Chvíľa nepozornosti stačila nato, aby mu jeho milenec prekĺzol pomedzi prsty. Vyšiel von a rozbehol sa smerom, k zdroju toho príšerného hluku. Podľa všetkého sa za dverami Snapovej izby dialo niečo vskutku nezvyčajné.
Okamžite položil ruku na kľučku a prudko potiahol. Neville sa krčil pri stene, z očí mu tiekli slzy a zúfalo sa zahaľoval do prikrývky. Opäť mal záchvat, bolestivé vyrážky zaútočili na citlivé miesta.
Snape sa k nemu chcel priblížiť s masťou, ale on bol opäť priveľmi nedôverčivý. Nechcel, aby ho videl v takomto stave, bol hrozne rozčúlený a odmietal pripustiť akýkoľvek ľudský dotyk.
„Čo ste mu urobili? Už mi je jasné, prečo ho máte pri sebe. Nedovolím, aby ste mu opäť ubližovali. Vy ste zvrhlý netvor! Myslíte si, že neviem, čo zamýšľate?“
„Vypadnite, Potter. Ak sa nakazíte ja vás rozhodne natierať nebudem! Nevidíte, že je celý obsypaný. Musím sa oňho postarať. Aby vám bolo jasné, ja ho nechcem využiť. Nie som toho schopný. Nestarajte sa do záležítostí, ktoré sa vás netýkajú. Zmiznite, okamžite!“ obrátil sa k tmavovlasému chlapcovi.
„Harry, choď prosím ťa. Nechcel, aby si sa nakazil. Naozaj mi nič nehrozí. Severus mi neublíži. Mal by si mu viac dôverovať. Mňa to len veľmi bolí a nechcem, aby sa ma musel dotýkať,“ zahanbene vyjachtal Neville.
„Nie, nemôžem ťa tu takto nechať. Pán profesor, dovoľte mi pomôcť mu,“ žasol nad tým, že Neville nazval svojho najneobľúbenejšieho profesora menom.
„Tak dobre, Potter. Možno to tak bude lepšie. Skúste ho presvedčiť, aby sa nechal poriadne ošetriť, ale nesmiete sa ho dotýkať. Mohol by si sa nakaziť,“ zatváral sa nadšene, akoby sa mu táto možnosť veľmi zapáčila. Nebolo by až také zlé, keby chlapec trochu trpel. Okrem svojich zranení by musel zniesť oveľa závažnejšie príznaky. Severus však musel uvažovať ako profesionál. Okrem toho nechcel na seba preorientovať Luciusov hnev. Bol to jediný smrťožrút, na ktorého sa mohol spoľahnúť.
„Ako je možné, že vy túto chorobu nemôžete dostať? Ste s ním predsa stále v kontakte?“ nevraživo vyprskol Harry.
„Tak vy ste začali rozmýšľať, hlavou Potter. Už som si začínal myslieť, že na to nikdy neprídete?“ zatváril sa kyslo a pomaly pristúpil k objektu svojich túžob a fantázií.
„Vďaka vášmu slávnemu a všetkými obdivovanému otcovi som prišiel do kontaktu s elixírom, ktorý mi uškodil rovnakým spôsobom, ale o tom sa vám istotne nikto nezmienil, Potter,“ zavrčal nasrdene.
„Môjho otca nechajte na pokoji, Neželám si, aby ste ho urážali,“ Harry prudko vytiahol prútik. Vedel, že mu neklame, lebo poznal zlomyseľnosť svojho otca, ale nikdy si to nechcel pripustiť. Chcel ho potrestať za zničenie svojich predstáv o Jamosovi. Boli jedinou bránou k rodičom, ktorých nepoznal a chcel ich za každú cenu vnímať v dobrom svetle.
„Presne to som od vás očakával. Ste len arogantný Chrambromilčan, ktorý...“
„Obaja už konečne prestaňte! Nechcem to viac počúvať!“ Neville príšerne ozelenel. Rozčúlenie mu zrejme vôbec neurobilo dobre. Zúfalo zalapal po dychu a napokon sa zmučene zrútil na zem. Príznaky sa očividne zhoršili. Hnev a nepriateľské prostredie naňho vplývali veľmi negatívne.
Severus okamžite podišiel k svojmu študentovi. Opatrne ho posadil na posteľ. Srdce mu zvieral strach, že ho stratí. Už viac nechcel zažívať také hrozné muky. Upokojil sa až, keď si uvedomil, že to bol len ďalší zo stavov spôsobených tou nepríjemnou chorobou. Opatrne mu rozhrnul oblečenie a ošetril ho. Dával si veľký pozor, aby ho opäť niečím nerozrušil.
„Je to moja vina. Ja som ho rozčúlil. Nechcel som mu ublížiť? Povedzte, že bude v poriadku?“ zdesene vyjachtal Harry. Takisto si uvedomil, že ich hádka nebola práve najvhodnejšia.
„Obávam sa, že tentoraz nie ste jediný, kto to pokazil,“ sledoval ako príznaky opäť ustupujú do úzadia. Vyrážky mizli a chlapec začal vyzerať oveľa lepšie. Položil mu ruku na čelo, aby sa ubezpečil, že naozaj bude v poriadku.
„Keď myslíte... ja.... naozaj...“ prekvapene vyjachtal Harry. Neočakával, že Snape si niekedy prizná svoju chybu. Obzvlášť nie pred ním.
„Nedramatizujte, Potter. Použijem na vás kúzlo, ktoré zabráni nákaze preniknúť až k vám. Musím sa ísť poradiť s nejakým odborníkom. Takto to nemôže ísť ďalej. Dáte naňho veľký pozor, kým sa nevrátim. Predpokladám, že o chvíľu sa preberie. S police si vezmite nejakú knihu a čítajte mu. Jedlo a vodu dostanete, len čo o to požiadate. Neopovážte sa ho nechať samého alebo dovoliť, aby sa potuloval po dome bez kontroly. Mohol by si ublížiť. Luciusa sem nepúšťajte, ak nechcete, aby vyvádzal tak ako Neville,“ sústredene mávol prútikom. Žltá žiara obklopila Harryho, vpila sa do jeho pokožky. Na chvíľu pocítil nepríjemné pálenie, ale to veľmi rýchlo odznelo.
„Áno, samozrejme,“ váhavo podišiel k posteli a sadol si.
***
„Naučím ťa chápať mágiu, iným spôsobom. Tvoj otec ma požiadal, aby som ti niečo ukázal. Vravel, že si veľmi bojazlivý. Tak som zvedavý, či je to naozaj pravda,“ Alex vyviedol svojho nového „priateľa“ do akejsi priestrannej miestnosti plnej zvláštnych predmetov. Na stenách viseli obyčajné obrazy, ktoré sa vôbec nehýbali, vypchané zvieratá trónili na miestach pri dverách a všade sa povaľovali rôzne magické zariadenia, ktorých mená vôbec nepoznal. Svetlovlasý chlapec odetý v dlhej bielej košeli nedôverčivo stúpal po chladnej dlážke. Na nohách nemal žiadne topánky, preto si dával pozor, aby náhodou nestúpil na nejakú krehkú vec.
„Nemôžem uveriť tomu, že sa mi chceš ešte aj vysmievať. Nestačilo ti to, čo si so mnou urobil?“ podráždene vyjachtal Draco.
„Nie, to ešte nebolo zďaleka všetko, čo by som ti chcel dať. Mrzí ma, že k tomu pristupuješ tak negatívne. Dnes budem k tebe milý vzhľadom na to akú traumu som ti spôsobil,“ posmešne sa uškrnul. Nerád ho trápil, ale vedel, že sa musí naučiť ho rešpektovať.
Jemne ho chytil za ruku. Majetnícky sa prisal na tie lákavé pery. Chvíľu cítil menší odpor, preto postupne znežnel a doprial mu bozk, ktorý rozhodne nebol ani trochu násilnícky. Draco sa po chvíli uvoľnil a pevne objal svojho milenca. Dovolil mu, aby ho bozkával, strácal nad sebou kontrolu. Začínal chápať, že ho ten človek úplne ovládol a nemôže sa brániť ani keby chcel.
Alex sa od neho pomaly odtiahol. Odtisol ho ďalej od seba. Vedel, že by si ho nemal príliš púšťať k telu. Na niekoho takého nikdy nebude mať právo a musí sa s tým zmieriť.
„Dnes spoznáš moju tvár a budeš lepšie vedieť s kým máš dočinenia. Včerajšia noc sa už nebude opakovať. Pridelím ti vlastnú izbu a dostaneš poriadku prácu, aby si sa nenudil. Okrem toho sa budeš učiť, aby si v ničom nezaostával. Včera som ťa mal len vystrašiť a trochu potrápiť, ale viac sa ťa dotknúť nesmiem,“ smutne vyhlásil Alex.
