2. 1. 2008

30. kapitola

Prečo mi to urobil? Ako mi mohol tak veľmi ublížiť? Veď sme boli spolu a on to chcel. Nenútil som ho. Boli sme spolu šťastní. Viem to, ale on ma nechce... Prečo ma potom pobozkal a ostal so mnou celú noc? Severus, ty sa správaš ako môj nepriateľ. Prečo ma tak trápiš, láska?

Po prvý raz si doprial uvoľnenie v podobe tých najbolestivejších sĺz. Svetlé vlasy mu padali do tváre. Cítil sa hrozne, akoby ho práve niekto pripravil o dušu. Zúfalo zhodil všetky veci na dlážku. Mal pocit, že praskne. Potreboval sa zbaviť účinku tých krutých slov. Neočakával, že po noci plnej nehy a láskyplného milovania, sa jeho priateľ obráti proti nemu. Udrel ho a utiekol preč.

„Môj Severus, odpusť mi, ak som ti nejakým spôsobom ublížil, ale myslel som, že to chceš rovnako ako ja,“ pevne objal jeden z vankúšov. Stále cítil blízkosť tela svojho milovaného. Vôbec nerozumel tomu, prečo si nemohli dať spolu raňajky. Tešil sa, že ho bude môcť trochu rozmaznávať.

Zúfalo sa kolísal. Potreboval ho. Chcel, aby mu konečne mohol povedať všetko o svojich citoch. Chcel ho požiadať, aby spolu začali chodiť. Chcel mu dať všetku svoju lásku. On však odmietol. Nechal ho samého a opusteného. Nerozumel tomu. Nechcel to vôbec pripustiť.

„Severus, Severus...“ vyschnuté pery neprestávali šepkať to meno. Spomínal na noc, ktorá v ňom po dlhom čase prebudila ľudské pocity.

Dal som ti všetko. Každú chvíľu som venoval len tebe. Ty si so mnou prišiel až domov a teraz si preč.

Potrebujem ťa a ty to nevidíš. Mal by si ma viac chápať. Veď som ťa k ničomu nenútil. Prišiel si dobrovoľne. Žiadne kliatby som nepoužíval ani elixíry. Ty si sa asi zľakol, že od teba čakám príliš veľa ? Si ešte mladý a potrebuješ viac času.

Odomkol dvere a rýchlo vybehol von. Na schodoch našiel sedieť svojho priateľa. Severus sa opieral o zábradlie a zúfalo sa pritískal k schodom. Nemohol sa ani pohnúť. Cítil bolesť. Zaplavovala ho ako neľútostná vlna.

„Si bledý. Mal by si sa vrátiť do postele. Musím ťa prezrieť. Možno došlo k poraneniu. Vráť sa ku mne, láska. Prisahám, že som to nechcel. Dovoľ mi, aby som sa o teba mohol postarať,“ Draco pevne objal svojho milenca. Severus nahlas vykríkol a pokúšal sa ho od seba dostať. Nevládal sa hýbať. Cítil nepríjemnú bodavú bolesť.

„Nie, ja chcem ísť domov. Ty si podliak!“ vyprskol rozrušene.

„Drahý, upokoj sa. Bude to v poriadku. Som rád, že si neodišiel. Postarám sa, aby si sa cítil dobre,“ jemne ho pobozkal na líce.

Pevne ho uchopil do náručia a odniesol ho späť do svojho bytu. Zložil ho na posteľ a opatrne vyzliekol.

„Neboj sa, láska moja. Nič sa ti nestane. Prečo si mi nepovedal, že sa cítiš zle? Nemal si mlčať,“ skúsene prešiel rukou po stehne. Opatrne prehliadol intímne miesta. Severus sebou mierne šklbol, keď sa dotkol citlivej časti jeho tela.

„Môj otec ťa zabije, uvedomuješ si to?“ podráždene vyprskol chlapec. Cítil ako ho s čo najväčšou opatrnosťou ošetril. Poriadne ho pozakrýval a vtisol mu na pery sladký bozk.

„Tvoja láska stojí za to riziko. Tvoj otec napokon pochopí, že nemá cenu brániť láske. On to vie a sám to skúsil. Oddychuj, ak chceš pripravím ti niečo dobré. Pre mňa to nie je žiadna záležitosť na jednu noc. Veľmi dobre vieš, že si pre mňa nesmierne dôležitý. Chcem byť s tebou. Nikam nechoď, prosím ťa,“ okamžite zamieril do kuchyne. Vedel, že nebude ľahké čeliť hnevu Severusa Snapa, ale bol pripravený bojovať za svoju lásku.

Veľmi krátke, ja viem, ale ...nemám vôbec čas a inak to nejde, je to taký skôr dodatokJ

Zelené oči neprítomne hľadeli na strop. Nechcel sa dívať na muža, ktorý spal vedľa neho. Nemal na to dostatok síl. Nedokázal pochopiť, ako mohol temný pán tak náhle zmeniť zaužívané tradície vo svete vlkolakov. Dokázal proti sebe poštvať dve navzájom spolupracujúce skupiny, žijúce pod nadvládou Greybacka. Počas jedinej noci bol ten muž porazený vlastnými poddanými a jeho hlavu vystavili pripichnutú na kole ako znak tej najhoršej hanby.

Nechápal ako to mohol ten muž s červenými očami tak rýchlo dosiahnuť. Veď neurobil nič. Vôbec sa nepohol zo svojho sídla a hneď mal na krku smrť inej bytosti. (pozn. vzala som do ruky frazeologický slovník tak sa nečudujte, tejto dosť zvláštnej vete)

„Tom, bol som hlupák. Viem, že som sa ťa dotkol svojím nemožným správaním. Odpusť mi,“ opatrne pobozkal temného pána. Stálo ho veľa úsilia prekonať počiatočný odpor, ale nechcel mu ďalej spôsobovať utrpenie.

„Vedel som, že napokon pochopíš, kam patríš. Ty môj neposlušný, Harry,“ temný pán ho pevnejšie pritisol k sebe. Ležali spolu v objatí, bezstarostní a takí mladí, akoby im náhle patril celý svet, ale v tej chvíli potom netúžili. Stačila im nadvláda nad vlastnými životmi.

„Mám pre teba odkaz od profesora Snapa. Dnes nepríde na schôdzku smrťožrútov, šiel sa vysporiadať s Dracom. Zabudol som ti to povedať, úplne mi to vypadlo. Tentoraz to zapríčinil Malfoy. Vyspal sa s mladým Severusom...“ úplne zabudol na ostražitosť. Nevšimol si postavu, ktorá nebadane vkĺzla do ich spálne.

„Môj otec vám posiela dar, na ktorý nikdy v živote nezabudnete,“ na oboch milencov dopadol akýsi zvláštny prášok pripomínajúci drobulinké snehové vločky. Harry zvrieskol od bolesti, zúfalo si pritisol ruky k očiam. Temný pán prudko vstal a bez milosti vypálil zaklínadlo. Nič sa mu nestalo. V tejto podobe mu nemohli ublížiť žiadne vonkajšie vplyvy. Jeho pokožka bola viacnásobne obalená mágiou. Zelené svetlo zasiahlo muža do tváre. Skotúľal sa na zem.

„Harry, si v poriadku?“ temný pán sa k nemu sklonil, vzal ho do náručia a okamžite ho odniesol do kúpeľne. Vedel, že ten prášok sa nedá z tela dostať pomocou kúzel. Musel mu rýchlo vyzliecť habit a poriadne ho poumývať.

„Bolia ma oči, pomôž mi,“ zúfalo sebou zmietal. Nevládal ich poriadne otvoriť. Cítil ako mu opúchajú.

„Ten prášok sa odborne nazýva morte. Vo väčších dávkach dokáže spôsobiť aj smrť.