13. 7. 2008

12. kapitola Padlý kvet

Varovanie: posledná kapitola! Od 15 rokov! Slash. Básnička, ktorá dopĺňa text je moja a práve teraz som ju vymyslela. Pôvodne som plánovala iný koniec, ale... ja plánujem, múza mení

O polroka neskôr...

Zronený padlý kvet
Zdobí pýchu mŕtveho
Zronený bledý kvet
Znesie viac
Znesie menej
Živých sĺz noci
Keď láska ešte nie je
A nenávisť práve doznieva

„Pán Malfoy, beriete si za svojho...“ hlas oddávajúceho čarodejníka, sa pomaly vytrácal z jeho mysle.
Draco zúfalo prechádzal pohľadom ho hosťoch, ktorý prišli na svadbu. Prežil, ale musel sa oženiť. Ukázalo sa, že zradcom bola rodina jeho bývalej snúbenice. Pansy Parkinsonáva a jej rodina. Takmer všetci boli mŕtvy, keď sa Pán dozvedel o pokuse s jedom.
„Áno,“ meravo zo seba dostal, keď pochopil, že oddávajúci stíchol a čaká na odpoveď.
„Derek Evans Riddle...“ obrátil sa k mladému čarodejníkovi, oblečenému v dlhom čiernom habite. Obaja to brali len ako dohodu. Medzi nimi nebola žiadna veľká láska. Po zrušení účinkov elixíru sa ich vzťah veľmi narušil. Draco si však spomenul na ich spoločnú noc. Vyspali sa spolu. Nebolo to nepríjemné, ale ani nijak zvlášť výnimočné.
„Áno,“ po chvíli uvažovania odvetil Derek. Pevne ho chytil za ruku. Pôvodne mal tiež iné plány. Ginny sa však zaňho vydať nechcela. Začala sa mu vyhýbať, napokon dostal len strohý odkaz, aby s ňou vo vzťahu rozhodne nepočítal. Draca mohol mať okamžite bez akýchkoľvek prekážok.
Po spečatení sľubu sa pobozkali. Derek si svojho manžela privinul bližšie k sebe. Jeho bozky už neprinášali smrť, ale napriek tomu bol stále ešte slabý a vychudnutý. Jed Dracovi spôsobil dosť veľké zdravotné problémy. Bol až príliš krehký a musel dlho odpočívať.
Derek cítil, že začína strácať vedomie. Ešte nebol dostatočne silný, aby vydržal dosť dlho stáť na nohách. Vzal ho do náručia.
„Mrzí ma, to ale môj manžel si potrebuje oddýchnuť. Neskôr sa vám budeme venovať,“ ospravedlnil sa hosťom. Odniesol ho do izby, ktorú im Temný pán nechal pripraviť.
Zložil ho na pohodlnú manželskú posteľ. Uvoľnil mu habit a zľahka ho na čelo.
„Viem, že náš vzťah vôbec nie je taký, akoby mal byť, ale snáď si na to neskôr zvykneme. Chcem, aby si vedel, že sa na mňa vždy môžeš spoľahnúť,“ povzbudivo sa naňho usmial. Odhodil svoje šaty a ľahol si k nemu.
„Dnes nemám chuť. Prepáč, ale nejde to...“ hlas mu slabol, lebo sa potreboval vyspať. Telo nemalo stále dostatok energie.
„To je v poriadku. Máme dosť času,“ zľahka ho pohladil po vlasoch. Napravil mu vankúše a prikryl ho. Trochu ho to sklamalo, ale nechcel, aby si to manžel všimol. Vedel, že ešte stále nie je úplne v poriadku.
Neskôr sa vrátil k hosťom... Pozhováral sa s otcom, Luciusom aj matkou. Neskôr uložil do postieľky malého brata... Zdesene sebou trhol, keď zistil, že nedávno narodenú Narcissinu dcéru zasnúbili s malým Salazarom...
Trochu si vypil. Myslel na blízkosť Dracovho tela, aj na dosť nepekné odmietnutie. Vrátil sa do spálne až nadránom.
„Kde si bol tak dlho?“ nevyspatý Draco sa mu zavesil okolo krku.
„Myslel som, že chceš odpočívať.“
„Keď som sa prebudil a nenašiel som ťa v izbe, zľakol som sa, že si mi ušiel. Hrozne som sa bál, ale teraz si už nenechám ujsť príležitosť... poriadne ťa okúpať. Hrozne smrdíš,“ zatiahol ho do kúpeľne.
„Len som trochu pil, ale aspoň sa o mňa môžeš postarať...“ naschvál mu vtisol na pery naliehavé bozky a siahol manželovi pod nočný úbor.

Zronený padlý kvet
Nemusí sa navždy trápiť
Svoje tŕnie môže občas stratiť
koniec