„Dobrý, chlapec. To musím oceniť,“ priam láskyplne ho vzal do náručia a jemne prešiel prstom po sčervenanom líci. Vedel, že ho to muselo poriadne zabolieť. Už dávno si odvykol rozdávať rany. Obzvlášť nerád trápil také nádherné stvorenie.
„Koľko máš vlastne rokov?“ vôbec sa mu nechcelo spať. Nedokázal by zaspať pri človeku, ktorí ho natoľko šokoval a vynútil si poslušnosť horším spôsobom ako ktokoľvek iný.
„Dvadsaťtri,“ po chvíli váhania odvetil Alex. Opatrne k sebe priťahoval to mladé telo. Bozkával ho a zabraňoval mu vtom, aby sa od neho opäť odtiahol.
„Odkiaľ poznáš môjho otca?“ tentoraz neurobil žiadny neuvážený pohyb. Nechal sa hladiť. Radšej sa chcel vyhnúť ďalšiemu trestu.
„Pred pár rokmi sa trochu opil, počas jedného pochybného večierka a trochu sme sa spolu zabavili. Teda aspoň on to považoval za príjemné spestrenie. Bol som ako ty, človek z údajne dobrej rodiny, ktorému ležal pri nohách celý svet. Až neskôr som zistil, že sú ľudia, ktorý znevažujú lásku, pretvarujú sa a skrývajú za predsudky voči iným. Dokážu sa vrátiť k svojej manželke a popritom po nociach tráviť čas uháňaním mladých chlapcov. Tvoj otec je veľmi krutý človek. Inak by ťa nezveril do mojich rúk. Mal by si právo voľby. Áno, Draco to jediné my nemáme. Nečarodejníci a čarodejníci z muklovských rodín si môžu vybrať,“ vedel, že chlapcovi zrejme vtĺkali do hlavy zaužívané teórie. On im už neveril. Spoznal aj iný svet. Bol nútený odísť z domu. Pomohli mu pribuzní, ktorých celé roky zapieral.
„Môjho otca zaujímajú chlapci. Tomu neverím!“ nedokázal si spomenúť na udalosti, ktoré boli vymazané z jeho pamäte.
„Nebuď taký prekvapený, maznáčik. Ak by si mohol vybrať určite by nezdieľal svoj život so ženou. Ty si nikdy nevycítil, že to medzi nimi akosi neklape. Dieťa také veci spozná,“ opäť siahol rukou pod prikrývku. Prstom prešiel po zranenom líci.
Po pár hodinách pokojne zaspal v jeho náručí. Doprial si aspoň pár chvíľ odpočinku.
***
„Severus, čo tu robíš tak skoro?“ svetlovlasý muž začul podozrivé zvuky vychádzajúce z kuchyne. Keď našiel svojho starého priateľa pripravovať raňajky muklovským spôsobom pochopil, že zrejme nemá dobrú náladu.
„Je to môj dom! Môžem snáď tráviť čas vo svojej vlastnej kuchyni,“ podráždene zavrčal tmavovlasý muž.
„Musíš mu dať viac času, Severus. Nezačne ti hneď dôverovať. Neskôr určite opätuje tvoje city, ale je ešte príliš skoro. Ublížil si mu a on na to určite len tak ľahko nezabudne,“ chápal, že túži potom, aby mu začal patriť, ale tentoraz sa až príliš ponáhľa.
„Nemal som inú možnosť. Nechcel som si priznať svoju slabosť. Okrem toho jeho stará mama by mi určite zničila kariéru, keby niečo zistila, okamžite by ma vyhodili,“ ďalej frflal Severus. Celá noc bola preňho peklom. Musel hľadieť na milovanú osobu, ale nesmel sa ani dotknúť objektu svojich túžob. Neville vždy znervóznel. Ledva mu dovolil, aby sa postaral o liečenie jeho ochorenia.
„Nechaj to!“ silno udrel Luciusa po ruke, keď chcel ochutnať celkom dobre vyzerajúce pečivo.
„Ale veď som tu predsa ako doma,“ namietal svetlovlasý muž.
„Ja ti variť nebudem. Pottera kŕmiť nehodlám,“ vzal tácku z jedlom a chystal sa opustiť kuchyňu.
„Severus, ty už dávno nie si ten malý chlapec, ktorého prenasledovali Záškodníci. Harry ti nikdy nič neurobil. Nemusíš ho mať rád, ale konečne si zvykni na jeho prítomnosť,“ podráždene sa oprel o dvere. Nemal žiadne skúsenosti s prípravou jedla, dokonca nepoznal ani kúzla na varenie. Domáceho škriatka zo sebou priviesť nemohol.
„Mne nezáleží na tom, že si spolu veľmi dobre rozumiete. Ani ma nezaujíma tvoja láska k Potterovmu zadku. Ten fagan bude navždy mojím nepriateľom. Nech sa v žiadnom prípade nepribližuje k Nevillovi, kým nezačne školský rok. Večer som ho videl, zdržiavať sa v blízkosti mojej izby. Nech sa to viac neopakuje!“ zavrčal rozčúlene. Bolo vidieť, že zrejme strávil nepokojnú noc.
„Musíš ho ísť skontrolovať a dať mu elixíry. Nezabúdaj, že si mi to sľúbil. Potrebuje odbornú starostlivosť,“ varovne pozrel na svojho priateľa.
„Samozrejme, že ju potrebuje, keď ho ani chvíľu nenecháš na pokoji. Ďalšie jedlo je v chladničke stačí to len rozmraziť, dokážeš to pomocou kúzel. Nemysli si, že som nemyslel na to, že bez domáceho škriatka nedokážeš normálne fungovať,“ uštipačne poznamenal Severus. Začaroval jedlo, ktoré ručne pripravil, aby z neho nemohol ochutnať a položil ho na stôl. Chcel to mať čím skôr za sebou. Keď prechádzal po chodbe, do náručia mu doslova vletel polonahý chlapec. Neville vyzeral naozaj úžasne. Okolo tela mal omotanú prikrývku. Žiadne iné oblečenie okrem špeciálne začarovanej posteľnej prikrývky na sebe nezniesol.
„Kam ideš, Neville?“
„Chcel som len trochu vody. Som veľmi smädný a neviem nájsť svoj prútik,“ roztrasene od neho ustupoval.
„Prečo sa ma opäť bojíš? Ja ti neublížim. Nedopustím, aby sa ti niečo stalo,“ jemne ho pohladil po tvári. Vedel, že ten chlapec neznesie žiadne surovosti.
„Nie, ja len cítim veľkú bolesť,“ zúfalo sa zrútil k jeho nohám.
***
„Prečo tak búchaš na dvere. Veď predsa nie sú zamknuté?“ Lucius od ľaku pustil tácku s jedlom na zem.
„Neville hrozne kričal. Dokonca som ho počul plakať. Chcem sa presvedčiť, že je v poriadku,“ Harry sa snažil čo najrýchlejšie dostať von.
Severus, čo si zas stváral?
