2. 1. 2008

Prológ


Pár: LM/DM
Varovanie: neodporúčam začať čítať, kým si neprečítate CELÉ VAROVANIE.
Táto poviedka je slash a zároveň aj incest - milostný vzťah medzi blízkymi príbuznými, (úžasná kombinácia) Pár je dosť netypický Draco/Lucius. Varujem všetkých, ktorí nemajú radi poviedky tohto druhu, aby to radšej ani nezačínali čítať!!!!! Draco má v tejto poviedke 16. rokov !!! Ak sa niekto do toho už pustí, tak to robí na vlastnú zodpovednosť a s vedomím, že vie čo táto poviedka obsahuje a nerobí mu to žiaden problém. V opačnom prípade sa radšej preorientujte na inú poviedku. Veková hranica je od 18 rokov!!!

Poznámka: prológ bol opravený.

Hodnotenie










Prológ



„Áno, mami. Mám všetky veci vypraté a vyžehlené. Domáci škriatkovia sa o to postarali!“ zakričal Draco z kúpeľne.
Už niekoľko minút ležal v horúcej vode. Dvere vedúce do jeho izby boli otvorené. Narcissa Malfoyová sedela v kresle vo svojom salóniku a starostlivo dohliadala na všetky prípravy týkajúce sa večierka, ktorý sa mal uskutočniť v ich rodinnom sídle. Čo jej však nebránilo vtom zdôrazniť svojmu synovi niekoľko vecí, ktoré by podľa nej nemal opomenúť. Zhovárali sa spolu cez zrkadlo, ale keďže do jeho vane ešte stále horlivo vtekala voda, počul ju len veľmi slabo.

„Nezabudni si vziať ten nový zelený habit, musíš kráčať hrdo so vztýčenou hlavou a prosím ťa, v žiadnom prípade sa nepotkni, ako minulý rok, keď nás Parkinsonovci pozvali na...“ ďalej ho poučovala o vhodnom správaní.

Neexistuje nejaké kúzlo, ktoré by ju mohlo umlčať? Nemôžem za to, že starý Parkinson je taký nechutný. Chcel ma udrieť po zadku, keby som sa mu neuhol, ktovie čo by si ešte dovolil. Tá jeho dcéra mi ledva dovolila chvíľu posedieť s priateľmi. Celý deň bola na mne nalepená. Pomyslel si.

„Áno, mama poznám všetky svoje povinnosti. Nevieš náhodou kam sa podel otec? Počas prázdnin som zatiaľ vôbec nemal možnosť ho vidieť doma. Hádam ho len temný pán nevyslal na nejaké nečakané ťaženie?“ uľavilo by sa mu, keby sa vôbec neukázal. Mal z neho dosť čudný pocit. Vždy, keď bol s ním cítil, že niečo nie je v úplnom poriadku.

„Vrátil sa už včera večer. Nevidel si ho, lebo bolo dosť neskoro. A dnes si  šiel vybaviť nejaké obchodné záležitosti. Ja už musím ísť prichystať všetko na večeru. Tí škriatkovia to vždy popletú,“ vstala z kresla a konečne nechala svojho syna samého. Zrkadlo potemnelo. Draco si uľahčene vydýchol. Konečne mal možnosť sústrediť sa na to, kvôli čomu do tej kúpeľne vlastne prišiel. Keď ho spovedala, nedokázal venovať poriadnu pozornosť tomu, čo by práve teraz mal robiť.
Nechce sa mi odtiaľto vyliezť. Nevládzem vôbec vstať. Zas sa budem musieť venovať tým hlupákom, ktorých otec večne pozýva do nášho domu. Sú to riadni tupci a vôbec mi nie sú sympatickí. Smrťožrútov sem pustí len výnimočne, akoby sa ma snažil chrániť. Niekedy mu vôbec nerozumiem.
Skutočne nevedel, čo si o tom má myslieť. Jeho otec bol niekedy až prehnane ochraniteľský, hlavne keď sa zranil, alebo bol niečím ohrozený, no inokedy oňho nejavil takmer žiadny záujem, akoby vôbec neexistoval. No keď Veď-Viete-Kto o ňom uvažoval ako o budúcom smrťožrútovi pripadalo mu to ako veľká česť, čo Draca osobne veľmi poburovali, plaziť sa v prachu pred tým krutým čarodejníkom, nebolo to o čom by mladý aristokrat z dobrej čarodejníckej rodiny sníval.
Nepochybne to bola veľká česť, ale vedel si predstaviť, že svoj čas by mohol stráviť aj inak, nielen neustálym strachom o svoj život.
„Ou, otec,“ vydal zo seba akýsi neurčitý pazvuk. Netušil, že niekto naruší jeho osobný priestor. Prekvapilo ho, keď vo dverách kúpeľne zazrel svetlovlasého muža. Tentoraz by sa oveľa viac potešil, keby to bol obyčajný domáci škriatok a nie jeho hrdý otec.

Dlhé vlasy mal elegantne zviazané a v rukách držal svoju legendárnu vychádzkovú palicu. Cítil na sebe pohľad tých chladných očí. Zabárali sa do odhaleného tela. Vedel, že je to nesprávne a okamžite vycítil nebezpečenstvo. Viac sa zahalil do peny a zatiahol záves.

„Nechcel som ťa vyrušovať, len som od teba potreboval takú malú láskavosť. Poranil som si ruku, dosť to krváca. Tvoja matka to nesmie vidieť. Môžeš mi s tým pomôcť?“

No prosím. Už zas bol v tom dome rozkoší. Ktovie čo tam zas stváral. No moment, odkedy sa môj otec sťažuje na bolesti? Tu niečo nesedí.  Dovolil svojim myšlienkam poskytnúť mu niekoľko alternatív, ale jedna bola nepravdepodobnejšia ako druhá, tak sa radšej rozhodol venovať svoju pozornosť staršiemu mužovi.

„V skrinke mám elixír na zaceľovanie rán. Rád by som ti to obviazal, ale teraz som úplne nahý a nechcem, aby si ma videl,“ schúlil sa do klbka. Nebol hanblivý, ale pred otcom sa takto ukazovať nechcel. Cítil, že by to mohlo byť predzvesťou možných nepríjemností.

„Draco, pomôž mi,“  Lucius sa zosunul na kolená.
Bolo to vážne, zrejme nie len jedno z jeho zvyčajných poranení. Skutočne sa toho veľmi zľakol.
„Otec, čo je to s tebou?“ rýchlo vyliezol z vane a okamžite mu prezrel ruku. Uprostred temného znamenia sa črtali stopy po zuboch. Pokožka bola hrozne napätá a opuchnutá. Okamžite ho ošetril a poriadne mu obviazal zranenú ruku. Pomohol mu sadnúť si a dával si pozor, aby jeho bolesť nijako nezhoršoval.

„Výborne, Draco... Si môj dedič a som na teba hrdý... si pre mňa nesmierne dôležitý, viem, že je to so mnou občas ťažké,  som k tebe tvrdý, ale ty si... ty si... môj jediný syn... si jediný...“ sklonil sa k nemu Lucius a jemne ho pohladil po chrbte. Povedal mu toho tak trochu viac než zvyčajne, no nerobil si s tým starosti, tie jeho slová boli zrejme vyvolané tým zranením.
„Mám ťa rád, Draco.“
Vtisol mu bozk na čelo a na chvíľu ho podržal v tesnom zovretí. Zľakol sa, či jeho otec náhodou nezomiera, no vyzeralo to tak, že ním niečo len hlboko otriaslo. Možno stretnutie s Veď-Viete-Kým, takto sa zvyčajne správal, usúdil, že to súvisí s pánovými náladami.

„Nie, to naozaj nie je potrebné. Viem  to a vážim si ťa,“ cúvol od neho a okamžite sa zahalil do uteráka.