pár: LM/DM
Varovanie: neodporúčam začať čítať, kým si neprečítate CELÉ VAROVANIE.
Táto poviedka je slash a zároveň aj incest - milostný vzťah medzi blízkymi príbuznými, (úžasná kombinácia) Pár
je dosť netypický Draco/Lucius. Varujem všetkých, ktorí nemajú radi
poviedky tohto druhu, aby to radšej ani nezačínali čítať!!!!! Draco má v
tejto poviedke 16. rokov !!! Ak
sa niekto do toho už pustí, tak to robí na vlastnú zodpovednosť a s
vedomím, že vie čo táto poviedka obsahuje a nerobí mu to žiaden
problém. V opačnom prípade sa radšej preorientujte na inú poviedku. Veková hranica je od 18 rokov!!!
Hodnotenie
Pradiarska ulička bola tým
posledným miestom, ktoré by rád navštívil. No nepoznal nikoho iného, kto by
dokázal otca priviesť k rozumu, zjavne podľahol akémusi neznámemu
šialenstvu, a jediný kto mu mohol pomôcť bol otcov dlhoročný priateľ
a bývalý spolužiak, ktorého on sám poznal ako profesora elixírov na
Rokfortskej strednej škole čarodejníckej.
Neochotne vykročil
k dverám, a zabúchal, otvorili sa pomerne rýchlo. Profesor Snape si
ho premeral prísnym pohľadom.
„Draco, čo tu robíš?“
„Potrebujem pomoc.“
„Poď ďalej,“ chladne ho vyzval
profesor. Ustúpil, aby mohol vojsť.
Draco cítil ako sa mu uľavilo,
keď sa tie dvere napokon zavreli a on pocítil kyslastú arómu akéhosi
elixíru, ktorý Snape zrejme pripravoval.
„Zmes už dosiahla bod varu, hneď sa ti budem
venovať, len to dokončím...“ povedal bezvýrazným hlasom.
„Niekam si sadni a ničoho
sa nedotýkaj...“ prikázal mu chladne.
„To je v poriadku.
Nemusíte sa ponáhľať.“
Nepredpokladal, že otec ho
bude prenasledovať aj sem, a keby to náhodou urobil, mohol sa spoliehať na
pomoc vedúceho svojej fakulty. Nepredpokladal, že by Snape dovolil, aby mu otec
ublížil v jeho prítomnosti. Spoliehal sa aj na to, že mamka jeho kamaráta
ho drží dostatočne dlho na to, aby získal aspoň nejaký čas.
Prikývol a usadil sa na
jeho pomerne ošúchanou gauči. Nemal sa veľmi na čo pozerať, lebo všetko
v Snapovom byte, bolo akési staré a zanedbané, bolo zjavné, že tu
netrávi veľa času a ani sa neobťažuje používať mágiu na to, aby to dal
aspoň trochu do poriadku. Sedel tam, a postupne sa upokojoval.
„Tak, čo také sa to u vás
stalo, Draco?“ opýtal sa ho Snape, keď sa vrátil späť zo svojho laboratória,
usadil sa do kresla oproti nemu a venoval mu všetku svoju pozornosť.
„Môj otec sa úplne zbláznil.
Nemôžem s ním bývať pod jednou strechou...“ vysypal zo seba rozrušene.
„Skutočne?“
Snape pochybovačne nadvihol
obočie.
„Neviem, čo mám robiť... On sa
asi zbláznil, alebo je začarovaný, nie je možné, aby po mne tak zúfalo túžil...
“ porozprával mu o otcových návrhoch... Aj o tom, čo sa stalo
v posteli.
Profesorove čierne oči naňho
hľadeli s čoraz väčším záujmom.
„Ak som to správne pochopil,
Lucius chce byť tvojím milencom? Mal tú odvahu, že ti dokonca vyznal zo svojich
citov? Neskutočné. Priam ohromujúce.“
„Myslím, že je pod vplyvom
nejakého kúzla... Ja ... nespomínal vám Veď-Viete-Kto...“
„Nie, nespomínal. A je
veľmi nepravdepodobné, že ho potrestal takýmto spôsobom. Za tým bude niečo iné,
dôkladne Luciusa prezriem, a postarám sa o to, aby si zatiaľ ostal
u niekoho, kto sa o teba dobre postará.“
„Nemôžem ostať u vás?“
„Nie, Draco, mám veľa
povinností, ktoré mi nedovoľujú na teba dozerať a starať sa o tvoju
bezpečnosť, kým sa to celé nevyrieši... No je tu isté osoba, ktorá
v podstate nemá čo na práci, Sirius Black má voľný dom, on sa o teba
postará.“
„Čože?! Nie, to nemyslíte
vážne. Mám bývať u Potterovho krstného otca?“ nedokázal uveriť tomu, že mu
poradil niečo také absurdné.
„Zariadim to. Požiadam
Dumbledora, aby Blacka trochu usmernil. Uvidíš, že ťa privíta s otvorenou
náručou,“ privolal si kúsok pergamenu,
na ktorý napísal pár slov. Vhodil ho do ohňa a vyslovil pár nezrozumiteľných
viet.
Dumbledorova hlava sa zjavila
v ohni. Divoko sa rozkrútila a jej majiteľ nehnevane lapal po dychu.
„Severus, môžeš mi vysvetliť,
prečo ma teraz voláš k sebe? Veď vieš, že musím skontrolovať Harryho...“
„Potrebujem, aby ste ukryli
tohto chlapca. Jeho otec ho chce donútiť k sexu,“ bez akýchkoľvek zábran
odvetil profesor elixírov. A podrobne mu všetko vysvetlil.
Draco príšerne očervenel
a rozpačito sa zamračil. Prial si, aby sa tento rozhovor nikdy nemusel
konať. Mal sto chutí vstať a okamžite odísť, ale tentoraz si nemohol
dovoliť premárniť ďalšiu šancu na
záchranu. Už nemal kam ísť.
„...Tak sme sa konečne
dohodli. Daj mu hop-šup prášok a pošli ho rovno ku mne. Zavediem ho do
sídla rádu,“ po dlhšom presviedčaní odvetil Dumbledore.
***
„ČO STE TO POVEDALI? JA TU MÁM
STRÁŽIŤ MALFOYOVSKÉ DECKO? VY STE SA ZBLÁZNILI DUMBLEDORE?“ rozčúlene vyštekol
Sirius Black. Vôbec sa mu nepozdávalo, že Dumbledore nasťahoval do jeho domu
jedného z tých pochybných aristokratov. Nenávidel ľudí, ktorí sa
obklopovali predsudkami.
„Prezradí Voldemortovi, kde sa
nachádza sídlo rádu, to už rovno môžeme pozvať Temného pána sem spolu
s ním....!“
„Vykonal som isté opatrenia,
aby chlapec pre nás nebol hrozbou,“ pripomenul mu Dumbledore.
„Myslíte si, že to stačí? Že
dovolím, aby syn toho...“ ďalej sa hneval Sirius.
„Nenechaj sa zaslepiť
predsudkami, ty vieš, že ten chlapec nie je schopný...“
„Áno, iste, to tvrdíte vy,
a na mojom názore ako vždy nezáleží?“
„Pochop, že tomu chlapcovi
hrozí veľké nebezpečenstvo. Nemôže predsa ostať doma s takým otcom...
Mohol by mu ublížiť... Okrem toho Draco nám bude zaviazaný sa nám ešte môže
zísť,“ trpezlivo vysvetľoval Dumbledore.
„Ja viem, ale...“
„Aspoň to s ním skús. Len
na určitý čas...“
***
Po dlhom presviedčaní
a následnej intervencii aj so strany Harryho, ktorú si Dumbledore zrejme
tiež získal, súhlasil s tým, aby chlapec ostal v jeho dome.
„Chcem ti ešte raz poďakovať.
Uvidíš, že to neoľutuješ...“ ubezpečoval ho spokojný riaditeľ.
„Odkážte Ufňukancovi, že to
nenechám len tak. Viem, že to bol jeho nápad. Som si tým istý!“ rozčertil sa
Sirius.
***
Lucius pevne zvieral
v rukách jeden zo synových habitov. Spomínal na jemnosť jeho pokožky na
ten nádherný pocit, ktorý mu nedovolil poriadne spávať.
Prečo si zas ušiel? Ani nevieš, ako mi to ubližuje. Ty jediný mi
dokážeš skutočne spôsobiť bolesť. Vráť sa, prosím ťa. Už sa nebudem ponáhľať...
budem opatrný, ale chcem ťa mať pri sebe.
Nervózne prechádzal po
chodbách svojho sídla. Od Goylovcov sa vrátil veľmi rozčúlený, mal chuť niekoho
poriadne prekliať. Spoločenské konvencie mu zabránili hneď ho nasledovať
a neskôr mu poslal odkaz jeho dobrý priateľ a pozval ho k sebe.
Tušil, že to má niečo spoločné s Dracom.
No keď mu bolo umožnené
vstúpiť do jeho bytu, Draco tam nebol a Severus Snape ho podrobil akýmsi
zaklínadlám. Jednoducho ho nepustil, kým ho neotestoval na rôzne prekliatia,
dokonca mu odobral aj krv a musel vypiť akýsi diagnostický elixír. Následne
mu jeho kolega, oznámil niečo, čo
obaja už dávno vedeli.
„Nie je to žiadne prekliatie,
trápi ťa len zvrhlosť, s ktorou ja zrejme nič neurobím.“
Severus ho ubezpečil
o tom, že Draco bude v dobrých rukách a bude oňho postarané,
požiadal ho, aby zatiaľ chlapca nehľadal a radšej si dobre rozmyslel, či
mu stojí za to, ho zničiť len kvôli svojim túžbam.
Dal mu jasne najavo, že jeho
syn o takýto druh pozornosti nestojí, a mal by ho istý čas nechať na
pokoji.
Nepáčilo sa mu to, ale nemal
veľmi na výber. Severus Snape mu dal jasne najavo, že v tomto prípade
stojí na strane Draca.
Práve sa s ním chystal
spojiť, aby zistil, ako sa má Draco, no zabránila mu v tom jeho manželka.
„Tu máš prečítaj si to, ty
netvor!“ Narcissa doňho hodila akýsi list z ministerstva. V očiach
mala slzy a celá sa triasla.
Vážený pán Lucius Malfoy,
Ste obvinený z porušenia čarodejníckeho zákona číslo 256/45sl
o tento zákon ochraňuje deti čarodejníkov pred zneužívaním zo strany
rodičov. Proti vám bolo vznesené závažné obvinenie. Z mysle vášho syna sme
vybrali spomienky, ktoré Vás usvedčujú...Až do konania procesu budete zbavený
svojho prútika a musíte sa zdržiavať v mieste svojho bydliska.
Zakazujem Vám priblížiť sa k Vášmu synovi, hovoriť s ním ....
