Varovanie: veľmi krátke, ale v ďalšej kapitole to bude nepochybne zaujímavejšie.
„Prečo? Tak veľmi ťa trápi moja pozornosť,“ nežne bozkával tie protestujúce pery. Pomaličky ho nabádal, aby mu dovolil trochu sa s ním pohrať. Využíval svoje skúsenosti na to, aby zbavil chlapca akýchkoľvek pochybností.
„Ste môj profesor a ja neviem... nie som si istý...“ vyjachtal zmätene. Telo však začalo prijímať všetku pozornosť. Ruky váhavo objali muža, ktorého sa predtým báli.
„Nerozmýšľaj, teraz naozaj nie je čas na úvahy o správnosti nášho konania,“ spokojne k sebe pritiahol poddajné telo. Keď sa Neville prestal brániť spôsobil mu tým obrovskú radosť.
„Ja ani neviem ako sa vás mám dotknúť? Pochopte, že takto to nepôjde... Nemôžem prijať vaše dotyky. Vôbec vám neverím,“ zapišťal nesústredene.
„Netráp sa tým. Nechaj sa viesť inštinktom. Ak si niečím nie si istý, nemusíš to urobiť. Nechcem ťa k ničomu nútiť. Možno som to dnes naozaj trochu prehnal s pitím. Radšej sa pôjdem poprechádzať,“ s veľkou námahou vstal.
„Nie, ostaňte tu. Chcem vedieť, čo vlastne odo mňa očakávate? Nesmiete utekať pred svojimi pocitmi,“ postrčil ho späť na posteľ.
„Chcem ťa mať pri sebe. Nemôžem sa tomu ubrániť, chcel som to v sebe potlačiť, ale teraz viem, že to nie je možné. Potrebujem byť v tvojej blízkosti,“ znepokojnene sklonil hlavu. Hrozne sa hanbil za tie slová.
„Tak prečo ma na elixíroch neustále ničíš? Nevieš si predstaviť, aké je to hrozné počúvať len tvoje výčitky. Viem, že som totálne neschopný, ale ty mi to vôbec neuľahčuješ,“ inštinktívne mu začal tykať. Poznali sa už dlhšiu dobu a pretože sa zhodou okolností ocitli v jednej posteli nebolo vhodné dávať si servítku pred ústa.
„Musel som to urobiť, aby som nejakým spôsobom ospravedlnil svoj záujem o teba. Možno to ešte nevieš, ale niektoré pocity sa nedajú len tak ľahko zakryť. Ľudia si mohli pokojne všimnúť, že ťa mám rád. Musel som si zvoliť takúto cestu. Radšej nech vedia o našej vzájomnej nevraživosti.
***
„Môj Lucius, dáš si niečo? Si smädný?“ Harry ochotne pobiehal okolo svojho milenca. Nechcelo sa mu ležať. Elixíry tlmili jeho bolesti. Lucius bol poriadne bledý a zoslabnutý. Synovo kúzlo mu značne uškodilo.
„Nie, Harry. Okamžite si choď ľahnúť. Nič mi nie je,“ zoslabnutým hlasom poznamenal starší muž.
„Môžem ísť k tebe? Prosím. Sľúbil si, že ma niekam vezmeš. Čo keby sme tých pár týždňov mojej slobody strávili na nejakom neznámom mieste? Budem sa o teba celý čas starať a pripravím ti samé dobré jedlá. Viem pomerne dobre variť, ak sa mi chce,“ s úsmevom odvetil jeho mladý milenec.
„Myslím si, že v poslednom čase som to s jedlom trochu viac prehnal,“ vrhol pohľad na brucho schované pod prikrývkou. Takisto sa na malú chvíľu stal pacientom.
„To nevrav! Si krásny a neuveriteľne ma vzrušuješ,“ lačne odhrnul prikrývku a jemne ho objal. Drobnými bozkami putoval po bruchu a pomaly prechádzal do nižších partií.
„Požiadam Severusa, aby nám pomohol nenápadne sa dostať preč z hradu. Chvíľu tu počkaj,“ bol ochotný zabezpečiť Harryho zdravotnícku starostlivosť a popritom si vychutnať spoločnosť svojej lásky. Okrem toho chcel svojho nepochybne neposlušného syna ponúknuť osobe, ktorá s ním už dlhšiu dobu chcela udržiavať milostný vzťah. Predtým sa tomu bránil, ale pretože Draco dokázal, že je pripravený na takéto skúsenosti, bol ochotný mu okamžite vyhovieť.
