Varovanie: incest, od 18 rokov prístupné, slash medzi súrodencami. Sirius Black/Regulus Black, báseň je moja a výlučne moja.
Bozk na čelo
Ľahučký a podmanivý
A tvoje vlasy
Také neľudsky nádherné
Chcel som vždy viac a za to sa platí
Môj brat bol chorý už niekoľko dní ležal v posteli a matka mi prikázala, aby som naňho dohliadol. Sedel som pri posteli a počúval ako ťažko sa mu dýcha. Regulus bol príšerne bledý, pokašliaval a takmer vôbec si neuvedomoval moju prítomnosť.
„Braček, ty si tu? Čo vlastne chceš?“ obrátil sa ku mne a rukou si zakrýval tvár. Nemal ma rád ani ja jeho. Neboli sme si blízki, lebo on sa chcel stále správať ako ten správny člen našej rodiny. Vo všetkom sa podrobil rodičom a mňa považoval len za nevychovaného staršieho brata. Toho, ktorý vždy musí spôsobovať problémy.
„To tak, snáď sa ma nebojíš. Každopádne som tvoj starší brat, aj keď ty ma skôr považuješ za handru na utieranie podlahy. Ich strana nevyhráva, Reg a ty nie si taký silný, aby si to zvládol. Viem, že neznesieš zabíjanie, tak to už pochop a vráť sa na stranu dobra. Nemusíš poslúchať matku,“ chcel som, aby ma začal brať vážne. Rád by som mu vysvetlil, že všetky tie reči o čistej krvi sú len číre nezmysli, ktoré si vymysleli, aby nás mohli ovládať.
„Daj mi pokoj, ty nič nevieš... Ja musím proti tebe bojovať, musím, lebo inak by som sa zbláznil!“ vyprskol zlovestne. Pevnejšie omotal ruky okolo môjho pása a začal kričať tak úpenlivo, akoby som mu niečím ubližoval.
„Je to zbytočné. Nikto nie je doma. Nechcem, aby si prišiel aj o hlasivky. Dnes ma kvôli tebe nebudú mlátiť,“ násilne som odtrhol jeho ruky zo svojho tela. Bolo mi jasné, že chce zas dosiahnuť, aby som dostal bitku. Vzal som zo stola pohár vody a donútil som ho všetko vypiť. Aspoň na chvíľu zmĺkol a mňa zaplavili príjemné pocity. Mal som nad ním moc, po prvý raz bol závislý od mojej vôle.
„Sirius, potrebujem ťa. Nechcem, aby sa to stalo, ale nemôžem tomu zabrániť, prosím urob to,“ naklonil sa ku mne a pritisol svoje pery na moje líce. Zrejme ma chcel nakaziť, aby som si aj ja užil príjemný pobyt v posteli.
Každá rana, každý úder z milosti
Mal pochovať môj žiaľ
Nesprávne túžby zahatiť
A navždy ťa od seba oddialiť
Na líci mi ostala horúca stopa potom nepríjemnom dotyku. Chcel som okamžite odísť, aj keď by to znamenalo porušenie matkiných príkazov.
„Pobozkaj ma,“ zašepkal mi do ucha a pokúšal sa ma stiahnuť do svojej postele. Triasol sa, tak veľmi, že som to cítil aj ja. Tisol ma k sebe a stále opakoval tie slová.
„Ty blúzniš, mal by som niekoho zavolať. Možno by mal Kreatcher niečo priniesť. Nebudem sa ťa dotýkať, to som ja Sirius,“ pokúsil som sa to obrátiť na žart. Niečo také som neočakával od svojho večne nespokojného mladšieho brata. On ma nikdy bozkávať nechcel, dokonca ani keď sme boli mladší.
„Nemáš odvahu, to nevadí,“ prisunul sa bližšie ku mne a pokúšal sa o to znova. Uhol som a chytil som mu ruky. Vykĺzol mi zo zovretia. Bolo to odporné a nedokázal som zabrániť tomu, aby sa mi v žalúdku nepohla ešte nestrávená večera. Jeho ruka vkĺzla pod môj habit a pokúšala sa dostať do miesta, ktorého by sa určite dotýkať nemal. Strhol som sa a poriadne som ho odsotil. Toto už nebolo v poriadku, a ten človek, ktorý sa o to pokúšal rozhodne nebol môj mladší brat.
„Regulus, spamätaj sa. Ja som tvoj starší brat. Rozumieš, čo hovorím? Nie som tvoja priateľka ani milenka,“ zavrčal som podráždene. Nechcel som ho popudiť proti sebe, ale nemal som na výber. Niečo také som nemienil tolerovať.
Toho človeka som nepoznal a desil ma viac, než všetky zlé sny, ktoré som prežíval v domácom prostredí. Môj malý brat sa zrejme zmenil a ja som tomu vôbec nerozumel.
„Ak mi to nedovolíš, poviem matke, že si ma chcel zabiť,“ vyhrážal sa mi.
„Nebudeš na mňa siahať! To nedovolím,“ vyprskol som chladne. Oveľa radšej by som znášal jeho posmešky neustále narážky ako takéto nezmyselné požiadavky.
„Mama, pomóc, mama!“ skríkol vystrašene. Roztrhol si košeľu a nechtami si urobil si poriadne hlboké škrabance. Chcel som ho zastaviť, držal som ho, ale v tej chvíli sa vo dverách objavila naša matka spolu s Kreatcherom. Zatiahli ma do vedľajšej miestnosti. Matka ma tak zmlátila, že som ledva dokázal stáť na nohách a domáci škriatok sa celý čas len díval. Žiadne slová ospravedlnenia na ňu neplatili. Nechcela nič počuť, nezaujímalo ju, že som nevinný. Upokojila sa až, keď som kľačal pri jej nohách. Potom ma odniesli do izby a hodili na posteľ. Musel som ísť spať bez večere a bolo mi jasné, že môj brat vôbec nebol chorý. V tej chvíli ma to však netrápilo, bol som taký zničený, že som nevládal ani otvoriť oči.
Láska vraj bolí
Tvoja vie byť len ničivá
Spúšť bez rozdielu na svetle hynúca
Nemal som žiadny výber už žiadne slová
Niekto vliezol do mojej postele a hojivou masťou my začal natierať poranenia. Láskal ma po celom tele a bozkával na prehryznuté pery. Chcel som ho odohnať, ale nevládal som ani pohnúť rukou.
„Nenávidím ťa,“ zahučal som takmer nehlučne. Podložil mi chrbát s viacerými vankúšmi a pokúšal sa očistiť moje telo od krvi.
„Sirius, odpusť mi. Ty si s tým začal, musel som ťa potrestať. Sľubujem, že to už neurobím, ak budeš ku mne dobrý, vo všetkom ti pomôžem,“ bez váhania sa ku mne pritúlil, oprel sa o mňa aj keď to neznesiteľne zabolelo a rukami blúdil po mojom tele. Zatiaľ zrejme nechcel viac a pre mňa to bola úľava.
„Nikdy v živote ti to neodpustím. Vypadni z mojej izby. Raz ma kvôli tebe zabije a bude to len tvoja vina! Bež za ňou, pokojne sa tvár, že ti ubližujem, ale odo mňa sa žiadnej náklonnosti nedočkáš. Ty už nie si môj brat, si len nepriateľ, ktorý sa skrýva za matkine sukne. Zmizni!“ pozbieral som všetky svoje sily, aby som ho dokázal zo seba dostať. On sa však len smial a zhodil ma na vankúše a sadol si na mňa. Ležal som na bruchu a takmer nič som nevidel. Tvár mi opúchala od matkiných dobre mierených úderov. Oko som mal celé modré.
„Sirius, Sirius,“ šepkal moje meno a stále sa smial. Bozkával ma na chrbte a niečo si sám pre seba mrmlal. Znelo to, ako ľúbim ťa, ale tým som si nebol istý. Pre mňa to nič neznamenalo.
Cítil som slabé trhnutie, akoby niečo vstupovalo do môjho tela, len mi nebolo jasné kadiaľ presne. Všetko ma bolelo a všetko mi splývalo do jedného. Aj moja myseľ ma zrádzala a veľmi rýchlo som pochopil, čo chce urobiť. Nohy ostali v takej polohe, ako chcel on. Nevládal som sa hýbať a bolo to veľmi nepríjemné.
„Môžeme byť spolu, nikto nás nebude ohrozovať. Postarám sa, aby ti vždy bolo dobre. Viem, že aj ty si želáš, aby sa naše vzťahy zlepšili. Už viac nemusíš skrývať svoje pocity. Povedz to, povedz to... Ľúbiš ma, ale ja to potrebujem počuť,“ zachripel rozrušene.
„Ty si sa zbláznil. Nemôžem ťa ľúbiť ani ako brata a už vôbec nie takto,“ rýchlo som sa pohol, ale moje telo ma zradilo. Len to urýchlilo jeho preniknutie. Varovne som zafučal a pokúsil som sa opäť pohnúť. Nechtiac som mu vyšiel v ústrety. Pohladil ma a slastne zastonal. Nemal veľa skúseností, ale vedel som, že toto sa mu určite páčilo. Zahryzol som si do pier a opäť som sa pokúšal ho zo seba striasť. Výsledkom bol ďalší neočakávaný pohyb, ktorý mu spôsobil rozkoš. Skôr než som sa nazdal mal v rukách aj môj penis, ale nevzrušilo ma to. Ani keby to robila tá najkrajšia žena na svete nemohlo sa to stať, ubolené telo mi niečo také neumožňovalo ani keby som chcel. Okrem toho to robil môj brat a to mi skôr dodávalo pocit totálneho znechutenia.
„Reg, zlez zo mňa,“ hlas mi postupne slabol a nevládal som to viackrát zopakovať. Upadol som do bezvedomia. Moje oči sa zavreli a telo úplne vypovedalo službu.
Ráno, tak krásne pre zaľúbených
Tak desivé pre osamelých
Po prebudení som stále cítil tlak na svojej hrudi. Môj brat sa o mňa opieral a spokojne spal. Mal som chuť ho udrieť, povedať mu, že to čo urobil nemôže už nikdy vziať späť. Počas toho rána som sa však bál, že opäť budem musieť trpieť.
„Viem, že to nebolo práve najlepšie, ale ja som to nikdy predtým nerobil. Nabudúce to určite bude lepšie,“ pozrel sa na mňa a jemne ma pobozkal na líce. Vtedy som musel zasiahnuť a zotrieť z jeho tváre ten šialený úsmev.
Pobozkal som ho tak, aby na to nikdy nezabudol. Využil som všetky svoje skúsenosti. Zastonal a pevne sa o mňa oprel. Potom som ho zhodil z postele. Kruto a nemilosrdne rovno na studenú dlážku.
„Vypadni ty, malý príživník! Nikdy v živote ma už neuvidíš na kolenách. Ak budeš matke, ešte raz žalovať znechutím ti akýkoľvek telesný kontakt, a to myslím úplne vážne. Bude mi jedno, čo so mnou tá babizňa urobí. Dobre si zapamätaj tento bozk, lebo nič také už so mnou nezažiješ,“ vybehol som zo svojej izby. V ten deň som ušiel z domu, ale to neznamenalo, že som sa úplne dokázal zbaviť vplyvu svojho brata.
Koniec
