Pár: snarry
Obsah: Harry Potter
zisťuje, čo znamená, žiť so Severusom
Snapom.
poznámka: záverečná časť k poviedkam Jeho pohľad, Jeho bozk.
varovanie: povojnové psychické stavy, po mojej korektúre.
Zobrazujú sa príspevky s označením jednorázovky-slash. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením jednorázovky-slash. Zobraziť všetky príspevky
8. 1. 2015
30. 12. 2014
Jeho pohľad
Labels:
harry potter ff,
jednorázovky-slash
Pár: HP/SS
Obsah: SB sa
„preriekne“ a nechtiac prezradí svojmu synovcovi isté fakty o jeho
najmenej obľúbenom profesorovi...
Táto poviedka je fanfiction,
postavy, miesta, názvy, patria J. K. Rowlingovej, ja si ich len požičiavam za
účelom napísania tejto fanfiction.
Veková hranica: 12+
Poviedka obsahuje náznak vzťahu
muž/muž!
19. 10. 2014
Dotyk nevinnosti
Pridávam tú sľúbenú narodeninovú poviedku.
Teda, narodeniny mám zajtra, ale už aj dnešný deň ako tak počítam.
Táto
poviedka a takisto aj názory, konanie postáv a informácie obsiahnuté
v nej sú len fikciou.
Nezodpovedajú skutočnosti a nemajú nič spoločné so skutočnými postojmi,
názormi a správaním tu spomenutých osôb.
Ide
o špeciálne narodeninové vydanie pri príležitosti narodenín autorky
fanfiction Merzmer.
Napísané
v cukríkovej nálade, ktorej zodpovedá aj charakter tejto poviedky.
Pár:
Daniel Radcliffe/Alan Rickman
žáner:
real person slash Harry Potter
varovanie:
15+
hodnotenie
poznámka: zároveň z touto poviedkou pridávam aj ebook verziu na stiahnutie.
17. 6. 2012
Princ IV.
Labels:
Jednorázovky- slash,
jednorázovky-slash
Pár: SS/J
varovanie: 15+ , romantické
Obsah: Severus Snape zistí, čo všetko môže spôsobiť jedna poistka. Toto je posledná jednorázovka z tohto cyklu.
poviedka bola opravená (druhá korektúra)
Hodnotenie
Hodnotenie
24. 3. 2012
Princ II.
Labels:
Jednorázovky- slash,
jednorázovky-slash
Pár: SS/JP
varovanie: 15+
Obsah: Severus Snape sa po prázdninách vracia do školy...
poviedka bola opravená, 2. korektúra. Hodnotenie
26. 10. 2010
14. 4. 2008
Bozk na čelo
Labels:
jednorázovky-slash
Varovanie: incest, od 18 rokov prístupné, slash medzi súrodencami. Sirius Black/Regulus Black, báseň je moja a výlučne moja.
Bozk na čelo
Ľahučký a podmanivý
A tvoje vlasy
Také neľudsky nádherné
Chcel som vždy viac a za to sa platí
Môj brat bol chorý už niekoľko dní ležal v posteli a matka mi prikázala, aby som naňho dohliadol. Sedel som pri posteli a počúval ako ťažko sa mu dýcha. Regulus bol príšerne bledý, pokašliaval a takmer vôbec si neuvedomoval moju prítomnosť.
„Braček, ty si tu? Čo vlastne chceš?“ obrátil sa ku mne a rukou si zakrýval tvár. Nemal ma rád ani ja jeho. Neboli sme si blízki, lebo on sa chcel stále správať ako ten správny člen našej rodiny. Vo všetkom sa podrobil rodičom a mňa považoval len za nevychovaného staršieho brata. Toho, ktorý vždy musí spôsobovať problémy.
„To tak, snáď sa ma nebojíš. Každopádne som tvoj starší brat, aj keď ty ma skôr považuješ za handru na utieranie podlahy. Ich strana nevyhráva, Reg a ty nie si taký silný, aby si to zvládol. Viem, že neznesieš zabíjanie, tak to už pochop a vráť sa na stranu dobra. Nemusíš poslúchať matku,“ chcel som, aby ma začal brať vážne. Rád by som mu vysvetlil, že všetky tie reči o čistej krvi sú len číre nezmysli, ktoré si vymysleli, aby nás mohli ovládať.
„Daj mi pokoj, ty nič nevieš... Ja musím proti tebe bojovať, musím, lebo inak by som sa zbláznil!“ vyprskol zlovestne. Pevnejšie omotal ruky okolo môjho pása a začal kričať tak úpenlivo, akoby som mu niečím ubližoval.
„Je to zbytočné. Nikto nie je doma. Nechcem, aby si prišiel aj o hlasivky. Dnes ma kvôli tebe nebudú mlátiť,“ násilne som odtrhol jeho ruky zo svojho tela. Bolo mi jasné, že chce zas dosiahnuť, aby som dostal bitku. Vzal som zo stola pohár vody a donútil som ho všetko vypiť. Aspoň na chvíľu zmĺkol a mňa zaplavili príjemné pocity. Mal som nad ním moc, po prvý raz bol závislý od mojej vôle.
„Sirius, potrebujem ťa. Nechcem, aby sa to stalo, ale nemôžem tomu zabrániť, prosím urob to,“ naklonil sa ku mne a pritisol svoje pery na moje líce. Zrejme ma chcel nakaziť, aby som si aj ja užil príjemný pobyt v posteli.
Každá rana, každý úder z milosti
Mal pochovať môj žiaľ
Nesprávne túžby zahatiť
A navždy ťa od seba oddialiť
Na líci mi ostala horúca stopa potom nepríjemnom dotyku. Chcel som okamžite odísť, aj keď by to znamenalo porušenie matkiných príkazov.
„Pobozkaj ma,“ zašepkal mi do ucha a pokúšal sa ma stiahnuť do svojej postele. Triasol sa, tak veľmi, že som to cítil aj ja. Tisol ma k sebe a stále opakoval tie slová.
„Ty blúzniš, mal by som niekoho zavolať. Možno by mal Kreatcher niečo priniesť. Nebudem sa ťa dotýkať, to som ja Sirius,“ pokúsil som sa to obrátiť na žart. Niečo také som neočakával od svojho večne nespokojného mladšieho brata. On ma nikdy bozkávať nechcel, dokonca ani keď sme boli mladší.
„Nemáš odvahu, to nevadí,“ prisunul sa bližšie ku mne a pokúšal sa o to znova. Uhol som a chytil som mu ruky. Vykĺzol mi zo zovretia. Bolo to odporné a nedokázal som zabrániť tomu, aby sa mi v žalúdku nepohla ešte nestrávená večera. Jeho ruka vkĺzla pod môj habit a pokúšala sa dostať do miesta, ktorého by sa určite dotýkať nemal. Strhol som sa a poriadne som ho odsotil. Toto už nebolo v poriadku, a ten človek, ktorý sa o to pokúšal rozhodne nebol môj mladší brat.
„Regulus, spamätaj sa. Ja som tvoj starší brat. Rozumieš, čo hovorím? Nie som tvoja priateľka ani milenka,“ zavrčal som podráždene. Nechcel som ho popudiť proti sebe, ale nemal som na výber. Niečo také som nemienil tolerovať.
Toho človeka som nepoznal a desil ma viac, než všetky zlé sny, ktoré som prežíval v domácom prostredí. Môj malý brat sa zrejme zmenil a ja som tomu vôbec nerozumel.
„Ak mi to nedovolíš, poviem matke, že si ma chcel zabiť,“ vyhrážal sa mi.
„Nebudeš na mňa siahať! To nedovolím,“ vyprskol som chladne. Oveľa radšej by som znášal jeho posmešky neustále narážky ako takéto nezmyselné požiadavky.
„Mama, pomóc, mama!“ skríkol vystrašene. Roztrhol si košeľu a nechtami si urobil si poriadne hlboké škrabance. Chcel som ho zastaviť, držal som ho, ale v tej chvíli sa vo dverách objavila naša matka spolu s Kreatcherom. Zatiahli ma do vedľajšej miestnosti. Matka ma tak zmlátila, že som ledva dokázal stáť na nohách a domáci škriatok sa celý čas len díval. Žiadne slová ospravedlnenia na ňu neplatili. Nechcela nič počuť, nezaujímalo ju, že som nevinný. Upokojila sa až, keď som kľačal pri jej nohách. Potom ma odniesli do izby a hodili na posteľ. Musel som ísť spať bez večere a bolo mi jasné, že môj brat vôbec nebol chorý. V tej chvíli ma to však netrápilo, bol som taký zničený, že som nevládal ani otvoriť oči.
Láska vraj bolí
Tvoja vie byť len ničivá
Spúšť bez rozdielu na svetle hynúca
Nemal som žiadny výber už žiadne slová
Niekto vliezol do mojej postele a hojivou masťou my začal natierať poranenia. Láskal ma po celom tele a bozkával na prehryznuté pery. Chcel som ho odohnať, ale nevládal som ani pohnúť rukou.
„Nenávidím ťa,“ zahučal som takmer nehlučne. Podložil mi chrbát s viacerými vankúšmi a pokúšal sa očistiť moje telo od krvi.
„Sirius, odpusť mi. Ty si s tým začal, musel som ťa potrestať. Sľubujem, že to už neurobím, ak budeš ku mne dobrý, vo všetkom ti pomôžem,“ bez váhania sa ku mne pritúlil, oprel sa o mňa aj keď to neznesiteľne zabolelo a rukami blúdil po mojom tele. Zatiaľ zrejme nechcel viac a pre mňa to bola úľava.
„Nikdy v živote ti to neodpustím. Vypadni z mojej izby. Raz ma kvôli tebe zabije a bude to len tvoja vina! Bež za ňou, pokojne sa tvár, že ti ubližujem, ale odo mňa sa žiadnej náklonnosti nedočkáš. Ty už nie si môj brat, si len nepriateľ, ktorý sa skrýva za matkine sukne. Zmizni!“ pozbieral som všetky svoje sily, aby som ho dokázal zo seba dostať. On sa však len smial a zhodil ma na vankúše a sadol si na mňa. Ležal som na bruchu a takmer nič som nevidel. Tvár mi opúchala od matkiných dobre mierených úderov. Oko som mal celé modré.
„Sirius, Sirius,“ šepkal moje meno a stále sa smial. Bozkával ma na chrbte a niečo si sám pre seba mrmlal. Znelo to, ako ľúbim ťa, ale tým som si nebol istý. Pre mňa to nič neznamenalo.
Cítil som slabé trhnutie, akoby niečo vstupovalo do môjho tela, len mi nebolo jasné kadiaľ presne. Všetko ma bolelo a všetko mi splývalo do jedného. Aj moja myseľ ma zrádzala a veľmi rýchlo som pochopil, čo chce urobiť. Nohy ostali v takej polohe, ako chcel on. Nevládal som sa hýbať a bolo to veľmi nepríjemné.
„Môžeme byť spolu, nikto nás nebude ohrozovať. Postarám sa, aby ti vždy bolo dobre. Viem, že aj ty si želáš, aby sa naše vzťahy zlepšili. Už viac nemusíš skrývať svoje pocity. Povedz to, povedz to... Ľúbiš ma, ale ja to potrebujem počuť,“ zachripel rozrušene.
„Ty si sa zbláznil. Nemôžem ťa ľúbiť ani ako brata a už vôbec nie takto,“ rýchlo som sa pohol, ale moje telo ma zradilo. Len to urýchlilo jeho preniknutie. Varovne som zafučal a pokúsil som sa opäť pohnúť. Nechtiac som mu vyšiel v ústrety. Pohladil ma a slastne zastonal. Nemal veľa skúseností, ale vedel som, že toto sa mu určite páčilo. Zahryzol som si do pier a opäť som sa pokúšal ho zo seba striasť. Výsledkom bol ďalší neočakávaný pohyb, ktorý mu spôsobil rozkoš. Skôr než som sa nazdal mal v rukách aj môj penis, ale nevzrušilo ma to. Ani keby to robila tá najkrajšia žena na svete nemohlo sa to stať, ubolené telo mi niečo také neumožňovalo ani keby som chcel. Okrem toho to robil môj brat a to mi skôr dodávalo pocit totálneho znechutenia.
„Reg, zlez zo mňa,“ hlas mi postupne slabol a nevládal som to viackrát zopakovať. Upadol som do bezvedomia. Moje oči sa zavreli a telo úplne vypovedalo službu.
Ráno, tak krásne pre zaľúbených
Tak desivé pre osamelých
Po prebudení som stále cítil tlak na svojej hrudi. Môj brat sa o mňa opieral a spokojne spal. Mal som chuť ho udrieť, povedať mu, že to čo urobil nemôže už nikdy vziať späť. Počas toho rána som sa však bál, že opäť budem musieť trpieť.
„Viem, že to nebolo práve najlepšie, ale ja som to nikdy predtým nerobil. Nabudúce to určite bude lepšie,“ pozrel sa na mňa a jemne ma pobozkal na líce. Vtedy som musel zasiahnuť a zotrieť z jeho tváre ten šialený úsmev.
Pobozkal som ho tak, aby na to nikdy nezabudol. Využil som všetky svoje skúsenosti. Zastonal a pevne sa o mňa oprel. Potom som ho zhodil z postele. Kruto a nemilosrdne rovno na studenú dlážku.
„Vypadni ty, malý príživník! Nikdy v živote ma už neuvidíš na kolenách. Ak budeš matke, ešte raz žalovať znechutím ti akýkoľvek telesný kontakt, a to myslím úplne vážne. Bude mi jedno, čo so mnou tá babizňa urobí. Dobre si zapamätaj tento bozk, lebo nič také už so mnou nezažiješ,“ vybehol som zo svojej izby. V ten deň som ušiel z domu, ale to neznamenalo, že som sa úplne dokázal zbaviť vplyvu svojho brata.
Koniec
16. 12. 2007
Prečo ťa nesmiem ľúbiť? (jednorázovka)
Labels:
jednorázovky-slash
POZOR!!! Vôbec nezačínajte čítať, keď neznesiete žáner slash, non-con, rape...od 18 rokov!!! a tentoraz to nie je len obyčajné varovanie.
Muž s dlhšími tmavými vlasmi pomaly vzal do ruky brko. Atrament stekal po stole, ale on si to nevšímal. Hľadel na akýsi zvláštny lístok, ktorý bol zastrčený v domácej úlohe, ktorú odovzdal jeden z jeho študentov. Na kúsku akejsi lepkavej hmoty sa zachytil rukopis slečny,-ktorá- vždy-pozná-odpoveď. Pod jednoduchou otázkou sa črtalo odpoveď napísaná rukou Vyvoleného. Bola zrejme súčasťou nejakého dlhšieho formulára.
12. S kým by si sa chcel nežne milovať? Uveď meno osoby, podľa možnosti niekoho živého, nie vymyslenú postavu
Odpovedz pravdivo, neboj sa nikomu to neukážem, chcem ti len pomôcť, Harry. Musíš byť uprimný, aby som mala možnosť preskúmať tvoj problém.
Severus Snape. (ale ak to niekomu prezradíš, tak si ma neželaj!)
13. Akú činnosť by s touto osobou najradšej vykonával okrem tej, ktorá je uvedená v bode 12.?
Bozkávanie, objímanie, túlenie sa jeden k druhému a také bežné veci.
Potter a jeho kamaráti zas vymysleli nejakú novú hru. To si ešte odpyká, takto znevažovať moje meno. Pochybujem, žeby sa mu páčilo, keby som ho trochu vyskúšal. Zamračene papier oddelil od jeho práce. Považoval do za ďalší žart na svoj účet. Nemal vôbec chuť sa s tým zaoberať. Napriek tomu predstava nahého študenta nebola až taká nepríjemná.
Ten Potterov test sa mi ani neoplatí čítať. Ten chlapec nevie ani poriadne prečítať učebnicu. Nevie ani základné veci. Všetky prísady doplietol. Preškrtol takmer celú stránku a spôsobne napísal na vrch práce H.
Mrazivo sa uškrnul. Rád mu spôsoboval trápenia a tešil sa, že ho bude môcť na hodinách opäť podpichovať, postará sa, aby ten fagan trpel už len za to, že si dovolil narodiť sa ako syn ženy menom Lily. Nenávidel tie zelené oči, ale zároveň aj miloval. Boli predzvesťou jeho záhuby a slabosťou, ktorú sa snažil zakryť.
Znechutene odhodil pergamen. Zbežne prezrel aj prácu Ronalda Weasleyho. Podráždene nadvihol obočie a hodil na kopu, ktorá prináležala ľuďom so známkou hrozný.
Je vidieť, že odpisoval od našej školskej hviezdy. Inak sa nedá vysvetliť to desivé množstvo rôznych chýb a nedostatkov. Dokonca nevie ani inak sformulovať vetu. Je jasné, že sa pohádal s Grangerovou, lebo mu tentoraz nedala odpísať svoju prácu.
Zo sústredenia ho vyrušilo nesmelé zaklopanie. Zdvihol zrak od písomiek a vrhol nepriateľský pohľad na chlapca, ktorý sa odvážil vstúpiť do jeho kabinetu.
„Čo chcete, Potter?“ vyprskol rozhorčene. Chcel mu dať poriadne pocítiť, že neznesie žiadne zlomyseľné žarty.
„Pane, ja...“ pokúsil sa zachovať si chladnú hlavu, ale nevedel si spomenúť na žiadnu dobrú výhovorku, ktorá by ho dostala z tej hrozne situácie. Zistil, že s formulára chýba ten najdôležitejší kúsok, poriadne sa kvôli tomu pohádal so svojou kamarátkou, ale napokon pochopil, že sa zrejme kúsok odtrhol, keď mu Ron ukazoval akési nové kúzlo.
„Pokiaľ viem, dnes nemáte byť po škole. Môžem vedieť, čo vás ku mne privádza, Potter?“ posmešne si premeral svojho študenta.
„Moja domáca úloha...ja som si tam zabudol, niečo veľmi osobné, ale nie som si istý...“ musel to zo seba konečne dostať.
„Strhávam Chrambromilu 30 bodov, za ten zdrap papiera, po ktorý ste si prišli. Naozaj mi bolo potešením riešiť vaše citové výlevy. Už nikdy sa neodvažujte o mne písať také veci, lebo budete veľmi trpko ľutovať, že ste prišli na túto školu!“ prudko vstal zo stoličky. Pevne ho zdrapil za rameno. Chcel ho trochu postrašiť, aby si nemyslel, že vyviazne bez ujmy, ako sa to často stávalo v prípade jeho otca.
„To, čo som tam napísal je pravda. Nemáte žiadne právo kvôli tomu znižovať náš počet bodov,“ zelené oči si sklamane premerali rozčúleného profesora. Vyhľadal blízkosť tela staršieho muža a priam nežne ho pobozkal, roztúžene sa k nemu pritisol a snažil sa, aby ho pustil hlbšie dovnútra. Severus však nepovolil. Odtláčal od seba svojho študenta. Harry prudko spadol na zem a poriadne sa udrel. Do očí mu vyhŕkli slzy. On ho odmietol, nechcel prijať jeho láskanie...
„Nie, nebráňte sa. Chcete to a ja tiež,“ chcel objať svoju tajnú lásku. Rád by zotrel smútok z tej prísnej tváre a nahradil ho úsmevom.
„Mlčte, Potter a vypadnite!“ jeden zo zaváraninových pohárov sa rozbil a dopadol k jeho nohám.
Znamenie na jeho ruke vyslalo varovný signál. Nie. Temný pán musel prísť na to, ako prepojiť kozuby, ale prečo to urobil práve teraz, keď je tu so mnou to otravné chlapčisko.
Z krbu vystúpila vysoká postava, oblečená v čiernom plášti. Prudká bolesť v jazve úplne ochromila Vyvoleného. Nevládal zniesť taký silný tlak. Prútik mu vyletel z rúk. Zúfalo si pridržiaval čelo a na tvári sa mu zračil výraz totálneho zdesenia. Inštinktívne ustúpil.
„Výborne, Severus. Som rád, že si tu s naším mladým priateľom,“ oči Temného pána náhle potemneli. Zabodli sa do tej sladkej, nedotknutej postavy mladého chlapca. Zastavili sa na lákavých perách.
„Môj pane, ja...“ nemal ani potuchy ako sa dostať z tejto situácie. Začínal tušiť, že tentoraz to bude oveľa nepríjemnejšie stretnutie ako na cintoríne. Za meškanie si vyslúžil poriadny trest, musel sa nechať bozkávať všetkými smrťožrútmi, vrátane Červochvosta. Už len tá predstava v ňom vyvolávala hrôzu. Musel tie spomienky trochu upraviť vo svojej vlastnej hlave. Temný pán neverbálnym kúzlom zamkol dvere kabinetu, dvere sa nepriechodne uzavreli. Musím kontaktovať Dumbledora, ale ako veď odišiel na ministerstvo. Tam naňho nemám dosah.
„Vyzleč ho!“ rozkázal panovačne. Bol to jasný rozkaz adresovaný vernému smrťožrútovi.
Snape zdesene hľadel na vodcu smrťožrútov. Prútik si nechal na stole a nemohol k nemu dôjsť bez toho, aby na seba neupozornil. Potterov ležal ešte ďalej a takisto nebolo možné ho vziať bez ohrozenia života. Temný pán mal na hlave kapucňu a bol zahalený do tmavého habitu. Tvár mu nebolo vidieť, ale napriek tomu Severus vnímal istú zmenu, v jeho správaní.
Harry zúfalo podišiel k dverám a začal na ne zúrivo búchať. Bolo to zbytočné, kúzlo bolo zabezpečené tak, aby cez ne neprenikli ani zvuky. Nebránil by sa, keby bol s profesorom osamote, ale rozhodne nechcel, aby ho pritom videl Temný pán.
„Severus, niečo som ti prikázal a chcem, aby si to splnil!“ výhražne zasyčal Voldemort.
„Áno, pane,“ rezignovane odvetil profesor elixírov. Pomaly podišiel k chlapcovi a odtiahol ho od dverí. V jeho očiach videl namiesto strachu vzdor a ešte niečo iné, nie presne definovateľné.
Chcel to mať čo najskôr za sebou. Opatrne stiahol zo zmietajúceho sa chlapca habit. Spodné nohavice, topánky a ponožky mu nechal.
„Pokračuj, náš sladký chlapec musí byť úplne nahý a vyzleč sa aj ty, aby sme sa zbytočne nedržiavali,“ Temný pán si zložil kapucňu a stiahol si habit. Nevyzeral ako had, mal ľudskú podobu, prislúchajúci jeho minulosti a Tomovi Riddlovi, tejto podoby sa už dávno vzdal, nenávidel ju a odmietal, ale chcel byť silnejší a mladší, aby mohol ľudí zmiasť. Preto pomocou tej najtemnejšej čiernej mágie prinavrátil svojmu telu jeho starú podobu. Nebolo možné vytvoriť si nejakú inú, musel použiť niečo, čo bolo zakódované v jeho génoch, inak to nešlo a on sa s tým musel zmieriť. Jeho vztýčený penis jasne naznačoval túžbu. Chcel ich oboch a veľmi rýchlo.
Profesor elixírov sa dosť neochotne obnažil. Bolo to dosť obtiažne vzhľadom na to, že sa pritom snažil udržať svojho študenta.
„Prosím nie, takto...“
„Upokojte sa, Potter, niečo vymyslím,“ nenápadne pošepkal Harrymu. Tým ho chcel len upokojiť, samozrejme nemal ani potuchy, akoby sa mohli zbaviť Temného pána. Aj keby mohol dosiahnuť na prútik bolo by to preňho veľmi nebezpečné. Narušila by sa celá jeho dlhoročná práca. Už by nemali informácie o útokoch... Musel dokonale zvážiť svoje možnosti. Napokon dosť neochotne stiahol Harrymu, aj posledné zvyšky oblečenia.
„Bozkávaj ho, Severus. Povedz mu, že ho miluješ, on to potrebuje. Viem, že o tebe sníva,“ Temný pán mal naďalej úplnú kontrolu nad celou situáciou.
„Nie, môj pane. Ja nikoho nemilujem a obzvlášť nie tohto Potterovho fagana,“ podráždene ho pritiahol k sebe. Začal dosť rozpačito skúmať pery mladého chlapca. Robil to veľmi jemne a opatrne. Harry ho od seba odtláčal. Takto to rozhodne nechcel. Hrozne ho urazili slová jeho profesora. Chcel, aby boli spolu a naozaj s ním chcel zdieľať všetko, ale potreboval viac než nejaké vynútené bozky v prítomnosti svojho nepriateľa.
„Drž ho pevnejšie, nech sa trochu uvoľní,“ Temný pán pomaly objal chlapca zozadu. Predtým použil ďalšie kúzlo, ktoré bránilo Severusovi opustiť danú pozíciu. Nebol si istý, či by s tým súhlasil. Považoval ho za dosť konzervatívneho.
Majetnícky hladil tú úžasnú pokožku. Pomaly sa dostal až k pevnému zadočku. Rukami skúmal to ukryté miesto. Perami postupoval po krku a pleciach. Cítil ako sa jeho obeť trasie.
Dovolil profesorovi, aby trochu rozdráždil jeho telo, ale nechcel čakať príliš dlho.
„Len sa oňho pekne, postaraj, môj Severus,“ pritisol sa bližšie k chlapcovi a nasmeroval svoj penis do citlivého miesta. Chcel, aby Potter trpel, ale pre istotu otvor trochu pripravil, aby náhodou nemal problémy s preniknutím. Tentoraz nechcel veľa krvi, zaujímal ho len pôžitok.
„Nie,“ zdesene zajačal Harry. Z hrdla mu vyšiel akýsi bolestný vzlyk. Cítil v sebe Temného pána a to mu spôsobilo tie najhoršie muky. Nechcel, aby sa to stalo. Zdesene hľadel na Severusa. Pevne ho objal okolo krku a nechal sa hladiť a bozkávať. Do očí mu mimovoľne vyhŕkli slzy bolesti.
Profesor uchopil jeho penis a začal ho jemne spracovávať. Chcel mu trochu uľahčiť situáciu.
„Pokojne, Harry. Uvoľni sa a užívaj si. Bude to tak lepšie. Klamal som ti, takisto po tebe túžim a postarám sa o teba,“ tlmene sa mu prihováral. Vedel, že Temný pán ho nebude vnímať aspoň nie v tejto chvíli.
„Nie, ja vám už neverím,“ tlmene odvetil chlapec. Slzy mu začali nekontrolovateľne tiecť po lícach. Nehanbil sa za to, aspoň nie v tejto chvíli. Okolo kabinetu možno chodili jeho spolužiaci, ale nikto nemal ani tušenia, čo sa odohráva vo vnútri, za zavretými dverami.
„Áno, Potter. Tak to má byť,“ temný pán sa prudko pohyboval v jeho vnútri. Užíval si každú sekundu. Páčilo sa mu to, nechcel ho pustiť za žiadnu cenu. Divoké pohyby v ňom vyvolávali slasť.
„Nenávidím vás a jedného dňa zomriete mojou rukou!“ neochvejne vyhlásil Harry.
„Nie, maličký. Ty budeš môj milenec a nič proti mne nespravíš. Uvidíš aké to bude nádherné, keď mi budeš patriť, ty a Severus budete stále spolu, nikto vás už nerozdelí,“ silnejšie prirazil a vzápätí pocítil ako zmes túžby do Harryho tela. Chvíľu ostal úplne nehybný, provokoval svojho mladého protivníka. Potom znenazdajky vykĺzol z jeho tela. Harry bolestne zastonal, keby sa neopieral o Severusa určite by sa mu podlomili kolená. Zaklopanie na dvere pôsobilo ako dosť priaznivé vyrušenie.
„Myslím, že pohodlná posteľ v mojom sídle bude oveľa bezpečnejšia. Ideme do môjho sídla a to okamžite,“ Voldemort okamžite vzal do náručia Harryho, odtrhol ho od profesora. Perami sa prisal na jeho bradavky, začal dráždiť tie citlivé miesta. Postupne ich skúmal. Nevšímal si chlapcove protesty krik. Potom sa prisal na jeho pery a donútil ho pootvoriť ústa.
„Poď, Severus. Chcem aj teba, ale nie tu... Náš maličký je akýsi netrpezlivý...nemôžem sa vás dvoch nasýtiť...“
Potterovi budeme musieť určite upraviť pamäť. Radšej nech na to zabudne. Ešte chvíľu musím vydržať.. trochu ho zdržím ale ako...Snape pristúpil k temnému čarodejníkovi. Buchot na dvere neustával mal pocit, že sa tam niečo deje. Temný pán sa vrátil do plameňov spolu so svojím zajatcom. Začínal mať plné zuby toho zlepšováka, ktorý umožňoval aby hop-šup práškom mohli cestovať aj viacerí naraz. Nemal žiadnu inú možnosť. Musel ísť za nimi. Nemohol nechať vyvoleného osamote z Temným pánom.
Stihol zazrieť vydesenú Minervu McGonaqallovú. Podarilo sa jej prekonať kúzlo a mala možnosť vidieť jeho nahý zadok, predtým než sa stratil v plameňoch.
Všetci traja sa ocitli v dosť pochmúrne zariadenej miestnosti. Nábytok bol mimoriadne luxusný, ale pôsobil dosť smutným a temným dojmom. Veľká posteľ z čierno- zelenými obliečkami bola dominantným kusom nábytku v celej izbe. Zatiahnuté záclony neprepúšťali svetlo. Magické sviečky dotvárali tajomnú atmosféru.
Temný pán zložil svoje sladké bremeno na posteľ. Odhrnul prikrývku a ľahol si k svojmu novému milencovi. Harry sa zdesene stiahol do klbka a odtiahol sa od neho.
„Nemaj obavy, o chvíľu si budeme zas pekne užívať. Neodvažuj sa ma odmietať. Dokážem ti, že aj ja som veľkodušný a milosrdný,“ pritisol chlapca k posteli, roztiahol mu nohy a jeho ústa pohltili penis. Skúsenými ťahmi ho donútil vzdych a zvíjať sa od potláčanej slasti. Potom ho nechal trochu vydýchnuť. Absorboval jeho túžbu a pevne ho objal. Omámene hľadel na nahého profesora, ktorý ešte stále stál pri posteli. Uvoľnil zovretie a slastne si prešiel rukou po úzkych perách.
„No tak nestoj tam, teraz chcem teba,“ pán stiahol na posteľ aj Severusa. Mal silu, ktorú mu dodávala čierna mágia, ani Severus proti nemu nič nezmohol. Preskúmal celé jeho telo, pritom neustále zapájal do hry aj Harryho, aj keď chlapec očividne nemal záujem.
„Nie, pane,“ zdesene vydýchol Snape, keď sa ho zmocnil ten známy pocit. Pánov penis bez problémov vnikol do jeho tela. Temný pán zároveň schmatol aj jeho pulzujúci orgán. Systematicky ho dráždil až kým nezačal reagovať na jeho drsné láskanie. Začal mu vychádzať v ústrety. Nebránil sa tomu až tak ako Harry. Skôr myslel na prežitie. Temný pán blažene privrel oči. Nemohol sa nabažiť svojho smrťožrúta. Severusove vzdychy, boli preňho slastnou ozvenou, ktorá ho nútila prežívať tú najväčšiu rozkoš. Temný pán sa prestával chovať agresívne, doprial mu trochu jemnejšie zaobchádzanie. Dokonca ho bozkával a láskal spôsobom, ktorý sa mu začínal páčiť. Harry príšerne zbledol. Začínal sa mu obracať žalúdok.
„Vedel som, že ma nesklameš, môj najvernejší,“ láskavo prešiel po doškriabanej hrudi svojho smrťožrúta a teraz už aj milenca.
„Vezmi si Harryho, viem, že to potrebuje,“ navrhol chladne. Natiahol sa za mladším chlapcom, ale nepodarilo sa mu ho zdvihnúť.
„Dnes by to nebolo vhodné. Nie je zvyknutý, môže mu to spôsobiť zranenia a to by nebolo dobré,“ rýchlo si vymyslel výhovorku. Nechcel ešte viac chlapcovi uškodiť. Stačilo mu, že bol znechutený svojimi vlastnými reakciami.
„Nie, Severus. To mi neprekáža, vezmeš si ho teraz a hneď, aby sa tým spečatilo naše vzájomné spojenie. Okrem toho ty sa už do školy nevrátiš. Budeš učiť Harryho, aby nezanedbal mágiu. Obaja budete pri mne a poslúžite mi, vždy keď budem mať chuť, “ pevne uchopil chlapca a obrátil ho k sebe.
„Nikdy nebudem robiť to, čo chcete!“ pohŕdavo zvrieskol Harry. Pozbieral všetky svoje sily a silno udrel svojho nového pána rovno do tváre.
„Toto si ku mne dovoľovať nebudeš! Máš šťastie, že nedopustím, aby sa ťa dotkol niekto iný, okrem Severusa, lebo inak by som ťa nechal mojím služobníkom,“ tak prudko ním zatriasol až mu spadli okuliare. Hrubo ho obrátil na chrbát a autoritatívne zopakoval rozkaz. Snape dosť neochotne poslúchol. Vedel, že ak by to odmietol urobiť Temný pán by si našiel oveľa efektívnejší trest. Snažil sa mu neublížiť a rýchlo to skončiť.
Temný pán ich celý čas pozoroval a nedal mu ani najmenšiu možnosť, aby mu mohol niečo povedať.
„Tak som si istý, že si sa už poučil a budeš poslušný,“ posmešne zatiahol Pán Zla.
Harry si musel ľahnúť k nemu a nechať sa objať oboma mužmi. Od únavy sa mu zatvárali oči a cítil sa hrozne. Napriek tomu nemohol prestať ľúbiť Severusa a chcel, aby sa časom medzi nimi vyvinul seriózny vzťah.
Muž s dlhšími tmavými vlasmi pomaly vzal do ruky brko. Atrament stekal po stole, ale on si to nevšímal. Hľadel na akýsi zvláštny lístok, ktorý bol zastrčený v domácej úlohe, ktorú odovzdal jeden z jeho študentov. Na kúsku akejsi lepkavej hmoty sa zachytil rukopis slečny,-ktorá- vždy-pozná-odpoveď. Pod jednoduchou otázkou sa črtalo odpoveď napísaná rukou Vyvoleného. Bola zrejme súčasťou nejakého dlhšieho formulára.
12. S kým by si sa chcel nežne milovať? Uveď meno osoby, podľa možnosti niekoho živého, nie vymyslenú postavu
Odpovedz pravdivo, neboj sa nikomu to neukážem, chcem ti len pomôcť, Harry. Musíš byť uprimný, aby som mala možnosť preskúmať tvoj problém.
Severus Snape. (ale ak to niekomu prezradíš, tak si ma neželaj!)
13. Akú činnosť by s touto osobou najradšej vykonával okrem tej, ktorá je uvedená v bode 12.?
Bozkávanie, objímanie, túlenie sa jeden k druhému a také bežné veci.
Potter a jeho kamaráti zas vymysleli nejakú novú hru. To si ešte odpyká, takto znevažovať moje meno. Pochybujem, žeby sa mu páčilo, keby som ho trochu vyskúšal. Zamračene papier oddelil od jeho práce. Považoval do za ďalší žart na svoj účet. Nemal vôbec chuť sa s tým zaoberať. Napriek tomu predstava nahého študenta nebola až taká nepríjemná.
Ten Potterov test sa mi ani neoplatí čítať. Ten chlapec nevie ani poriadne prečítať učebnicu. Nevie ani základné veci. Všetky prísady doplietol. Preškrtol takmer celú stránku a spôsobne napísal na vrch práce H.
Mrazivo sa uškrnul. Rád mu spôsoboval trápenia a tešil sa, že ho bude môcť na hodinách opäť podpichovať, postará sa, aby ten fagan trpel už len za to, že si dovolil narodiť sa ako syn ženy menom Lily. Nenávidel tie zelené oči, ale zároveň aj miloval. Boli predzvesťou jeho záhuby a slabosťou, ktorú sa snažil zakryť.
Znechutene odhodil pergamen. Zbežne prezrel aj prácu Ronalda Weasleyho. Podráždene nadvihol obočie a hodil na kopu, ktorá prináležala ľuďom so známkou hrozný.
Je vidieť, že odpisoval od našej školskej hviezdy. Inak sa nedá vysvetliť to desivé množstvo rôznych chýb a nedostatkov. Dokonca nevie ani inak sformulovať vetu. Je jasné, že sa pohádal s Grangerovou, lebo mu tentoraz nedala odpísať svoju prácu.
Zo sústredenia ho vyrušilo nesmelé zaklopanie. Zdvihol zrak od písomiek a vrhol nepriateľský pohľad na chlapca, ktorý sa odvážil vstúpiť do jeho kabinetu.
„Čo chcete, Potter?“ vyprskol rozhorčene. Chcel mu dať poriadne pocítiť, že neznesie žiadne zlomyseľné žarty.
„Pane, ja...“ pokúsil sa zachovať si chladnú hlavu, ale nevedel si spomenúť na žiadnu dobrú výhovorku, ktorá by ho dostala z tej hrozne situácie. Zistil, že s formulára chýba ten najdôležitejší kúsok, poriadne sa kvôli tomu pohádal so svojou kamarátkou, ale napokon pochopil, že sa zrejme kúsok odtrhol, keď mu Ron ukazoval akési nové kúzlo.
„Pokiaľ viem, dnes nemáte byť po škole. Môžem vedieť, čo vás ku mne privádza, Potter?“ posmešne si premeral svojho študenta.
„Moja domáca úloha...ja som si tam zabudol, niečo veľmi osobné, ale nie som si istý...“ musel to zo seba konečne dostať.
„Strhávam Chrambromilu 30 bodov, za ten zdrap papiera, po ktorý ste si prišli. Naozaj mi bolo potešením riešiť vaše citové výlevy. Už nikdy sa neodvažujte o mne písať také veci, lebo budete veľmi trpko ľutovať, že ste prišli na túto školu!“ prudko vstal zo stoličky. Pevne ho zdrapil za rameno. Chcel ho trochu postrašiť, aby si nemyslel, že vyviazne bez ujmy, ako sa to často stávalo v prípade jeho otca.
„To, čo som tam napísal je pravda. Nemáte žiadne právo kvôli tomu znižovať náš počet bodov,“ zelené oči si sklamane premerali rozčúleného profesora. Vyhľadal blízkosť tela staršieho muža a priam nežne ho pobozkal, roztúžene sa k nemu pritisol a snažil sa, aby ho pustil hlbšie dovnútra. Severus však nepovolil. Odtláčal od seba svojho študenta. Harry prudko spadol na zem a poriadne sa udrel. Do očí mu vyhŕkli slzy. On ho odmietol, nechcel prijať jeho láskanie...
„Nie, nebráňte sa. Chcete to a ja tiež,“ chcel objať svoju tajnú lásku. Rád by zotrel smútok z tej prísnej tváre a nahradil ho úsmevom.
„Mlčte, Potter a vypadnite!“ jeden zo zaváraninových pohárov sa rozbil a dopadol k jeho nohám.
Znamenie na jeho ruke vyslalo varovný signál. Nie. Temný pán musel prísť na to, ako prepojiť kozuby, ale prečo to urobil práve teraz, keď je tu so mnou to otravné chlapčisko.
Z krbu vystúpila vysoká postava, oblečená v čiernom plášti. Prudká bolesť v jazve úplne ochromila Vyvoleného. Nevládal zniesť taký silný tlak. Prútik mu vyletel z rúk. Zúfalo si pridržiaval čelo a na tvári sa mu zračil výraz totálneho zdesenia. Inštinktívne ustúpil.
„Výborne, Severus. Som rád, že si tu s naším mladým priateľom,“ oči Temného pána náhle potemneli. Zabodli sa do tej sladkej, nedotknutej postavy mladého chlapca. Zastavili sa na lákavých perách.
„Môj pane, ja...“ nemal ani potuchy ako sa dostať z tejto situácie. Začínal tušiť, že tentoraz to bude oveľa nepríjemnejšie stretnutie ako na cintoríne. Za meškanie si vyslúžil poriadny trest, musel sa nechať bozkávať všetkými smrťožrútmi, vrátane Červochvosta. Už len tá predstava v ňom vyvolávala hrôzu. Musel tie spomienky trochu upraviť vo svojej vlastnej hlave. Temný pán neverbálnym kúzlom zamkol dvere kabinetu, dvere sa nepriechodne uzavreli. Musím kontaktovať Dumbledora, ale ako veď odišiel na ministerstvo. Tam naňho nemám dosah.
„Vyzleč ho!“ rozkázal panovačne. Bol to jasný rozkaz adresovaný vernému smrťožrútovi.
Snape zdesene hľadel na vodcu smrťožrútov. Prútik si nechal na stole a nemohol k nemu dôjsť bez toho, aby na seba neupozornil. Potterov ležal ešte ďalej a takisto nebolo možné ho vziať bez ohrozenia života. Temný pán mal na hlave kapucňu a bol zahalený do tmavého habitu. Tvár mu nebolo vidieť, ale napriek tomu Severus vnímal istú zmenu, v jeho správaní.
Harry zúfalo podišiel k dverám a začal na ne zúrivo búchať. Bolo to zbytočné, kúzlo bolo zabezpečené tak, aby cez ne neprenikli ani zvuky. Nebránil by sa, keby bol s profesorom osamote, ale rozhodne nechcel, aby ho pritom videl Temný pán.
„Severus, niečo som ti prikázal a chcem, aby si to splnil!“ výhražne zasyčal Voldemort.
„Áno, pane,“ rezignovane odvetil profesor elixírov. Pomaly podišiel k chlapcovi a odtiahol ho od dverí. V jeho očiach videl namiesto strachu vzdor a ešte niečo iné, nie presne definovateľné.
Chcel to mať čo najskôr za sebou. Opatrne stiahol zo zmietajúceho sa chlapca habit. Spodné nohavice, topánky a ponožky mu nechal.
„Pokračuj, náš sladký chlapec musí byť úplne nahý a vyzleč sa aj ty, aby sme sa zbytočne nedržiavali,“ Temný pán si zložil kapucňu a stiahol si habit. Nevyzeral ako had, mal ľudskú podobu, prislúchajúci jeho minulosti a Tomovi Riddlovi, tejto podoby sa už dávno vzdal, nenávidel ju a odmietal, ale chcel byť silnejší a mladší, aby mohol ľudí zmiasť. Preto pomocou tej najtemnejšej čiernej mágie prinavrátil svojmu telu jeho starú podobu. Nebolo možné vytvoriť si nejakú inú, musel použiť niečo, čo bolo zakódované v jeho génoch, inak to nešlo a on sa s tým musel zmieriť. Jeho vztýčený penis jasne naznačoval túžbu. Chcel ich oboch a veľmi rýchlo.
Profesor elixírov sa dosť neochotne obnažil. Bolo to dosť obtiažne vzhľadom na to, že sa pritom snažil udržať svojho študenta.
„Prosím nie, takto...“
„Upokojte sa, Potter, niečo vymyslím,“ nenápadne pošepkal Harrymu. Tým ho chcel len upokojiť, samozrejme nemal ani potuchy, akoby sa mohli zbaviť Temného pána. Aj keby mohol dosiahnuť na prútik bolo by to preňho veľmi nebezpečné. Narušila by sa celá jeho dlhoročná práca. Už by nemali informácie o útokoch... Musel dokonale zvážiť svoje možnosti. Napokon dosť neochotne stiahol Harrymu, aj posledné zvyšky oblečenia.
„Bozkávaj ho, Severus. Povedz mu, že ho miluješ, on to potrebuje. Viem, že o tebe sníva,“ Temný pán mal naďalej úplnú kontrolu nad celou situáciou.
„Nie, môj pane. Ja nikoho nemilujem a obzvlášť nie tohto Potterovho fagana,“ podráždene ho pritiahol k sebe. Začal dosť rozpačito skúmať pery mladého chlapca. Robil to veľmi jemne a opatrne. Harry ho od seba odtláčal. Takto to rozhodne nechcel. Hrozne ho urazili slová jeho profesora. Chcel, aby boli spolu a naozaj s ním chcel zdieľať všetko, ale potreboval viac než nejaké vynútené bozky v prítomnosti svojho nepriateľa.
„Drž ho pevnejšie, nech sa trochu uvoľní,“ Temný pán pomaly objal chlapca zozadu. Predtým použil ďalšie kúzlo, ktoré bránilo Severusovi opustiť danú pozíciu. Nebol si istý, či by s tým súhlasil. Považoval ho za dosť konzervatívneho.
Majetnícky hladil tú úžasnú pokožku. Pomaly sa dostal až k pevnému zadočku. Rukami skúmal to ukryté miesto. Perami postupoval po krku a pleciach. Cítil ako sa jeho obeť trasie.
Dovolil profesorovi, aby trochu rozdráždil jeho telo, ale nechcel čakať príliš dlho.
„Len sa oňho pekne, postaraj, môj Severus,“ pritisol sa bližšie k chlapcovi a nasmeroval svoj penis do citlivého miesta. Chcel, aby Potter trpel, ale pre istotu otvor trochu pripravil, aby náhodou nemal problémy s preniknutím. Tentoraz nechcel veľa krvi, zaujímal ho len pôžitok.
„Nie,“ zdesene zajačal Harry. Z hrdla mu vyšiel akýsi bolestný vzlyk. Cítil v sebe Temného pána a to mu spôsobilo tie najhoršie muky. Nechcel, aby sa to stalo. Zdesene hľadel na Severusa. Pevne ho objal okolo krku a nechal sa hladiť a bozkávať. Do očí mu mimovoľne vyhŕkli slzy bolesti.
Profesor uchopil jeho penis a začal ho jemne spracovávať. Chcel mu trochu uľahčiť situáciu.
„Pokojne, Harry. Uvoľni sa a užívaj si. Bude to tak lepšie. Klamal som ti, takisto po tebe túžim a postarám sa o teba,“ tlmene sa mu prihováral. Vedel, že Temný pán ho nebude vnímať aspoň nie v tejto chvíli.
„Nie, ja vám už neverím,“ tlmene odvetil chlapec. Slzy mu začali nekontrolovateľne tiecť po lícach. Nehanbil sa za to, aspoň nie v tejto chvíli. Okolo kabinetu možno chodili jeho spolužiaci, ale nikto nemal ani tušenia, čo sa odohráva vo vnútri, za zavretými dverami.
„Áno, Potter. Tak to má byť,“ temný pán sa prudko pohyboval v jeho vnútri. Užíval si každú sekundu. Páčilo sa mu to, nechcel ho pustiť za žiadnu cenu. Divoké pohyby v ňom vyvolávali slasť.
„Nenávidím vás a jedného dňa zomriete mojou rukou!“ neochvejne vyhlásil Harry.
„Nie, maličký. Ty budeš môj milenec a nič proti mne nespravíš. Uvidíš aké to bude nádherné, keď mi budeš patriť, ty a Severus budete stále spolu, nikto vás už nerozdelí,“ silnejšie prirazil a vzápätí pocítil ako zmes túžby do Harryho tela. Chvíľu ostal úplne nehybný, provokoval svojho mladého protivníka. Potom znenazdajky vykĺzol z jeho tela. Harry bolestne zastonal, keby sa neopieral o Severusa určite by sa mu podlomili kolená. Zaklopanie na dvere pôsobilo ako dosť priaznivé vyrušenie.
„Myslím, že pohodlná posteľ v mojom sídle bude oveľa bezpečnejšia. Ideme do môjho sídla a to okamžite,“ Voldemort okamžite vzal do náručia Harryho, odtrhol ho od profesora. Perami sa prisal na jeho bradavky, začal dráždiť tie citlivé miesta. Postupne ich skúmal. Nevšímal si chlapcove protesty krik. Potom sa prisal na jeho pery a donútil ho pootvoriť ústa.
„Poď, Severus. Chcem aj teba, ale nie tu... Náš maličký je akýsi netrpezlivý...nemôžem sa vás dvoch nasýtiť...“
Potterovi budeme musieť určite upraviť pamäť. Radšej nech na to zabudne. Ešte chvíľu musím vydržať.. trochu ho zdržím ale ako...Snape pristúpil k temnému čarodejníkovi. Buchot na dvere neustával mal pocit, že sa tam niečo deje. Temný pán sa vrátil do plameňov spolu so svojím zajatcom. Začínal mať plné zuby toho zlepšováka, ktorý umožňoval aby hop-šup práškom mohli cestovať aj viacerí naraz. Nemal žiadnu inú možnosť. Musel ísť za nimi. Nemohol nechať vyvoleného osamote z Temným pánom.
Stihol zazrieť vydesenú Minervu McGonaqallovú. Podarilo sa jej prekonať kúzlo a mala možnosť vidieť jeho nahý zadok, predtým než sa stratil v plameňoch.
Všetci traja sa ocitli v dosť pochmúrne zariadenej miestnosti. Nábytok bol mimoriadne luxusný, ale pôsobil dosť smutným a temným dojmom. Veľká posteľ z čierno- zelenými obliečkami bola dominantným kusom nábytku v celej izbe. Zatiahnuté záclony neprepúšťali svetlo. Magické sviečky dotvárali tajomnú atmosféru.
Temný pán zložil svoje sladké bremeno na posteľ. Odhrnul prikrývku a ľahol si k svojmu novému milencovi. Harry sa zdesene stiahol do klbka a odtiahol sa od neho.
„Nemaj obavy, o chvíľu si budeme zas pekne užívať. Neodvažuj sa ma odmietať. Dokážem ti, že aj ja som veľkodušný a milosrdný,“ pritisol chlapca k posteli, roztiahol mu nohy a jeho ústa pohltili penis. Skúsenými ťahmi ho donútil vzdych a zvíjať sa od potláčanej slasti. Potom ho nechal trochu vydýchnuť. Absorboval jeho túžbu a pevne ho objal. Omámene hľadel na nahého profesora, ktorý ešte stále stál pri posteli. Uvoľnil zovretie a slastne si prešiel rukou po úzkych perách.
„No tak nestoj tam, teraz chcem teba,“ pán stiahol na posteľ aj Severusa. Mal silu, ktorú mu dodávala čierna mágia, ani Severus proti nemu nič nezmohol. Preskúmal celé jeho telo, pritom neustále zapájal do hry aj Harryho, aj keď chlapec očividne nemal záujem.
„Nie, pane,“ zdesene vydýchol Snape, keď sa ho zmocnil ten známy pocit. Pánov penis bez problémov vnikol do jeho tela. Temný pán zároveň schmatol aj jeho pulzujúci orgán. Systematicky ho dráždil až kým nezačal reagovať na jeho drsné láskanie. Začal mu vychádzať v ústrety. Nebránil sa tomu až tak ako Harry. Skôr myslel na prežitie. Temný pán blažene privrel oči. Nemohol sa nabažiť svojho smrťožrúta. Severusove vzdychy, boli preňho slastnou ozvenou, ktorá ho nútila prežívať tú najväčšiu rozkoš. Temný pán sa prestával chovať agresívne, doprial mu trochu jemnejšie zaobchádzanie. Dokonca ho bozkával a láskal spôsobom, ktorý sa mu začínal páčiť. Harry príšerne zbledol. Začínal sa mu obracať žalúdok.
„Vedel som, že ma nesklameš, môj najvernejší,“ láskavo prešiel po doškriabanej hrudi svojho smrťožrúta a teraz už aj milenca.
„Vezmi si Harryho, viem, že to potrebuje,“ navrhol chladne. Natiahol sa za mladším chlapcom, ale nepodarilo sa mu ho zdvihnúť.
„Dnes by to nebolo vhodné. Nie je zvyknutý, môže mu to spôsobiť zranenia a to by nebolo dobré,“ rýchlo si vymyslel výhovorku. Nechcel ešte viac chlapcovi uškodiť. Stačilo mu, že bol znechutený svojimi vlastnými reakciami.
„Nie, Severus. To mi neprekáža, vezmeš si ho teraz a hneď, aby sa tým spečatilo naše vzájomné spojenie. Okrem toho ty sa už do školy nevrátiš. Budeš učiť Harryho, aby nezanedbal mágiu. Obaja budete pri mne a poslúžite mi, vždy keď budem mať chuť, “ pevne uchopil chlapca a obrátil ho k sebe.
„Nikdy nebudem robiť to, čo chcete!“ pohŕdavo zvrieskol Harry. Pozbieral všetky svoje sily a silno udrel svojho nového pána rovno do tváre.
„Toto si ku mne dovoľovať nebudeš! Máš šťastie, že nedopustím, aby sa ťa dotkol niekto iný, okrem Severusa, lebo inak by som ťa nechal mojím služobníkom,“ tak prudko ním zatriasol až mu spadli okuliare. Hrubo ho obrátil na chrbát a autoritatívne zopakoval rozkaz. Snape dosť neochotne poslúchol. Vedel, že ak by to odmietol urobiť Temný pán by si našiel oveľa efektívnejší trest. Snažil sa mu neublížiť a rýchlo to skončiť.
Temný pán ich celý čas pozoroval a nedal mu ani najmenšiu možnosť, aby mu mohol niečo povedať.
„Tak som si istý, že si sa už poučil a budeš poslušný,“ posmešne zatiahol Pán Zla.
Harry si musel ľahnúť k nemu a nechať sa objať oboma mužmi. Od únavy sa mu zatvárali oči a cítil sa hrozne. Napriek tomu nemohol prestať ľúbiť Severusa a chcel, aby sa časom medzi nimi vyvinul seriózny vzťah.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)