je to fakt veľmi krátke, lebo som dlho kecala a nestíham, ale chcem aspoň niečo pridať
„Prečo nie, maznáčik? Veď ťa to vôbec nebolí. Dal som si veľký pozor,“ priam láskavo pohládzal chlapca po hrudi. Pred malou chvíľou opustil to úžasné telo. Chcel predĺžiť chvíľu ich spojenia, ale vedel, že na prvý raz toho má už dosť. Stále ho však držal pri sebe a potichu sa mu prihováral. Svetlovlasý mladík bol nepochybne veľmi vydesený. Dych mal stále veľmi nepravidelný a srdce mu tĺklo veľmi rýchlo. Taký rozkošný a zdanlivo nevinný...
„Nie, ja som to nechcel. Pustite ma odtiaľto,“ zúfalo ho odstrkoval. Nechcel podľahnúť svojim tajným túžbam. Cítil, že o niečo také sa už pokúšal a nevyšlo mu to, ale nevedel si spomenúť, kedy presne sa to odohralo.
„Ty neurčuješ pravidlá. Ja som pánom tvojho tela. Odteraz si v mojej láskavej starostlivosti. Tvoj otec sa mi zdôveril, že túžiš po nových zážitkoch. Poskytnem ti ich. Možno ťa ani nebudem priveľmi trápiť. Si predsa taký krásny,“ priam nežne ho pobozkal na čelo. Rukou však zablúdil do rozkroku svojho nového milenca.
Draco sebou prudko trhol a kopol ho. Ozvalo sa nepríjemné prasknutie. Ruku zasiahol dosť presne a dokonca aj bolestivo. Strach mu dodal nezvyklú silu. Zrejme došlo k škaredému poraneniu.
Svetlovlasý mladík sa zúfalo schúlil do klbka. Nahnevaný muž už surovo udrel po tvári. Cítil desivé pálenie a čeľusť ho príšerne bolela.
„Tuším nemáš rád láskavé zaobchádzanie,“ zacelil si ruku pomocou kúzla. Minulú noc mal nepríjemnosť počas súboja. Útočník mu zlomil zápästie, ale napriek tomu, že mu ruku ošetrili stále to bolo veľmi citlivé miesto. Pevne schmatol chlapca a hodil ho na zem.
„Nie, ja som to vôbec neplánoval. Nemali ste sa na mňa tak vrhnúť. Ja som to predsa nechcel,“ pokúšal sa dostať k dverám.
„Klameš samého seba. Ak sa chceš vrátiť na posteľ, popros ma o odpustenie. Inak budeš musieť celú noc spať na zemi a nedám ti žiadne oblečenie ani prikrývku. Odtiaľto neutečieš. Ak sa dotkneš dverí, ochranné kúzlo ťa odhodí späť. Vráť sa ku mne, maznáčik. Mimochodom volám sa Alexander, ale priatelia ma volajú Alex,“ pokúsil sa trochu zmierniť tón svojho hlasu.
„Prestaňte ma oslovovať tou hlúpou prezývkou,“ pokúšal sa dostať na nohy, ale na intímnych miestach pociťoval nepríjemné mrazenie. Zadok ho napriek všetkej ohľaduplnosti predsa len trochu zabolel, keď sa pokúšal pohnúť.
„To neznelo ako ospravedlnenie. Budem ťa nazývať tak ako chcem. Ja som tvoj pán a nebudeš mi odvrávať. Máš ešte šancu, kým sa naozaj nenahnevám a nevyskúšam na tebe kúzla, ktoré by sa ti vôbec nemuseli páčiť,“ varovne zdvihol prútik. Vedel, že to zaberie. Nechcel mu ublížiť. Malé postrašenie však rozhodne nezaškodilo.
„K tomu ma neprinútiš... no tak dobre, prepáč,“ rozčúlene precedil pomedzi zuby. Vyšplhal sa späť do postele. Chcel si aspoň pozorne prezrieť toho muža, aby sa mu mohol neskôr pomstiť za takéto zaobchádzanie.
