24. 7. 2008

7. kapitola Takmer mŕtva nádej

„Prečo toho chlapca odviedli do väzenia?“ Adam zúfalo pobiehal po izbe. Stále sa nedokázal upokojiť. Už od rána každý vedel, aký trest stihol pánovho obľúbenca. Neuvedomoval si, že má na sebe spodný diel zelenej pyžamy. Nevšímal si pohľady plné obdivu, ktoré naňho vrhal Patrick.
Muž sa ani len nepozastavil nad otázkami toho rozkošného stvorenia. Láska mu dávala tú silu vidieť svojho partnera ako to najkrajšie stvorenie na svete. Chcel ho vziať do náručia... Chcel ho bozkávať...
Ani jedno z toho však urobiť nesmel. Namiesto toho sa uzavrel do svojich myšlienok. Odvrátil zrak od svojho nemilosrdného osudu. Ten chlapec ti dôveruje. Myslí si, že si jeho brat. Nemôžeš sa k nemu priblížiť.
Okamžite rozbalil svoje poznámky. Mal pre Harryho pripravené ďalšie náročné hodiny. Obával sa však, že ak Pán dovolí, aby aj naďalej pokračovali v takejto prevýchove, už ich nebude potrebovať.
„To nie je tvoja starosť, Adam. Temný pán tu o všetkom rozhoduje. Ak si myslí, že je najlepšie urobiť z neho hračku bez vlastnej vôle a citov, tak mu vtom nikto nezabráni. Ty sa do toho vôbec nepleť. Mohol by si skončiť veľmi zle,“ drsne zastavil príval jeho otázok. Musel sa k nemu správať odmerane. Ak by sa viac priblížil, neodolal by pokušeniu.
„Ale to predsa nemôže. Mal by si mu pomôcť. Prihovor sa zaňho. Pán ťa možno...“ pokúšal sa ho presvedčiť. Harry mu bol už od začiatku sympatický. Netúžil po kamarátovi, ktorí bude chodiť po svete ako bez duše. Chcel, aby sa spolu mohli učiť.
„Pán si nenechá rozkazovať. Nedá sa presvedčiť. Nevie milovať a nedokáže odpúšťať. Ak ho nemôže mať, rozhodol sa ho úplne zničiť. Ako dlho bude podľa tebe Temného pána baviť taká hračka? Môžem ťa ubezpečiť, že ten chlapec nemá vôbec žiadnu šancu...“ radšej mu povedal pravdu, nech by bola akokoľvek krutá. Nechcel, aby Adam podceňoval jeho pána. Adam mal možno len veľmi hmlistú predstavu o živote tých, ktorý sa mu priplietli do cesty.
„Veď on je... Veď on je...“ vôbec nenachádzal správne slová.
„Zničí všetko, čo sa mu nepodriadi. Harry je jeho syn, ale on túži po inom vzťahu. Nepozná slovo nie, ak ho odmietneš zvyčajne skončíš dva metre pod zemou. Nech ťa požiada o čokoľvek vždy musíš poslúchnuť,“ pevne v rukách zovrel poznámky. Temný pán v ňom vzbudzoval hrôzu, hlavne po ich spojení, ktoré si vôbec neužíval.
„Ale ja som myslel, že mu na synovi záleží. To je hrozné, odporné veď majú rovnakú krv. Nemôžem to vôbec pochopiť,“ Adam si zhrozene prešiel rukou po tvári.
„Temný pán predstavuje zlo v tej najhoršej forme. Má v sebe také množstvo mágie, že nás dvoch by to pokojne roztrhalo, keby sme do seba prijali čo len zlomok z jeho sily. Ak si myslíš, že mu stačí len jeden milenec, tak sa veľmi mýliš. Časom ho každý omrzel. Aj, keď je so svojím synom prepojení nikdy neodolá pokušeniu. Nehľadaj za ich vzťahom žiadnu romantickú lásku alebo niečo podobné. Mladý Riddle je skôr rukojemníkom, ako partnerom. Hovorím ti to preto, aby si si dával pozor. Táto spoločnosť nie je veľmi monogamná a nikoho tu nezaujíma, či by si chcel s nimi skončiť v posteli alebo nie. Držia si od teba odstup, len preto, že ty si môj partner. To som im už dôrazne vysvetlil a myslím, že to pochopili,“ pôvodne mu to nechcel povedať, ale napokon sa rozhodol vysvetliť mu to, aby zbytočne na seba neupútal pozornosť.
„Ty si predsa? Ako si môžu myslieť...“ vyjachtal zdesene.
Patrick si všimol znechutený výraz na jeho tvári. Veľmi sa ho to dotklo, ale vôbec to nedal najavo.
„Je to jediný spôsob ako ťa od nich môžem udržať. Niektorí z nich sú až nezdravo dotieraví. Hneď by sa do teba pustili a to naozaj nepotrebujeme. Ja nie som tvoj skutočný brat. Nie sme súrodenci,“ nervózne zhrabol zo stola všetky knihy. Zhodil ich na zem.
„Ako je to možné? Veď si bol takmer vždy so mnou veď si...“ hlava sa mu zakrútila. Poriadne sa udrel do stola a prudko dopadol na dlážku.
„Adam? Musíš dávať lepší pozor... Na dlážke sa ti zrejme podarilo zanechať nejaké kúzlo,“ prudko vstal. Zložil ho na posteľ.
„Máš pravdu. Pôjdem za ním. Budem to riskovať,“ opatrne mu ošetril poranenú ruku a starostlivo ho prikryl.

***


„Predpokladám, že nastal čas venovať sa aj vám. Temný pán by ma potrestal, keby zistil, že som sa odvážil spochybňovať jeho rozkazy. Osobne je mi to veľmi ľúto. Máte pekné telo, nezaslúži si, aby bolo niečím poznamenané,“ vytiahol tenký prút, ktorý tvarom pripomínal čarodejnícky prútik, ale bol oveľa menší a ostrejší.
„Páčite sa mi, ani neviete, ako rád by som sa vám venoval, čo najdôkladnejšie,“ kat sa zahnal svalnatou rukou a poriadne silno zasiahol zadnú časť chlapcovho tela.
Harry cítil silnú bolesť. Bolo to priam neznesiteľné, akoby ho neudieral kúsok dreva, ale nejaký ostrý predmet plný všelijakých zakončení.
„Tento nástroj sa nazýva kliatbovystreľovač, vyzerá neškodne, ale vlastne do vášho tela posiela magické impulzy. Bolí to viac ako keby som vám to urobil len holou rukou... Ak ma poprosíte, možno prestanem...“ spokojne mu popísal funkciu mučiaceho nástroja.
Otočil ho tak, aby sa mu nemohol dívať do očí. Stál pri ňom zozadu a spokojne sledoval ako sa chlapcovo telo chveje.
„Nespôsobí skutočné zranenia. Je to ako popŕhlenie a bolí to, ale v skutočnosti to vôbec nezasiahne telo, tak aby sa s ním niečo vážne stalo. Môžem to vykonávať aj celý deň bez toho, aby som vám fyzicky ublížil,“ takto mu to však rozhodne nestačilo. Chlapcovo mlčanie v ňom vyvolávalo nervozitu.
„Vidím, že vám to vôbec neprekáža. Tak to ešte vylepšíme,“ opäť zmenil polohu. Uchopil chlapcov penis a drsne ho pohladil.
„Nie!“ zajačal Harry.
„Konečne som z vás dostal aspoň jedno slovo. To je pozoruhodné...“ opäť ho udrel, ale naďalej pokračoval aj v skúmaní jeho intímnych partií.
Harry sa pokúšal odtiahnuť, ale tá krutá ruka mu naďalej mechanicky dráždila penis. Nemohol proti tomu nič urobiť.
„Voldemort by to nedovolil!“ vykríkol tlmene.

***

Patrick zaklopal na dvere vedúce do tmavej miestnosti. Veľmi často sa v nej zdržiaval jeho pán. Dúfal, že ho tam nájde. Musel to urobiť skôr než stratí odvahu.
Dvere sa otvorili a niečo ho surovo vtiahlo dnu. Ocitol sa na kolenách. Dopad bol dosť bolestivý.
Postava sediaca za stoličke si ho prísne premerala. „Prečo si ma prišiel vyrušovať? Povedal som, že chcem ostať sám,“ prútikom mu spôsobil bolesť. Blažene sledoval, ako sa telo smrťožrúta trasie.
„Môj pane, možno si želám spoznať smrť. Možno to tak bude lepšie. Možno sa ani vôbec nebojím,“ rýchlo lapal po dychu. Ostal v tej nepríjemnej polohe a rukami sa opieral o koberec.
Temný pán prudko vstal. Drsne ho postavil na nohy. Chcel, aby sa mu díval do očí.
„Naozaj pozoruhodné. Snáď si sa nerozhodol provokovať kvôli tomu, že sa ti nedarí dostať chlapčeka do postele? To by mohlo mať veľmi vážne následky,“ ostrým nechtom mu prešiel po líci. Presunul sa k hrdlu a pevne ho stisol.
„Môj pane, to bolo možno len príčinou mojej odvahy. Chcel by som hovoriť skôr o Mcnairovi. Naozaj si želáte, aby sa dotýkal vášho syna? On neostane len pri mučení. Napriek vášmu zákazu sa stýka s väzňami,“ vedel, že žalovať na iného smrťožrúta je veľmi riskantné, ale nemal inú možnosť. Kat nemal právo ich používať takýmto spôsobom. Temný pán tých ľudí používal zväčša ako hračky pre svojich prívržencov. Preto nebolo vhodné, aby túto stránku ich bytosti doslova zlikvidoval katov desivý prístup. Temný pán si neprial ich neschopnosť v tomto zmysle.
„On si tiež zrejme myslí, že moje príkazy pre vás nie sú záväzné. Takisto sa mylne domnieva, že ja o ničom neviem. Môže to pokojne skúsiť. Svojho syna som zabezpečil kúzlom. Môj milenec ho musí mať v sebe. Postaral som sa o to. Obávam sa, že akýkoľvek zbytočný dotyk trpko oľutuje,“ oči Temného pána priam prekypovali krutosťou. Nemohol sa dočkať tej chvíle.
Pritiahol si muža bližšie k sebe. Obrátil jeho tvár k sebe. „Teraz si na rade ty. Tiež to potrebuješ.“
„Pane, to predsa...“ šokovane si ho premeriaval. Neočakával, že mu povie niečo také. Napriek tomu, že sa spolu vyspali to nepovažoval za dôležité.
„Tiež si môj milenec. Rovnako ako Harry. Medzi vami nie je žiadny rozdiel,“ chladne uzavrel ich rozhovor. Mávol prútikom a vyriekol nejaké slová v parselčine.