čo som vyrobila

dizajn č. 1. slashový z filmu Takumi-kun ( pár: Gii a Takumi)

keďže ja to vôbec robiť neviem, tak len tak skúšam... Jáj, ale som chorá poriadne, heh XD

Ták oznam zas

Som chorá, čiže kým sa nevyliečim tak nič pridané nebude...Keď neviem poriadne dýchať a všade ťahám vreckovky...eh tak je to dosť problematické... čiže to znamená, že niečo pribudne možno až koncom budúceho týždňa...
Díkes všetkým, čo hlasujú v hlasovaní, heh to je napínavé Temný pán a Roníček teraz vedú heh...to som až tak nečakala...

Koláčik

Varovanie: sex dvoch mladých mužov, postavy mi nepatria, lebo ja som ich nevymyslela...XD nájdete ich v anime death note...je to len jednorázovka... 18+, výlučne pre dospelých, ktorý znesú slash samozrejme XD.


„Light, nedáš si koláčik?“ mladý detektív pred neho opatrne položil tácku so svojimi sladkosťami.
„Nemám chuť,“ otrávene odvetil Yagami. Potiahol reťaz viac k sebe, aby ho mohol aspoň trochu nahnevať. Chcel mať opäť príležitosť udrieť ho. Potreboval ho zraziť k zemi, poriadne mu ukázať svoju prevahu. Okrem toho pociťoval aj iné túžby. Chcel ho pobozkať, zotrieť z jeho tváre ten večne trvajúci chlad.
„L, ty stále myslíš len na jedlo. To snáď nie je možné...“ pohľadom sledoval tú zhrbenú postavičku. Zvažoval svoje možnosti.
„Mám rád všetky sladkosti...“ odvetil spokojne.
Light prudko trhol reťazou a zhodil ho na zem. Už to viac nedokázal vydržať. Vedel, že on ho môže poraziť. Už sa s ním viac nechcel zbližovať. Jeho pery sa však rozhodli inak. Bol zvedavý, či aj pri bozkávaní zachová pokoj. Pobozkal ho. Privlastnil si ho bez akýchkoľvek podmienok.
„To by si nemal robiť, Yagami,“ odsotil ho od seba. Nemohol si dopriať bližší kontakt. Stále ho podozrieval, ale úplne si to nechcel pripustiť.
„Prečo?“ Raito ho pritisol bližšie k dlážke. Cítil jeho sladký dych. Zrejme ho spôsobila až príliš presladená káva.
„Ty si Kira,“ vždy si to myslel a nič ho nedokázalo úplne presvedčiť. Vždy sa rýchlo vrátil k tej hypotéze. Skúmal jeho reakcie a snažil sa ho pred všetkými odhaliť.
„To si myslíš len ty. Mne je jasné skôr to, že sa hanbíš. Ty si ešte panic, Ryuuzaki?“ odhrnul mu biele tričko. Jemne preskúmal obe bradavky. Slabulinko ho uhryzol, aby mu začal opäť venovať pozornosť.
L poriadne očervenel. Odvrátil od neho zrak. Pokúšal sa dosiahnuť na koláčik, ktorý mu kvôli Raitovi vypadol z rúk.
„To isté by som sa mohol spýtať aj ja teba. Misa Amanová ti veľmi nevonia, ale ani za chlapcami sa príliš nenaháňaš,“ pokúšal sa ho od seba odohnať. Nemohol si pripustiť, že mu na ňom záleží.
„Ale, Ryuuzaki, ty vieš, že centrom môjho záujmu si ty,“ rozopol mu zips na džínsoch. Prekvapilo ho, že jeho obrana bola len veľmi chabá. Vôbec sa ho nesnažil zastaviť fyzickou silou. Slová boli preňho nepodstatné. Chcel vidieť, ako jeho nepriateľ vyzerá, keď je úplne bezbranný.
„Skôr by som povedal, že ťa trápi tvoja sloboda. Chceš mi dokázať, že si nevinný... Dokonca neváhaš siahnuť aj po neprimeraných prostriedkoch. Toto ti neprinesie odpútanie od reťaze,“ zastavil jeho ruku. Stihol to práve včas. Už mu chcel stiahnuť dosť dôležitý kus odevu.
„Bojíš sa ma? Bojíš sa niekoho pustiť do svojej blízkosti?“ chytil ho za ruku a vtisol mu na ňu bozk.
„Bojím sa svetla...“ odvetil tlmene. Povolil zovretie a pustil ho do svojho sveta.
Light si spokojne prezeral jeho penis. Páčil sa mu. Vzrušoval ho ako zakázaná trofej, ktorá patrila len jemu. Zovrel ho do ruky. Skúsene ho poláskal. Tmavovlasý mladík si vložil prst do úst.
„Počas tohto dňa je ti naklonené, slúži tvojmu uspokojeniu,“ obrátil ho nabok. Rukou majetnícky prešiel po pevnom zadku. Zdvihol detektíva a donútil ho oprieť sa rukami o panel s obrazovkami. Dal mu nohy viac od seba. Prstom zablúdil k zakázanej oblasti. Druhou rukou sa pokračoval v objavovaní jeho vlastných túžob. Staral sa o upokojenie svojho nepriateľa. V nohaviciach cítil tlak. Na chvíľu prerušil prípravu a pomocou jednej ruky si ich horko- ťažko rozpol. Všetko ostatné už šlo úplne prirodzene. Naviedol svoj roztúžený penis na to správne miesto. Chvíľu počkal. Chcel, aby si L uvedomil, čo sa chystá urobiť a plne s tým súhlasil.
„Light,“ tlmene vzdychol Ryuuzaki. Už sa vôbec nepokúšal brániť. Chcel to prežiť len s ním.
Penis prenikol do uvoľneného tela.
„Áno?“ odpovedal neochotne. Oprel sa o jeho telo. Pohyboval sa v tom tesnom priestore. Potláčal slastné stony. Bolo to veľmi príjemné zovretie. Miloval sa s ním čoraz drsnejšie. Prenikal do jeho tela bez akýchkoľvek zábran. Nevadilo mu, že niekto môže prísť. Tá predstava ho ešte viac vydráždila.
„Prestaň!“ vykríkol z celej sily. Cítil, že sa už veľmi dlho neovládne. Nechcel podľahnúť tej spaľujúcej vášni.
„Ešte nie...“ cítil ako mu biela tekutina poznačila ruku. Spokojne sa uškrnul.
„Ty si, netrpezlivý,“ Light sa ochotne dotkol prostaty. Chcel zmeniť jeho ďalšie rozhodnutie. Dychtivo prirazil hlbšie do jeho tela. Nemienil ho tak skoro pustiť. Drsne si ho bral. Dával mu pocítiť, že sa nemienil vzdať rozkoše.
„Watari prichádza do budovy...“ medzi vzdychmi so seba dostal L. Videl ho na jednom z monitorov.
„Stihneme to,“ odvetil spokojne. Vychutnával si zovretie pevného zadku. Nezastavil by ho ani príchod desiatich policajtov. Napokon vyvrcholil do jeho tela. Pevne ho k sebe primkol a odmietal ho tak ľahko opustiť. Zozadu ho pevne objal. Stále bol ešte v ňom.
„Nepusti ho dovnútra. Nasaď si tie hlúpe slúchadlá a povedz mu, nech počká,“ mrzuto ho bozkával na chrbát. Začínal sa opäť poriadne hrbiť. Musel ho mierne štuchnúť do brucha, aby to nerobil.
„Watari, prosím ťa, skoč mi kúpiť ešte niečo sladké. Všetky zásoby mi už došli...Zájdi do môjho obľúbeného obchodu... Áno ja viem, že je to na druhom konci mesta... Budem ti naozaj vďačný...“ v telefóne s ním ledva bola rozumná reč.
„Nie, naozaj som v poriadku, nerob si starosti,“ odvetil chladne. V zadku mám len Yagamiho penis. To nie nič vážne.
„Pôjdeme hore do spálne,“ navrhol Yagami. Vykĺzol z neho. Vášnivo ho pobozkal. Pozbieral ich oblečenie a nasmeroval ho k schodom.
„Zanechali sme tu stopy,“ neochotne mu pripomenul L.
„Ty už choď hore, postarám sa o to,“ požiadal ho zadychčane. Vložil mu do rúk šaty a sledoval ako sa pomaly vlečie na schodoch. Hrbil sa ešte viac než zvyčajne.

Koniec

Oznam o pridávaní poviedok

Dopísala som všetky poviedky a teraz tak nejak rozmýšľam, či si mám dať pauzu alebo mám hneď pokračovať ďalej.
Jedna vec je však istá, pridávať budem len raz týždenne. Nie je isté, ktorý deň... to bude záležať podľa toho, či vôbec budem mať niečo napísané...(Teda, keď to niekoho vôbec zaujíma. A to neznamená, že každý týždeň tu niečo budeXD, to nezaručujem)
Viacráz sa mi pridávať neoplatí. To už vidím už dosť dlho a okrem toho mi začína škola... Hlasovanie nechám dotiahnuť až do konca a potom sa uvidí...
Mám samozrejme aj ďalší nápad, ale ten som si len napísala do zošita a zatiaľ sa neobjaví ani v ankete...
Budem dodržiavať písanie jednej poviedky a sem tam sa mihne aj dajaká jednorázovka... i keď možno ani nič nebude... To ešte dopredu posúdiť neviem....

Yu Yu hakusho info...

Yusuke Urameshi

- hlavný hrdina anime Yu Yu hakusho
- detektív sveta duchov (až kým sa nezistilo, že je démon tak zastával túto funkciu)
- syn Raizena, jedného z najmocnejších démonov v Zásvetí, (Yusuke ho volá starý šmejd a samozrejme sa s ním rád bijeXD)
- dedič duchovného jadra
- je dosť agresívny, veľmi rád bojuje proti démonom, keď sa nič nedeje, tak je znudený, nie je to veľký mysliteľ, jeho život je skôr boj, vyžíva sa v ňom
- dokáže ovplyvniť svojich súperov a zmeniť ich bojovú filozofiu, aj keď sám netuší, čo to tá bojová filozofia vlastne znamená
- v anime je zaľúbený do svojej priateľky Keiko
- 2x zomrie a znovu sa zrodí ako Démon Mazoku

Hiei

- syn ľadovej ženy, odlúčili ho od matky, tak sa musel životom pretĺkať sám
- najčastejšie sa zdržiava na stromoch
- nechal si voperovať tretie oko, aby mohol nájsť dedinu, z ktorej ho vyhodili
- je veľmi chladný, tvrdý bojovník
- výškovo veľmi malý
- chlapci, ktorí sa narodia ľadovým ženám sú vraj agresívni a prekliaty
- je to prízrak

Kurama

- niekedy Yo Ko Kurama
- Má moc nad kvety, je veľmi inteligentný a prešibaný
- Občas sa mení zo svojej súčasnej podoby na líščieho démona
- Má spoločnú minulosť s Yomim a neskôr sa rozhodne preňho pracovať
- Je to statočný bojovník, ktorý vždy bojuje až dokonca

podľa mňa sú Hiei a Kurama ideálny pár. Keď sú spolu tak im to pristane. I keď v anime sú len priatelia.

9. kapitola Výzva pre temného čarodejníka, krvavé víťazstvo

Varovanie: sex-pwp, non-con, a ešte ktovie čo ešte... 18+, erotické....náznak rape, no keď vás toto neodradilo, čítajte ďalej XD, koniec poviedky (definitívny koniec. Pokračovanie nebude)

„Nedívaj sa na mňa, Riddle!“ mladý Slizoličan si zúfalo utieral oči do vankúša. Otec sa ho vzdal. Odhodil ho ako špinavú handru. Už viac nemá ani svoje priezvisko.
„Nie, som Riddle. Chcem, aby ma všetci volali Potter. Už mám dosť tých hlúpych predsudkov. Nie je to moja vina. Buď rád, že ti niečo také neurobil niekto z tvojej rodiny. Nemysli si, že ja som tu dobrovoľne!“ chcelo sa mu kričať.
„On tvoj otec naozaj to... Je to odporné. Ako mohol. Všetci sa museli zblázniť,“ už nezakrýval svoj strach. Nemalo to vôbec zmysel.
„Prisahám ti Malfoy, že sa ma viac už nedotkne. Radšej nech ma zabije. Už mi na ničom nezáleží. Nie som už jeho syn a nie som tvoj nepriateľ!“ kričal čoraz hlasnejšie. Nedokázal prestať. Umlčalo ho až kúzlo, ktoré vyšlo z prútika Temného pána.
„Budeš sa musieť naučiť ovládať, Harry. Dnes by si mal len spať a odpočívať. Určite ti už povedali, že som zvíťazil. Už ma nikto nezastaví, ani Dumbledore, ani ty,“ stiahol z chlapca prikrývku. Chcel ho tiež vziať do postele, ale tentoraz nemienil tolerovať jeho slová. Vedel, že ním pohŕda a to sa mu ani trochu nepáčilo. Vyvolávalo to v ňom zúrivosť.
„Zaslúžiš si ďalší trest! Dnes som ťa nemienil brať do postele, ale rozmyslel som si to. Obaja mi budete robiť spoločnosť,“ mávnutím prútika zrušil zaklínadlo, ktoré mu bránilo hovoriť.
„Nie, nikam s tebou nepôjdem. Nechcem to!“ zúfalo sa naňho vrhol, ale namiesto toho, aby ho udrel, ho dokázal len objať. Tá milenecká kliatba mu zabraňovala bojovať s otcom. Nemohol proti jeho vôli urobiť absolútne nič.
„Ale, mňa to ani prinajmenšom netrápi,“ Voldemort ho trochu pevnejšie stisol. Okrem toho sa rukou dostal medzi jeho nohy a našiel chlapcov penis. Stačilo len, aby sa ho dotkol a Harry hneď pocítil silné záchvevy vzrušenia. Postavil sa v jeho rukách až priveľmi ľahko. Chlapec sa pokúšal zakryť. Draco si ho obzeral, on bol pred ním úplne odhalený... To všetko ho privádzalo do zúfalstva.
„Skús povedať, že to nechceš?“ skúsene prešiel po navretom penise. Harry mu utrápene zastonal do ucha. Preklínal chvíľu, keď sa ho dotkla tá kliatba.
„Áno, chcem to,“ nespokojne sa zavrtel, ale pánova ruka ho už opustila. Voldemort pristúpil k Dracovi.
Schmatol svetlovlasého mladíka a vášnivo ho pobozkal. Draco znechutene zatínal päste. Milenecká kliatba, ktorú mal tiež na sebe však okamžite zareagovala. Dovolil pánovi, aby ho hladil. Aj na ňom sa prejavila táto umelo vytvorená túžba.
„Tak vidíte, že nemá zmysel protestovať. Poďte obaja,“ odviedol ich do svojej spálne. Chlapci ho len veľmi ochotne nasledovali.
Voldemort ich oboch okamžite stiahol na posteľ. Oboch ich postupne zbavoval habitov.
„Ty to už chceš mať za sebou, Harry?“ posmešne si premeral svojho obľúbeného milenca.
„Nie,“ mladý milenec vzdorovito potriasol hlavou.
Voldemort ho pevnejšie uchopil za vlasy. Zdvihol mu nohy a umiestnil ich do lepšej polohy. Penisom sa dotkol jeho otvoru. Chlapec nahlas zastonal, chcel, aby doňho vstúpil, ale zároveň mu to pripadalo odporné.
„Bozkávaj ho, Draco...“ vyzval ho Temný pán. Chcel sa pohrať s oboma rozkošnými milencami.
Malfoy ochotne poslúchol. Pokúšal sa dostať bližšie k nim. Napokon jemne prisal svoje pery, na tiež žiadostivé ústa. Harry ho odmietal bozkávať, ale napokon sa prestal brániť. Temný pán začal vstupovať do jeho tela. Skôr sa sústredil naňho. Jeho telo spolupracovalo, ale rozum a srdce svorne volali o pomoc. Voldemort sa ponáhľal, zrejme sa nechcel priveľmi unaviť. Nemienil si nechať ujsť, prvú noc s novým milencom. Temný pán sa dotkol Dracovho vystrčeného zadku. Majetnícky po ňom prešiel. Svetlovlasý chlapec neochotne prestal zasypávať bozkami syna svojho pána. Voldemort drsne prenikal do toho poddajného tela.
Vyvrcholil v ňom a nechal sa opäť pohltiť príjemným objatím. Chvíľu oddychoval. Pohládzal svojho syna a šepkal mu výhražné slová, ktoré mali zastaviť akúkoľvek drzú poznámku. Potom trochu odsunul Harryho, aby si mohol oddýchnuť. Chystal sa venovať svojmu Dracovi.
Priložil mu penis k ústam. Chlapec ich pomaly otvoril a priam nežne prijal pánov penis.
„Môj pane, prepáčte, že ruším, ale členovia rádu napadli naše sídlo. Vedie ich nejaký mladý muž, ktorý so sebou priviedol aj iné oveľa nebezpečnejšie tvory,“ Patrick mierne sklopil zrak. Netušil, že bude musieť kvôli tomu prerušovať pánovu zábavu.
„Idem sa zapojiť do boja, ako vidím, stále sa nájdu nejakí nezvládnuteľní jedinci,“ dosť neochotne opustil Dracove ústa. Príležitosť na zabíjanie bola rozhodne prednejšia. Obliekol si habit a vybehol von spolu s Patrickom.
„Prišiel Dumbledore,“ okamžite vyhlásil Harry. Nedúfal, že ho chce zachrániť, aj tak už nemal nádej. Ako syn Temného pána stratil takmer všetko, jeho priatelia sa stali bábikami na hranie. Nemal dôvod vôbec snívať o krásnej budúcnosti. Apaticky vstal a začal sa obliekať. Chcel ísť tiež. Potreboval to vidieť.
„Hej, Riddle, kam ideš?“ Draco sa ho pokúšal zadržať. Nechcel v takej chvíli ostať sám.
„Neotravuj a už som ti povedal, že nie som Riddle!“ rozbehol sa za nimi. Bol úplne bez prútika. Vybehol von, cítil ako ho do chrbta niečo zasiahlo. Potom dlho upadal do tmy, zúfalo kričal a pokúšal sa vstať. Ale telo ho zradilo. Nedokázal sa ani pohnúť.

***

PO 4. TÝŽDŇOCH

„Harry, no tak ... Harry, nemôžeš predsa stále spať. Preber sa!“ niekto ním surovo lomcoval a mierne ho plieskal po tvári.
„Nechajte ma, prestaňte!“ zamrmlal rozrušene. Pomaly však prichádzal k sebe. Keď otvoril oči zazrel nad sebou okrúhlu tvár svojho bývalého spolužiaka Nevilla.
„To je v poriadku. Zasiahlo ťa odrazené zaklínadlo, ale to bude zas dobré,“ prešiel mu rukou po čele. Už našťastie nebolo také horúce ako predtým.
„Ako si sa sem dostal? Povedz mi, kto zvíťazil...“ chŕlil zo seba nesmierne množstvo otázok.
„Nuž, Harry. Ja tu teraz žijem. Je to naozaj hrozné, ale nedá sa nič robiť. Musím ti z veľkou ľútosťou oznámiť, že strana dobra bola porazená. Ten chlapec, ktorý viedol našich ľudí bol veľmi mocný čarodejník, ale Temný pán ho porazil. Podarilo sa mu ho síce raz zneškodniť, ale vrátil sa opäť, akoby ho k tomuto životu niečo pútalo. Veľa ľudí zomrelo, z našej aj z ich strany. Ja som bojovať nesmel. Normálne ma zadržali na Rokforte. Kvôli mne tam dokonca vypukla menšia roztržka, ale potom som to zastavil. Nechcel som, aby kvôli mne niekto zbytočne zomrel. Lucius Malfoy je teraz mojím manželom. Došli k výraznému premiešaniu našich ľudí. Temný pán trval na tom, aby sa smrťožrúti a ich rodiny medzi nás zamiešali. Chcel som odmietnuť, ale bál som sa, že nenechajú na pokoji babku. Síce ich už raz porazila, ale nechcel som, aby musela žiť na úteku,“ mierne sa začervenal a sklopil hlavu k zemi.
„To je koniec. Už s tým nechcem mať nič spoločné,“ rýchlo vstal z postele.
„Nie, Harry. Takto nesmieš uvažovať. My to zvládneme. Nesmieš sa vzdávať. Nič predsa netrvá večne, ani teraz nie sme navždy odsúdení.“
„Ty možno nie, ale ja áno. Musím spávať s tým netvorom,“ zúfalo sa pokúšal uniknúť z izby, ale Neville ho nepustil.
„Ty si naša nádej. Musíš sa pozbierať. Ty máš v rukách všetko. Si predsa jeho syn. Musíš vedieť, ako ho správne ovplyvniť,“ pevne ho objal. Podržal ho v náručí, aby sa už necítil taký stratený. Nechcel ho nikam pustiť, lebo sa bál, že si spôsobí nejaké zranenia. Videl v jeho očiach túžbu so všetkým skoncovať.
„Ak ho zabijem, budem ako on. Ak sa nechám ďalej držať v tomto väzení, budem len hračka. Naozaj neviem, čo mám robiť... Netuším...“ zúfalo sa chvel.
„To bude v poriadku... Ty ho zabiť nemusíš... Nikto to od teba viac nebude požadovať...Všetci tvoji priatelia žijú, Ron, Hermiona, aj Tonksová...Musíš bojovať kvôli nim. Nemôžeš nás teraz opustiť... Máme ťa radi takého aký si, bez ohľadu na to, v akej rodine si sa narodil,“ musel mu to konečne povedať. Tak to v tej chvíli cítil.
„Ďakujem, Neville. Sľubujem, že sa len tak ľahko nevzdám. Nedovolím otcovi, aby ma zničil.“
Počas najbližších rokov si vydobyl oveľa lepšie postavenie. Opäť sa mohol učiť a používať prútik. Spolu s priateľmi prišiel nato, ako zrušiť mileneckú kliatbu. Voldemort svojho syna tolerovať, povolil mu viac, než ostatným ľuďom. Nikto netušil, že práve Harry predstavuje posledné spojenie Temného pána so životom. On bol jeho dušou, jeho lepším ja.

Koniec

Oznam vskutku nesmierne dôležitý!!!

Pomaly mi končia všetky poviedky, aj to tak chcem... Z každej z nich mi už ostáva len pár kapitol. Pre budúcnosť by som chcela naplno písať len jednu poviedku...
Preto som vymyslela anketu s nápadmi, ktoré sa chystám realizovať... bude hlasovanie, a keď dopíšem všetky poviedky tak začnem písať len tú jednu, ktorá bude mať najviac hlasov a postupne prejdem aj k tým ostatným. (ale až keď bude prvá poviedka dokončená) V tomto prvom hlasovaní sa zjavia tieto poviedky.... ( Bude tu slash, ale aj het, ale trochu z iného prostredia, iný fandom keď sa to dá tak povedať)

originálne príbehy

1. Real slash - druhá séria... čiže pokračovanie prvej časti real slashu, kde by sme sa zas stretli s Joshom a Tomom.
Josh je nútený zabiť svojho súpera a stane sa miestnym no dá sa povedať, že namocnejším zlým mágom. Ako sa s tým vyrovná Tom? Ostane jeho žiakom alebo sa rozhodne ísť vlastnou cestou.

2. Fujito - Srdce v okovách
komplexná poviedka nadväzujúca na jednorázovky, ktoré som napísala. Nuž pokiaľ ste to nečítali, tak by to bolo yaoi (slash) japonská tématika, romantické a dobrodružné...


z anime

3. fullmetal alchemist: pár Winry/Roy, Ed/Al názov Vysnená priepasť: incest, het, mágia, dobrodružstvo...

4. YYH: Yusuke/Yomi, Kurama/Hiei veľa boja, množstvo postáv z anime Yu yu hakusho a samozrejme slash 18+, názov Krv bojovníka... Manželstvo s Keiko skončilo. Záhadne zomrela počas útoku neznámeho démona a Yusuke sa opäť vydáva do Zásvetia, aby sa zúčastnil ďalšieho turnaja a zistil, kto sa odvážil ublížiť jeho manželke. Stretáva svojho niekdajšieho súpera a jedného z bývalých vládcov závestia Yomiho...

z HP

5. pár HP/SS (taký som ešte v hlavnej úlohe nemala) Elixír moci
Harry Potter a Severus Snape jedného dňa prekročia všetky hranice. Vyspia sa spolu, ale nie tak celkom dobrovoľne. To, čo urobili si uvedomia, až keď sa na druhý deň prebudia spolu v posteli. XD

6. pár Voldemort/Ron Weasley Temná rieka
dráma, temné, romantické XD
Ron Weasley a Voldemort ako milenecký pár XD... obsah ešte vymyslený nemám. Nechajte sa prekvapiť...

Fujito II

Varovanie: Nuž veľmi som nechcela písať pokračovanie, ale keďže sa mi o tom snívalo, tak som si povedala, že to napíšem, keď už mám zo sna taký super námet. Táto časť sa skôr týka minulosti, keď bol Fujito obávaným upírom a stretol svoju osudovú lásku... (Aj, keď nie v takej podobe, akoby ste čakali XD), japonská tematika, odporúčam najprv prečítať prvú časť... (Obrázok Fujita z budúcnosti, v minulosti keď bol upír vyzerá inak)

Minulosť

Ležal na studenej dlažbe. Cítil ako mu z úst vyteká krv, ale nehýbal sa. Sledoval ako odchádza, žena s ktorou predtým žil. Zaviedla ho na opustené miesto a smrteľne zranila. Bol celkom bezmocný, predstieral, že umiera, aby ho nechala na pokoji. Napriek tomu ho mrzelo, že odchádza. Nechala ho tam celkom samého. Nevládal sa jej ani pomstiť. Žena veľmi rýchlo utekala preč. Napokon sa mu úplne stratila spred očí.
Vtedy vyzeral úplne inak. Nemal nič spoločné so súčasným Fujitom, okrem očí. Tie jediné sa nezmenili.
Polonahé bledé telo bolo rozvalené na zemi. Nádherne dlhé vlasy mal zviazané pomocou červenej stuhy. Bol veľmi príťažlivý, ako väčšina upírov. Mal ten istý dravý pohľad, schopnosť zabíjať a ničiť, ako väčšina z nich. Rukou si zotrel z tváre krv, dlhé nechty mu zanechali na pokožke červenú stopu.
Nezabila si ma. To je pre teba veľmi zlé. Priam hrozné. Kto ťa ochráni? Kto? Sám sa však nedokázal postaviť. Nevládal to urobiť.
„Pane, ste v poriadku?“ niekto ho pevne chytil a podoprel ho. Cítil na svojom pleci pevnú ruku.
„Ublížila mi, lebo si myslela, že ma dokáže poraziť. Za svoju chybu zaplatí,“ ochotne prijal pomoc od neznámeho človeka.
„Ďakujem ti. Povedz, ako sa vlastne voláš, chlapče?“ postavil sa vedľa neho, ale ešte stále sa ho musel pridržiavať. Cítil krv, ktorá mu kolovala v žilách.
„Som Takeo,“ odvetil nesmelo. Mal nadváhu, večne nosil po boku meč a po nociach sa potuloval po meste. Zámerne vyhľadával konflikty a boj. Doma musel znášať posmešky svojich starších bratov. Vždy si ho kvôli jeho mohutnému telu doberali, smiali sa mu a naschvál mu vytrhávali jedlo z rúk. Preto od nich čo najskôr odišiel, nechal im celé pole, aj všetok ostatní majetok a zarábal si na živobytie počas svojich tajomných výprav po meste. Vždy si našiel nejakú vhodnú prácu. Bol veľmi šikovný a mal dobré srdce. Jeho okrúhla tvár vyžarovala nezvyčajnú energiu. Každého si dokázal po čase získať na svoju stranu. Nevedel však písať ani čítať. Zrazu mal pred sebou krásneho muža, ktorý bol opakom všetkého, čo predstavoval on. Bol veľmi šťastný, že sa ho mohol aspoň na chvíľu dotknúť.
„Ja som Fujito. Potreboval by som nejaké prístrešie. O pár hodín začne svitať, potrebujem sa poriadne vyspať, aby som mal dostatok síl. Nevedel by si o niečom vhodnom?“ cítil, že chlapec úplne podľahol jeho čaru. Vedel, čo asi od neho bude chcieť.
„Áno, len poďte so mnou,“ ošetril mu ranu a pomohol mu kráčať.
„Bývam tu neďaleko. U jedného z mojich nových zamestnávateľov. Momentálne pracujem na poli. To nie je veľmi zábavné, ale oveľa lepšie, ako u nás doma,“ opatrne ho viedol za ruku. Zaviedol ho do chudobnej chalupy s jedinou posteľou, ktorú používal len zriedkavo.
„Si ku mne veľmi láskavý. To vždy dokážem oceniť,“ odvetil podmanivým hlasom. Nechal sa odviesť až k posteli. Klesol na ňu a prikryl sa.
„Tak ja musím ísť do práce... Zajtra večer sa vrátim. Dúfam, že tu ešte ostanete,“ odvetil Takeo. Tak veľmi sa mu páčil. Predstavoval si, aké by to bolo, keby sa mohol stať jeho milencom.
„Rozhodne sa nikam neponáhľam, uvidíme sa neskôr,“ zavrel oči a pevne sa pritisol k tvrdému vankúšu.

Po troch mesiacoch

Takeo zavrel dvere a veselo sa pobral do práce. Ešte nikdy nemal takú veľkú radosť. Konečne ho niekto doma čakal... Napriek tomu, že to bol cudzí človek, pociťoval k nemu určitú náklonnosť. Hneď od začiatku si obaja padli do oka. Celý deň usilovne pracoval. Pospevoval si a všetkým ochotne pomáhal. Keď nadišiel večer, ponáhľal sa do svojho skromného domčeka.
„Fujito-san, už som sa vrátil!“ nadšene otvoril dvere. Našiel upíra spať v jeho posteli. Práve sa prevalil na druhý bok a odhalil tým svoje nádherné telo.
„Áno, dobre... Na stole máš večeru. Niečo som ti pripravil. Kedysi som vedel celkom dobre variť, ale nemáš tu ktovieaký výber,“ upír nahlas zazíval a opatrne zdvihol hlavu.
„Ďakujem ti, ale ja by som radšej chcel niečo iné... Vieš, ja...“ celý deň naňho musel myslieť. Hneď mu bolo jasné, že je to upír, ale nedokázal by ho odmietnuť ani napriek tomu.
Upír vstal. Opatrne podišiel k nemu. Priložil pery na jeho dychtivé ústa. Privítanie nežným bozkom bolo zrejme dôležitejšie ako večera. Objal upíra okolo pása a bez okolkov ho strhol späť do postele.
„Dobre, ako myslíš...“ Fujito sa ho od seba mierne odtisol. Pomaly si vyzliekol všetko, čo mal na sebe.
„Upozorňujem ťa, že ak sa ma dotkneš, neručím za to... Nedokážem sa počas toho ovládať, potrebujem krv... Preto sa ma zvyčajne nikto nesnaží dostať do postele. Je možné, že sa ti pokúsim ublížiť, keď nato budem mať príležitosť,“ chcel byť k nemu úprimný. Cítil akúsi zvláštnu spriaznenosť, ktorú si nedokázal vysvetliť. Napriek svojej kráse bol rovnako osamelý ako on. Nikto ho nechcel prijať, lebo sa báli temných stránok. Nikto nechcel riskovať, že sa kvôli nemu stane upírom. Tým ostatným poslom noci sa musel vyhýbať. Nebolo vhodné ich kontaktovať. Boli si navzájom skôr konkurenciou. Nezabíjali sa medzi sebou, ale nemohli si ani dôverovať.
„Ako mi ublížiš?“ opýtal sa Takeo. Tak veľmi ho chcel. Ešte nikdy nemal nikoho vo svojej posteli. Nechcel premárniť tú jedinečnú chvíľu. Bál sa, že mu niekam utečie, človek, ku ktorému už od začiatku pociťuje niečo veľmi silné. Od prvého dotyku ho mal vo svojej moci.
„Ak sa rozhodneš so mnou milovať, zrejme sa pokúsim premeniť ťa na jedného z nás. Ak by som to neurobil, musel by som ťa zabiť. Nie je možné, aby si to zastavil. Je to inštinkt, ktorý nosíme v sebe,“ najprv mu to nechcel povedať, ale ten chlapec mu pomohol. Nemohol ho vystaviť takému veľkému riziku bez toho, aby poznal všetky podrobnosti.
„Ale to upíry robiť nemusia? Viem, že nemusia, keď nechcú... Vy ma jednoducho odmietate, ako všetci ostatní... Odmietate ma, lebo nie som ako vy!“ chcel zliezť z postele, ale ruky upíra ho zastavili.
„Nie, neodmietam ťa. Len chcem, aby si vedel, čo ťa čaká... Dnes mi za zachránil pred vysušením na slnku... Práve preto ťa nechcem zbytočne uvrhnúť do nebezpečenstva. Okrem toho ja nie som taký upír, ako tí, na ktorých ste tu zvyknutí... Ja som zlo. Nikdy neodpúšťam, rád vraždím a zanechávam za sebou len žiaľ,“ odvetil zmierlivo. Opäť ho trochu bozkával, aby sa prestal zbytočne hnevať.
„Chcem ťa, napriek tomu,“ napokon vyhlásil Takeo. Chvíľu váhal, ale napokon sa rozhodol nedať mu možnosť na útek. Bol úplne omámený jeho dotykmi. Ešte s nikým nebol taký šťastný.
Cítil vzrušenie, ktoré sa okamžite prejavilo hlavne v dolnej časti jeho tela. Upír priam nežne uchopil jeho úd a pohrával sa s ním. Len veľmi zľahka. Takeo prekvapene zastonal. Neľutoval, že sa nechal zlákať. Upravil sa do pohodlnej polohy, rukou sa pripravil na preniknutie. Vedel, že Takeo je až príliš neskúsený a nemá o tom ani poňatia. Netúžil po bolesti. Tej si užil už viac než dosť. Ukázal mu, ako sa má oňho postarať. Keď sa ich telá spojili, bolo to pre oboch niečo nové. Fujito vždy obeť zabil, nikdy ani jedného zo svojich milencov neupovedomil, že to môže byť naposledy. O žiadneho z nich v skutočnosti vôbec nestál. Tento zdanlivo bezvýznamný chlapec však spôsobil zmenu jeho postoja. Obaja si museli zvyknúť na ten pocit.
Jeho milenec prekonal všetok ostych. Začal si uvedomovať, že mu pohľad na jeho telo nevadí. On ho neodsudzoval, nesnažil sa mu niečo nanútiť. Takeo ešte tesnejšie cítil ich vzájomné prepojenie. Akoby to tak malo byť. Akoby k sebe už dávno neodmysliteľne patrili.
Potom sa upírova ostrá ruka zamerala na jeho telo.
„Mám taký pocit, že ťa poznám. Že sme už dávno mali byť spolu,“ prechádzal mu ostrým nechtom po tele. Cítil ako sa jeho úd pohybuje a spôsoboval mu rozkoš, všade, kam dosiahol. Penis sa dotkol miesta, ktoré si vynútilo slastný ston. Fujito pevnejšie zovrel svojho milenca. Potom mu samozrejme ostali z toho dotyku poriadne modriny. Nechcel mu ublížiť, ale mal príliš veľkú silu. Užíval si ich spojenie, takisto aj ruku, ktorá ho našla a opätovala mu dotyky. Ich pohyby sa čoraz viac zrýchľovali. Napokon skončili uspokojení v pevnom objatí.
Fujito vyceril tesáky a bez varovania ich zaboril do milencovho krku. Trochu ho to zabolelo, lebo ho pritom pevnejšie zovrel. Prepichol kožu a opatrne sal krv. Cítil ako sa Takeo trasie, vedel, že sa musí veľmi báť. Po takom krásnom zážitku to nebolo práve najpríjemnejšie, ale potreboval to. Prehĺtal, užíval si každý okamih. Jeho krv bola ešte lepšia, ako dúfal. Taká sladká a opojná. Nemohol sa jej úplne nasýtiť.
„Nie, dosť prosím! Pusti ma!“ Takeo sa ho pokúšal odtisnúť. Cítil ako z neho uniká život. Bolo mu zle, hrozilo, že čoskoro stratí vedomie.
Fujito ho neposlúchal. Pevné zovretie mu robilo dobre. Nemusel vôbec dýchať, pokiaľ nechcel. Láskavo oblizol poranené miesto, aby to až tak veľmi nebolelo, ale neprestal sať. V žiadnom prípade to nesmel urobiť. Blížili sa ku kritickému momentu. Už nemohol cúvnuť. Musel ho premeniť, poslúchal len svoje inštinkty.
„Nezabíjaj ma! Nie!“ Takeo zúfalo kričal. Pokúšal sa ho od seba dostať, ale vôbec mu to nešlo. Nevládal sa ho zbaviť. Napokon mu viečka klesli.
Fujito vytiahol tesáky z rany. „Dobre, že už nemáš možnosť sa brániť. Bolo to nepríjemné, keď si tak veľmi kričal. Ešte chvíľu vydrž, už len chvíľu a všetko bude dobré,“ opatrne sa prisal na jeho pery. Cítil ako sa telo začína triasť. Takeo otvoril oči, zvíjal sa ako blázon, hlava mu poskakovala zo strany na stranu. Potom náhle všetko utíchlo.
„Si pripravený, už sa viac neboj... Nič hrozné sa nestalo,“ dal mu napiť zo svojej krvi. Donútil ho to ochutnať. Potom mu venoval ďalší bozk. Počas neho cítil, ako mu rastú tesáky.

***

„Tak sme sa spoznali? Teda, pán profesor,“ malý Fujito poriadne očervenel. Na zadnom sedadle mu začínalo byť poriadne horúco.
„Áno, presne tak to bolo. Ty si odo mňa vlastne starší,“ Takeo sa snažil sústrediť na šoférovanie. Vôbec sa mu to však nedarilo.
„Nespomínam si, ale ten váš príbeh mi je veľmi známy. Viem, že som to prežil, ale podrobnosti mi unikajú.“ odvetil nešťastne.
„Tak to je dobre. Som rád, že o tom nič nevieš.“
„Nemôžeme ostať ešte spolu. Chcel by som byť s vami,“ zamrmlal zahanbene.
„Nie, teraz si študent. Musím to rešpektovať a ty tiež. Tetsuo o tebe nič nevie, preto si dovoľuje, ale myslím, že sa už poučil. Nie, je to možné,“ chladne ho zahriakol. Nechcel s ním nič mať. Nemienil opäť padnúť do tej hroznej pasce. Už mal iný život, bol dospelý... Mohol vyrásť.
„To mi nemôžete urobiť! Najprv ma držíte v náručí a zrazu sa ma chcete vzdať,“ chcel ho ako v tú noc, keď sa spoznali. Chcel ho čoraz viac.
„Nejde len o teba. Ak sa prebudíš, ako upír tvoje pocity sa zmenia. Ja už nie som tvoj milenec. Tetsuo, ktorý robil, všetko čo si chcel, dávno zomrel počas tej bitky. Ja som úplne iný človek,“ snažil sa mu to vysvetliť, ale sám tomu poriadne nerozumel.
„Ja budem opäť vyzerať ako ten muž? Veď to predsa... Nechcem meniť svoje telo...“
„Nie, nebudeš. Normálne začneš ďalej rásť až kým nebudeš mať 23. narodeniny. Potom sa máme na čo tešiť,“ zamieril do ulice, ktorú mu narýchlo opísal. Už sa našťastie blížili k domu toho malého školáka. Stále si musel pripomínať, že je to jeho študent.
„Akej bitky?“ opýtal sa prísne. „Prosím, povedzte mi to!“ naliehal dôrazne.
„Nemôžem, nežiadaj to odo mňa. Nemôžem o tom hovoriť,“ tvrdohlavo odmietol akýkoľvek ďalší rozhovor.
Fujito musel z auta vystúpiť a pobrať sa domov. Svojho milenca si chcel získať, späť aj keď netušil, prečo sa naňho vlastne nahneval.

Koniec