1. 1. 2008

8. kapitola Našiel nás osud

varovanie: od 18 rokov, slash násilie!!!
„Cítim sa veľmi zle, Harry. Akoby som strávil niekoľko dní v Azkabane,“ tlmene zakašľal a nemotorne sa obrátil na druhý bok. Nechcel, aby sa kvôli nemu hádali. Nemienil ani jednému z nich pridávať starosti.

„Tak to sa vôbec nečudujem. Prečo ťa vlastne vzal do svojho domu? Ak ti ublíži zariadim, aby ho vyhodili. Mám isté dôležité kontakty. Podľa mňa by Dumbledore mal vedieť, že má o teba záujem. Nesmieš to pred ním tajiť. Určite by mu zabránil, aby ťa obťažoval. Celé roky sa snaží ti ubližovať a zrazu sa chce o teba starať. To vôbec nedáva zmysel,“ nespokojne zavrel hlavou.

„Chce, aby sme boli spolu, ale ja mu nedôverujem. Nedovolím, aby sa ma dotkol. Nemusíš mať žiadne obavy. Jeho starostlivosť však potrebujem, rozumie sa do elixírov a dokáže mi pomôcť. Nemôžem nikoho iného vystavovať takémuto riziku. Okrem toho viem, že mi nechce spôsobiť bolesť. Ja vlastne ani neviem, čo chcem. On sa ku mne správa úplne inak a tie jeho bozky sa mi páčili, ale možno je to tým, že som sa ešte nikdy s nikým takto nezblížil,“ zasnene si prešiel rukou po napuchnutých perách. Bolo to niečo nové a nepoznané.

„Nenamáhaj sa. Musíš si poriadne oddýchnuť,“ napravil mu vankúše a dal pozor, aby bol poriadne pozakrývaný. Spoločne sa rozprávali o svojich zážitkoch, Harry veľa ráz spomenul Luciusa a priznal sa, že ho nadovšetko miluje.

„Aj ja som bol zaľúbený, ale nikdy som to tomu človeku neprezradil. Neskôr sa moja láska zmenila na priateľstvo a už by som to nechcel zmeniť,“ nemienim mu vyzradiť o koho sa jedná.


Nie, nesmieš milovať nikoho iného. Patríš len mne. Prečo nechceš, aby som sa ťa dotýkal? Dokedy ma mieniš takto trápiť?

Snape celý čas stál pri dverách. Chcel poznať Nevillove pocity bez použitia legilimancie. Vedel, že on mu nič nepovie, lebo sa veľmi hanbí. Pritisol sa bližšie k dverám. Po dlhom čase znovu cítil hrozné sklamanie.

Páčilo sa mu to, ale nechce, aby som sa ho dotkol. Môj Neville si na mňa musí zvyknúť. Chcem by som vedieť do koho sa zamiloval. Ten človek by mi ho mohol vziať. Nie, to nedopustím. Musím to vedieť... Pokúsim sa nenápadne preniknúť do jeho spomienok... Nedovolím, aby mi ho niekto vzal.

„Dobre, Potter, už môžete ísť,“ rýchlo vošiel do svojej izby. Chcel čo najskôr ostať sám zo svojím študentom.

„Ahoj, Neville. Ešte za tebou prídem a možno by sme sa mohli aj poprechádzať, keď ti bude lepšie. Pôjdem sa pozrieť na Luciusa, určite sa už bezo mňa poriadne nudí,“ nechcel dlho ostávať v miestnosti zo Snapom. Vedel, že by mohlo dôjsť k ďalšej hádke.

„Pokojne oddychuj o chvíľu pôjdem do sprchy,“ potreboval schladiť svoje vášne.

„Pán profesor, babička má o mňa určite strach. Nemohol by som jej napísať aspoň pár riadkov. Nikoho iného okrem nej nemám. Možno by našla nejaký spôsob ako mi pomôcť bez toho, aby som vás musel zaťažovať,“ roztržito zložil hlavu na vankúš.

„Prečo mi opäť vykáš? Veď nie sme v škole. U mňa sa môžeš cítiť ako doma. Nič ti tu nebude chýbať. Mal by som problémy, keby niekto zistil, že si tu so mnou. Pochop, že nechcem, aby nás od seba niekto odlúčil,“ trpezlivo vysvetľoval Severus.

„Nie, ja nechcem. To nemá žiadny zmysel! Neodpustím vám vašu aroganciu a neustále ponižovanie. Nikdy ma nedostanete, rozumiete?“ nervózne sa pomrvil na posteli.

Severus pomaly podišiel k posteli. Sadol si k nemu a vrhal naňho pohľady, ktoré občas veľmi dobre účinkovali hlavne počas hodín elixírov. Pevne chytil svojho pacienta za ruky a vtisol mu na pery neodbytný bozk. Rukou zablúdil až do nohavíc. Pevne uchopil Nevillov penis a začal ho jemne láskať.

Chlapec sebou prudko hádzal a snažil sa ho od seba odtlačiť. Druhá ruka profesora elixírov ho priťahovala do objatia. Nemal kam uniknúť. Frustrovane zavrčal, keď pocítil ďalšie neodbytné dotyky na odhalenom tele.

„Nie, prestaňte!“ zajačal zhrozene. Začínal si uvedomovať, že je dosť vzrušený a túži po ďalších dotykoch.

„Uvoľni sa,“ zvodne mu zašepkal do ucha. Pomocou kúzla ho pevne pridržal na posteli. Svoje ústa presunul na pomerne intímnu súčasť tela svojho študenta.

„Nie, to je...“ zajakával sa od návalu prichádzajúcej slasti. Vlhké ústa ho privádzali do stavu úplnej odovzdanosti.

***

„Ahoj, láska,“ Harry sa nežne pritúlil k svojmu milencovi. Potreboval sa aspoň na chvíľu nechať rozmaznávať. Vášnivo sa pobozkali.

„Lucius, čo to má znamenať?“ začuli mrazivý hlas, ktorý ich celkom ochromil. Temný pán stál pred nimi. Obávaný čarodejník mieril prútikom na oboch milencov.

Svetlovlasý muž inštinktívne zovrel v náručí svojho partnera. Vedel, že už pozná pravdu. Nedalo sa to nijak zakryť.

„Ustúp od neho. Ja ho musím zabiť, ale najprv sa s ním trochu pohrám a nakoniec vás aj tak oboch neminie hrozný trest,“ po vyslovení nejakého zaklínadla boli od seba obaja násilne odtrhnutý.

Harry padol k nohám temnému pánovi. Jeho oblečenie zrazu zmizlo. Šokovane sa zakryl rukami. Spolu z oblečením totiž zmizol aj jeho prútik.

„Ochutnám trochu z toho, čo dávaš môjmu smrťožrútovi. Myslím, že na to mám právo,“ temný pán ho prudko zhodil na zem. Lucius sa proti nemu vrhol z prútikom, ale nemal najmenšiu šancu. Temný pán ten útok predvídal a vytvoril svojho tela akúsi ochrannú vrstvu. Prudko dopadol na zem. Cítil ako sa okolo neho začali omotávať hrubé povrazy.

„Nie, môj pane. Nechajte ho!“ bol ochotný urobiť čokoľvek, aby svojej láske pomohol.

„Ty mi ho nedáš? Aká škoda, že ťa nežiadam o dovolenie. Len sa pekne dívaj,“ mrazivo sa uškrnul.

Harry cítil ako do jeho tela bez prípravy preniká penis úhlavného nepriateľa. Bolesť ho úplne pohltila. Jazva divoko pulzovala a on sa zo všetkých síl bránil, ale Voldemortove kúzla ho oslabovali.

Tmavovlasý muž pri okne práve odhrnul záclonu. Z hrdla sa mu vydral šokovaný povzdych.

„Neville, vstávaj, on nás našiel. Budem musieť niečo vymyslieť, aby nás tu všetkých nezabil,“ po prvý raz v hlase obávaného profesora zaznievala panika.