Táto kapitola je dosť krátka. Ešte náš čakajú tri ďalšie a potom už bude koniec. Tak sa ešte tešte!!!
Temný pán znechutene klesol na posteľ. Bol veľmi unavený a hlava ho nesmierne bolela. Jeho láska naďalej spala pod vplyvom kúzla. Harry bol celkom zakrytý a nemal na sebe vôbec nič. Jeho úžasné telo bolo decentne zahalené do príjemného materiálu. Všetky strasti a starosti okamžite pominuli, už len pri letmom pohľade.
Si taký krásny, keď spíš. Vyzeráš rovnako ako vtedy, keď so ťa vzal k sebe. Stále máš v sebe tú zvláštnu nevinnosť, aj keď mi už dávno patríš.
Vtisol vtieravý bozk na tie rozkošné pery mladého muža. Nikomu nechcel dovoliť, aby mu vzal jedinú radosť, ktorá mu ostala. Jedinú lásku, ktorá zasiahla jeho chladné srdce a prebudila ho k životu. Vedel, že sa svojmu partnerovi hnusí a to považoval za ten najhorší trest.
Harry odmietal prijať jeho nepeknú podobu. Temný pán vedel, že to bude preňho ťažké. Chcel sa ho dotýkať a opäť sa s ním sprchovať, vziať ho do náručia a venovať sa mu, rozmaznávať ho, ale vedel, že sa nedočká priaznivej reakcie. Harry si tie dotyky jednoducho neprial. Už nechcel byť jeho partnerom a to ho veľmi zasiahlo. Vyvolávalo to v ňom túžbu po zabíjaní.
Mladý muž sa nespokojne obrátil na druhý bok. Rukami si chránil telo, akoby sa podvedome obával nejakého útoku.
„Nie, ja to nevydržím, Harry. Chcem ťa. Zúfalo ťa potrebujem,“ zámerne z neho zhodil prikrývku. Pritisol sa k nemu a nežne ho objal. Dlhé prsty začali blúdiť po chrbte, pomaly zdvihol svojho partnera a nežne zovrel jeho zadok. Prisal sa k tým rozkošným perám.
Harry nesúhlasne zamumlal. Pritisol nohy bližšie k sebe a zatváril sa znechutene. Pomaly sa začínal preberať. Naučil sa odolávať menej agresívnym kúzlam. Voldemort ho učil a spoločne dosiahli to, že dokázal veľmi rýchlo vyvinúť obranu proti viacerým zaklínadlám.
„Nie, nie...“ zdesene zamrmlal Harry. Cítil ako jeho telo reaguje na pohladenia, ale nechcel sa tomu podriadiť.
„Naozaj nechceš byť so mnou? Neuvedomuješ si, že...“ začal ho bozkávať na krku, prechádzal po citlivých častiach jeho tela a pomaly ho odpútaval od svojej polohy.
Mladý muž sa zúfalo chvel. Snažil sa zastaviť ruky, ktoré ho nekompromisne tisli k sebe.
„Prosím ťa, nechcem, aby si to robil. Ja nemôžem,“ drsne odvetil Harry. Necítil žiadne vzrušenie. Skôr ho zaplavoval strach. Chcel ho od seba dostať.
„V poriadku, nebudem ťa nútiť, ale chcem, aby si ostal v mojom náručí. Nedopustím, aby si sa cítil zle,“ prikrývka sa zdvihla a zakryla oboch mužov.
„Tom, nechaj ma samého, chcem ostať sám,“ neustále opakoval Harry. Chcel mať späť svojho milenca, nie tú nebezpečnú bytosť.
„Nie, nesprávaj sa ako malé dieťa. Som tvoj partner a rozhodne nikam nepôjdem. Už je dávno noc. Nemôžeš predsa chcieť, aby som opustil svoju vlastnú spálňu,“ rozrušene odvetil Voldemort.
„Tak odídem ja. Pochop, že to nepôjde... ja to neznesiem...“ začal sa mu poriadne vzpierať.
„Dnes v noci rozhodne nikam nepôjdeš!“ chlácholivo ho k sebe privinul. Začínal pomaly strácať trpezlivosť. Nežiadal predsa od neho nič hrozné, len chcel, aby bol pri ňom. Zlá stránka jeho povahy sa opäť naplno prejavila. Prestával sa ovládať. Svojmu Harrymu nechcel ublížiť, ale začínal mať obavy, že mu ho niekto vezme. Nejaká iná osoba, ktorá ho môže pripraviť o šťastie.
„Postaral si sa už o tú záležitosť s Greybackom?“
„Áno, Harry. Dcéra nášho Severusa bude o pár dní doma. Práve teraz dochádza k výrazným zmenám v hierarchii vlčieho národa.“
rozhodla som sa urobiť dve konce tejto poviedky. Jeden z nich bude dobrý a druhý zlý. Tak nás už čaká len jedna kapitola a tie dve akoze dvojité ukončenia
