Pár Edward Elric/Alfonz Elric
Varovanie: incest, 18+, slash atď. Ak máte výhrady voči takémuto typu poviedok, neodporúčam to ani vôbec začať čítať... (majú svoje telá, no inak by to bolo dosť ťažké písať slash a sú už dospelý), Ed a Al nie sú moji, patria do anime fullmetal alchemist....
Potreboval mu to povedať. Tak veľmi túžil po chvíli, keď sa to dozvie. Zároveň mal strach. Nebol si istý, ako zareaguje na jeho priznanie.
Al, dúfam, že ma nezačneš nenávidieť. Ja nie som za to zodpovedný... Nechcel som, aby sa to stalo... Uvedomil si, že objekt jeho túžby stojí pri ňom. Hlas sa mu zasekol v hrdle.
„Ed, počúvaš ma vôbec? Už sa s tebou rozprávam niekoľko minút, ale ty vôbec nejavíš známky života. Stalo sa ti niečo, braček?“ opýtal sa ustarostene.
„Prepáč, ja... Al, dovolíš mi, aby som ťa objal?“ už tak dlho nemal možnosť sa ho dotknúť.
„Prečo mi kladieš také čudné otázky, samozrejme, že áno. Poď sem,“ s tvorenou náručou ho prijal. Bolo to veľmi príjemné, páčilo sa mu to. Tak veľmi bol závislý práve od svojho staršieho brata.
„Braček, ty si dnes nejaký čudný? Povedz, trápi ťa niečo...“ cítil ako bratovo objatie silnelo.
„Nie, Al. To nič. Všetko je v poriadku. Len... ťa chcem aj pobozkať. Nuž viem, že to znie hrozne, ale veľmi si želám, aby som to mohol urobiť,“ nedíval sa naňho. Strach mu takmer bral dych.
„Ale, Ed. Ty si... nerozumiem. Musíš mi to lepšie vysvetliť. Chceš ma pobozkať, ako myslíš... tak...ako...“ mierne očervenel a pokúšal sa udržať rovnováhu. Srdce mu začalo tĺcť oveľa prudšie.
„Áno, chcem sa ťa dotýkať. Chcem, aby si bol môj,“ dodal omnoho tichšie. Ustupoval s ním do domu, ktorý mali prenajatý. Vošiel s ním dnu a pritlačil ho k stene.
„Al, ľúbim ťa...“ pozbieral odvahu, na tie slová, ktoré tak dlho dusil v sebe. Hrozne sa hanbil, ale už dlhšie to nevládal znášať. Príliš to bolelo.
„Počkaj, to predsa... My dvaja sme bratia,“ tiež k nemu niečo cítil, ale ich vzájomné puto mu zabraňovalo čokoľvek urobiť.
„Ja viem, preto ma to desí, ale nemôžem tomu zabrániť. Už nemá zmysel to tajiť. Potrebujem poznať tvoju odpoveď.“
„Chápem ťa. Viem presne, ako sa cítiš...“ jemne ho pobozkal. Venoval mu to najnežnejšie zaobchádzanie.
Edward sa už nedokázal ovládnuť. Opätoval mu bozky, túžil sa k nemu dostať čo najbližšie. Chcel ho mať len pre seba, ale nemienil mu ublížiť. Nežne skúmal jeho pery a dával mu čas na rozmyslenie. Brzdil svoju túžbu, aby mu dal možnosť vycúvať. Jeho druhé ja však našťastie spolupracovalo. Al sa nesnažil mu uniknúť. Práve naopak. Chcel mu dať čo najviac lásky, aj keď jeho city k nemu neboli ešte úplne vyjasnené.
„Ed, ale nič viac... Len bozky,“ zastavil ho, keď položil ruku na jeho nohavice. Na niečo také si ešte netrúfal.
„Jasné prepáč, nechcem ťa do ničoho nútiť.“
„Ja viem. Dôverujem ti,“ opatrne mu rozpustil vlasy. Páčilo sa mu, ako vyzeral, keď ich nemal zviazané. Ten pohľad patril len jemu. Opatrne sa ho dotýkal. Edward úplne strácal pôdu pod nohami. Tak veľmi ho chcel. Musel sa príšerne premáhať, aby ho opäť neposadla túžba po jeho tele.
„Môžem dnes spať v tvojej posteli?“ opýtal sa nadšene. „Len spať, Ed,“ odtiahol sa od neho. Uvedomil si, že ho svojou starostlivosťou privádza do pokušenia.
„Áno, samozrejme. Mňa sa nemusíš báť...“
„Bojím sa skôr seba. Aj ja ťa ľúbim, Ed. To však nič nemení na tom, že sa cítim previnilo. Toto nesmieme robiť... Nemôžeme sa nechať uniesť... Možno by som mal odísť,“ zacúval k dverám ako splašené malé zvieratko.
„Nie, to mi nehovor. Nie, už viac nie... Poď ku mne, Al...“ klesol na posteľ a posadil si ho na kolená.
„Nikam ťa nepustím. Už mi to po druhý raz neurobíš. Patríme k sebe... To nikto nemôže poprieť. Neboj sa, nebudem na teba naliehať,“ bol taký šťastný, srdce mu zaplavovali príjemné pocity. On ho tiež ľúbi, tiež ho ľúbi a neopustí ho... Už nie. Už to viac nedovolí.
„Možno budem naliehať práve ja,“ oprel sa oňho. Naďalej sa pohrával s jeho vlasmi. Potom sa ich pery spojili v ďalšom bozku... Bol to bozk nádeje.
Koniec