po prikrývke a okamžite sa od neho odtiahol.
Na záver kapitolky len malý dodatok. Harryho obrázok si môžete pozrieť na mojom blogu, ak klik.sem
Onedlho sa začne nové hlasovanie, v ktorom budú ďalšie poviedky, aby zas niečo mohlo pribudnúť na budúci týždeň
