Varovanie: slash, tentoraz až tri páry, ale... no to si už prečítate :DDD (ak niekto netuší, čo je slash, alebo je tu na tejto stránke po prvýkrát nech si neodkladne pozrie najprv úvodný článok !!!!!http://merope.mujblog.info/a%20dôležitý%20úvodný%20článok/)
Veková hranica: táto kapitola je rozhodne nad 18 rokov.... niet čo viac už dodať.
„Ty si sa snáď úplne zbláznil? Potter musí ostať v posteli, je vážne zranený. Ty si vôbec neuvedomuješ, že mu tým môžeš spôsobiť veľké komplikácie. Kto mu bude podľa teba pripravovať elixíry a obskakovať ho?“ Severus Snape vôbec nemal radosť z tej nočnej návštevy. Musel kvôli tomu vyliezť z postele a zariadiť, aby si Neville náhodou nevypočul ich rozhovor.
„Myslel som, že by si mohol ísť s nami. Tebe sa to ľahko povie, Severus. Svoju lásku máš v posteli na rozdiel odo mňa. Viem, že vlastníš jeden pomerne útulný dom na vidieku,“ podráždene vyprskol Lucius.
„Chceš mi naznačiť, že mám Pottera a teba jednoducho pozvať k sebe. Starať sa oňho ako ošetrovateľka a ešte k tomu riskovať, že si to niekto všimne? To vôbec neprichádza do úvahy. Potterovi priatelia budú chodiť do nemocničného krídla, keď ho tam nenájdu okamžite zistia, že niekam zmizol,“ okamžite zamietol všetky jeho plány. Okrem toho sa nechcel odlúčiť od svojho pacienta.
„Začínajú predsa letné prázdniny a študenti odchádzajú domov. Môžeme niečo vymyslieť, aby sme im zabránili zbytočne vyzvedať. Pre teba to tiež bude dobré riešenie. Dom je veľký môžeš byť s Nevillom bez akéhokoľvek vyrušovania. Tam nebude nikomu hroziť nákaza. Vezmi ho na svoje obľúbené miesta a dokáž mu, že ti na ňom naozaj záleží,“ navrhol mu povzbudzujúco. Podľa výrazu jeho tváre usúdil, že zatiaľ ešte nedosiahol úspech.
„Tak dobre, som ochotný tentoraz ustúpiť, ale ty mi musíš sľúbiť, že Pottera neuvidím v mojich osobných priestoroch,“ zavrčal Snape. Celkom sa mu pozdávala predstava mať svojho študenta len pre seba.
„Áno, samozrejme, Severus. Nepustím ho z postele, na to sa môžeš spoľahnúť,“ úlisne poznamenal svetlovlasý muž. Chcel naplno prežiť každý okamih bez nadvlády svojej rodiny a povinností.
„Práve toho sa obávam. Uvažoval si niekedy nad tým, čo sa stane, keď sa tá tvoja aféra dostane do uší nášmu pánovi? Okamžite využije slabosť toho drzého fagana a nás dvoch zabije už len zato, že sme sa neodvážili ho o tom informovať,“ chcel ho zastrašiť, aspoň raz spôsobiť, že z neho spadne tá chladná maska a prestane mať na tvári výraz som-malfoy-a-všetko-dokážem. Vedel aké je to kruté stratiť všetkých, ktorí k nemu pociťovali náklonnosť. Dlhé roky sa odmietal viazať na niekoho, aby opäť nemusel zažiť tú hroznú bolesť.
„Nie, Severus. To nedovolím. Ak ma chceš zradiť...“ vytiahol prútik a namieril ho svojmu priateľovi do tváre.
„Myslíš, že som hlupák? Radšej s tým prestaň! Ja sa nebojím, nezabúdaj, že som prešiel až príliš tvrdým výcvikom. Ty ani zďaleka nemáš poňatia o tom, čo znamená skutočná bolesť. Priprav sa o chvíľu odchádzame. Vezmi Pottera cez tajnú chodbu a počkaj na mňa vonku. Budem musieť Poppy trochu začarovať, ale myslím, že to nebude žiadny problém,“ mrazivo sa uškrnul.
„Chcem, aby s nami šiel aj Draco. Musím ho odovzdať jeho novému milencovi. Veľmi túži potom, aby si mohol s niekým užívať a ja mu to hneď splním,“ bol pripravený mu zabezpečiť poriadne tvrdú lekciu.
„To ma vôbec nezaujíma. Len dodrž moje pokyny a všetko vyjde podľa plánu. O dva mesiace sa však Draco vráti do školy, inak si ma neželaj. Bolo by to príliš podozrivé, ak by naraz zmizol,“ zabuchol mu dvere pred nosom a vrátil sa k Nevillovi. Musel ho zabaliť do ochranného kúzla a spôsobiť mu dlhší spánok, aby netušil, že ho odvedú zo školy.
***
„Tvoj dom je naozaj úchvatný. Všade samá čierna farba. Možno by som ti sem mal priviesť svoju ženu, hneď by ti sem dala oveľa zaujímavejší nábytok,“ kriticky zhodnotil pochmúrnu atmosféru v dome svojho priateľa.
„Severná časť domu je tvoja, rob si tam čo sa ti len zachce, ale v žiadnom prípade nedovoľ Potterovi, aby sa túlal po mojej polovici,“ pomocou prútika vytvoril jasnočervenú čiaru, ktorá delila dom na dve rovnaké časti.
„Prečo ste tu aj vy? A čo vlastne chcete robiť s Nevillom?“ Harry nedôverčivo hľadel na chlapca odpočívajúceho v náručí nenávideného profesora.
„Toto je môj dom a Longbottom je veľmi chorý. Mohli by ste sa od neho nakaziť, preto som ho sem odviedol. Bude mať pokoj a môže pokojne chodiť po dome bez toho, aby musel byť neustále zavretý. To je všetko, čo potrebujete vedieť,“ vyštekol podráždene.
„Zabudni na starosti, Harry,“ Lucius ho jemne pobozkal do vlasov a vzal do náručia. Okamžite ho odviedol do horných častí domu. Nechcel nahnevať profesora elixírov. Vedel, že len on im môže poskytnúť takú kvalitnú starostlivosť.
„A čo Dursleyovci, keď sa u nich neobjavím bude to vyzerať...“ zdesene vyjachtal Harry.
„Poslal som k nim jedného domáceho škriatka. Je premenený do ľudskej podoby. Myslím, že si s ním užijú veľa zábavy,“ spokojne podotkol Lucius. Pre istotu zmiernil stisk svojich rúk, aby Harrymu náhodou nespôsobil ďalšie zranenie. Severus ho donútil vypiť elixíry a pozorne ho prehliadol, kým im dovolil, aby si urobili pohodlie v jeho dome.
„Tak to by som chcel vidieť,“ spokojne sa zasmial a objal svojho milenca okolo krku. Vtisol mu maznavý bozk na pery. Skúšal nájsť citlivé miesta, ktoré dosiaľ neobjavil.
„Nie, ty si tu len pre mňa. Nikam ťa nepustím. Pekne si ťa odnesiem rovno do našej izby,“ inštinktívne uvoľnil jeho habit. Rukami vkĺzol pod vrstvu oblečenia, aby mohol ochutnať tú sladkú pokožku.
„Kto bol ten muž, ktorý odišiel z tvojím synom? Mal som dojem, že ho odniekiaľ poznám,“ nespokojne si jazykom oblizol pery a zatváril sa veľmi vážne. Ruku presunul tak, aby mohol svojho partnera jemne dráždiť po celom tele. Vkĺzol pod nohavice a začal sa venovať vskutku príjemnej činnosti.
„Volá sa Alex Macnair. Nikdy sa netajil tým, že má rád výzvy a môj syn sa mu veľmi páči. Sám si o to žiadal, keď sa ťa pokúsil dotknúť. To nikomu nedovolím, ani jemu,“ okamžite otvoril dvere vedúce do ich izby a položil svojho milenca na veľkú posteľ.
„Ty si veľmi zlý. Vieš o tom, že si priam nenapraviteľný?“ poriadne ho rozosmialo, keď ho Lucius jemne pošteklil a bruchu. Nedokázal sa udržať. Odtláčal ruky svojho partnera.
„Môj syn je ešte horší. Aspoň je vidieť, že sme rodina,“ provokatívne sa vyzliekol a začal opäť bozkávať ten zelenooký zázrak.
***
„Raz to pochopíš a budeš si ma aspoň trochu vážiť. Som blázon, keď poslúcham Luciusa, ale...“ pevne držal v náručí svoju lásku. Rukami blúdil po tom rozkošnom tele. Chcel, aby bol pri vedomí a oplácal mu bozky, ale to zrejme nebolo možné.
Telo sa mierne pomrvilo. Chlapec ho pevnejšie objal a dovolil mu, aby ho pobozkal. Cítil vo svojom srdci harmóniu, telo ovládalo vzrušenie. Doprial si chuť tých zakázaných bozkov.
„Navonok ťa budem musieť naďalej trápiť. Neexistuje žiadny iný spôsob, ale budeme spolu...“ pokúsil sa ho nežne pohladiť. Už dávno nebol zvyknutý rozdávať také príjemné dotyky.
„Pán profesor, to je skrátka...“ cítil ako do jeho úst prenikol šikovný jazyk. Pevnejšie sa oprel o tmavovlasého muža. Nechal sa chvíľu unášať tými príjemnými pocitmi, ale postupne začínal pociťovať zlosť a strach.
„Nie, teraz nie som profesor. Nie, tak mi nehovor!“ priam útrpne zvolal Severus. Položil ho na posteľ a jemne oblizol kvapku túžby. Neville bol tiež len človek a telo začínalo reagovať na takúto pozornosť.
„Ja neviem nemali by sme...Nie tak rýchlo, chcem ťa bližšie spoznať. Okrem toho si neželám, aby mal takisto na koži také nepríjemné veci,“ rukou siahol na prikrývku. Keď postrehol bolestný výraz na tvári svojho spoločníka, okamžite zabudol na ďalšie protesty. Uchýlil sa v jeho náručí a pošepkal mu pár povzbudivých slov. Hrozne sa hanbil a počínal si nesmierne opatrne.
„Máš pravdu, nemusíme sa nikam ponáhľať. Ako vidím, opäť sa začínajú šíriť vyrážky. Prinesiem nejakú vhodnú masť,“ siahol do svojich tajných zásob.
„Oblečenie nebudeš potrebovať. Vítam ťa na mieste, ktoré sa ti určite zapáči,“ pritiahol si do náručia zviazaného chlapca. Draco zdesene šmátral rukami okolo seba. Z tváre mu unikli aj zvyšky farby, keď pochopil, že nie je na ošetrovni a už vôbec nie doma.
„Môj otec vás potrestá. Čo si to dovoľujete?“ vyprskol zhrozene.
„Lucius mi nič nespraví a tebe nebude počúvať. Čakajú ťa ťažké časy, chlapče,“ neznámy muž sa škodoradostne uškrnul. Cítil ako ho tie silné ruky obracajú na chrbát. Nejaké kúzlo ho donútilo zdvihnúť nohy a dať ich čo najďalej od seba.
„Nie, čo to robíte? Prečo? Nechajte ma!“ vyprskol rozrušene. Cítil ako do jeho otvoru preniklo niečo mastné a studené.
„Nebuď smutný, čoskoro už nebudeš cítiť také hroznú samotu,“ ponoril sa do tesných útrob jeho toho úžasného tela. Spokojne sa pohyboval a dával mu najavo svoju nadradenosť. Siahol na každý kúsok chlapcovho tela a postupne zovrel v rukách jeho penis a začal ho jemne láskať, aby chlapec nepociťoval žiadnu ujmu.
„NIE!“ zajačal Draco. Všetko sa v ňom vzbúrilo. Chcel ísť preč, domov, do svojej postele a izby, v ktorej mu nič nehrozilo. Zároveň však neprestával stonať a postupne začal toho neznámeho muža bozkávať a podriaďovať sa jeho potrebám.
