Nežné krutosti. Kruté nežnosti. Priateľstvo a city. To všetko nás trápi, to všetko nás obmedzuje.
Tma. Zaplavila ho tak rýchlo, že to vôbec nepostrehol. Nič necítil. Nič ho už nezaujímalo. Niečo ho zdvihlo a uväznilo v pevnom náručí. Nebál sa už ničoho. Otupenosť všetkých zmyslov ho úplne pohltila. Na tvári cítil dotyk chladu.
Prvú vec, na ktorú si spomenul, keď ho vložili do postele bol ten mučivý pocit prázdnoty. Mal veľmi silný pocit, že mu niečo chýba. Matka, domov, rodina, priatelia...
Bolo toho viac. Chcel si aj naďalej myslieť, že ho od Temného pána delí bezpečná vzdialenosť.
„Nebudem tolerovať už žiadne náhody. Musíš sa naučiť poslúchať,“ hlas Temného pána k nemu prichádzal, ale on ho ledva vnímal. Mal pocit, že sa zblázni. Viac to už nevydrží. Neznesie takú obmedzenú slobodu.
Ľadové ruky mu vyzliekli zvyšok oblečenia. Cítil ako mu po koži prešli bolestivé impulzy.
„Chcel si, aby sa s tebou miloval? Odpovedz!“ silno ním zatriasol. Pokúšal sa z neho hoci aj vytriasť dušu len, aby našiel dôvod na jeho odstránenie.
„Nie, on... ja... on... Chcel som len pomôcť Harrymu,“ s námahou to zo seba dostal.
„Potterov osud sa ťa vôbec netýka. On patrí smrťožrútom. Nech s ním naložia, ako sa im to zapáči,“ majetnícky si vzal jeho pery. Skúmal ich bez akéhokoľvek odporu.
Chlapec sa vôbec nebránil. Bolo to veľmi čudné. Vyvolávalo to v ňom určité podozrenie. V poslednom čase bol až príliš pasívny, o nič sa nestaral. Akoby stratil chuť do života. Úplne sa odovzdal svojmu osudu.
Chcel ho prebrať. Zobudiť ho z toho zvláštneho stavu. Neprial si mať hračku bez vlastnej vôle. To by ho neuspokojilo.
„Môžeš sa brániť. Môžeš robiť, čo chceš, ale neodvažuj sa už viac pliesť sa do cesty smrťožrútom. Nabudúce by si mohol skončiť ešte oveľa horšie...“
Ron ho pevnejšie objal, pritisol ho bližšie k svojmu telu. Výkriky prichádzajúce z podzemia sa znovu znásobili. Ich pery sa od seba oddelili. Ron prudko dýchal a pokúšal sa konečne všetkému porozumieť.
„Prosím, netrápte ho... On vám už nemôže ublížiť,“ pokúšal sa mu nejakým spôsobom pomôcť.
Vyslúžil si za to použitie prútika. Zreval od silnej bolesti. Šírila sa po jeho tele ako ohromne veľká nákaza. Na niektorých miestach sa objavili rezné rany. Krv ostriekala bielu plachtu.
„Nezmeníte to, čo cítim. Vy to nedokážete ovplyvniť,“ už mu na ničom nezáležalo. Dopadol na samé dno svojich možností.
Telo mu vypovedalo službu. Viac už nič necítil. Úplne stratil pojem o čase a priestore.
Prešiel týždeň. Potom ďalší a ďalší. Milenec Temného pána upadol do čoraz hlbšej temnoty. Nekomunikoval, nevnímal. Jeho jediným šťastím bolo, že sa vôbec dokázal najesť a napiť. O nič iné však neprejavil záujem. Stala sa z neho len živá a dýchajúca bábka, ktorá sa neustále utápala v predstavách. Spával s Temným pánom, ani prinajmenšom sa nebránil, ale nevydal zo seba ani hláska. Vôbec nič nerobil spontánne, už sa na svojho väzniteľa ani poriadne nedíval. Poskytoval mu rozkoš, ale sám nikdy nebol uspokojený.
Ron sedel na posteli, domáci škriatok mu opatrne rozčesával vlasy. Snažil sa z neho niečo dostať. Aspoň slovo, tak ho trochu potiahol, ale chlapec vôbec nereagoval. Tvár ostala rovnako bezvýrazná ako predtým.
„Pane, pane.... prosím povedzte aspoň niečo. Povedzte čokoľvek. Nadávajte, kričte... Urobte niečo,“ škriatok vedel, že bude opäť potrestaný. Jeho úlohou bolo starať sa o mladého pána a okrem toho, aj zabezpečiť, aby sa konečne prestal utápať v predstavách. Temný pán si na tých stvoreniach vždy vybil zlosť. Hlavne, keď mu nemohli klamať a dozvedel sa od nich, že jeho mladý priateľ stále odmieta realitu. Ani presťahovanie Pottera do oveľa vzdialenejšej cely, mu nepomohlo.
Pánov had dával pozor v tajnej chodbe.
Voldemort očakával, že aspoň prítomnosť veľkého hada ho dokáže prebrať, ale Ron ignoroval aj svoju novú spoločníčku. S chlapcom bol po telesnej stránke úplne spokojný, ale chcel ho mať aj ako spoločníka. Nemienil sa uspokojiť z jeho mlčaním. Temný pán vošiel do svojej komnaty. Chlapec sa naňho opäť ani nepozrel. Len domáci škriatok sa s obavami ukláňal. Zložil kefu na stolík a tváril sa, že je prinajmenšom neviditeľný.
„Nechaj nás,“ prikázal mu temný čarodejník. Škriatok sa úslužne uklonil a čo najrýchlejšie opustil miestnosť.
Rukou prešiel po milencovej tvári. Ten ostrý dotyk zanechal na tvári červené stopy.
„Ronald,“ oslovil ho celým krstným menom. Ľahol si k nemu. Už dlhší čas mal neovládateľnú chuť na svojho mladého zajatca. Chlapec sa k nemu pritúlil. Oprel sa o studenú hruď.
„Môj prútik,“ zamrmlal nečakane.
„Dostaneš ho, keď sa budeš správať rozumne,“ stiahol z neho prikrývku. Ľahol si a posadil ho na svoj penis.
„Možno by ste mali vedieť, že Harry je váš ďalší horcrux. To, čo robia s ním, robia aj s vami,“ na tvári jeho milenca sa objavil úsmev.
(poznámka autorky: no v mojej verzii to Harry zistil skôr a povedal to Ronovi a Hermione.)
***
Ron, ľúbim ťa. Mrzí ma, že som ti to nemohol povedať. Odpusť mi to. Mohli sme byť spolu.
Zelenooký chlapec smutne zotrel zo svojej tváre slzy. Musel obsluhovať smrťožrútov počas ich oslavy, nevládal chodiť, neustále mu všetko padalo. Trestali ho a smiali sa mu. On stále dúfal, že svoju tajnú lásku ešte niekedy uvidí. Potreboval ho aspoň raz mať pri sebe, opäť počuť jeho hlas. Dúfať, že mu už nebudú ubližovať. Niekto mu v noci napravil kosti, bola to strašná bolesť, ale aspoň sa trochu pozbieral.
„Poď si ku mne sadnúť, Potter,“ mrzuto mu prikázal Amycus. Ukázal na svoje kolená. Demonštratívne si ho pritiahol do náručia. Harry ledva zvládol dotyk jeho drsných rúk. Pritisol mu k ústam čerstvé ovocie a prinútil ho prehltnúť.
„Všetci sa mi sťažujú, že odmietaš spolupracovať? Tvoj kamarát si s naším pánom pekne užíva...“ pokojne položil jednu ruku na doráňané koleno.
„Klamete,“ bolestne zastonal Harry. Nechal sa pohladiť. Nič iné mu neostávalo.
Muž ho začal drsne bozkávať, priam ho to bolelo. Donútil ho skloniť sa do psej polohy. Ostatní smrťožrúti sa ďalej zabávali, akoby sa vôbec nič nedialo.
„Potom som na rade ja. Poponáhľaj sa,“ kruto poznamenal Avery. O ďalšie kolo hrali Nott, Crabbe a Goyle.
„Buď poslušný, Potter,“ pošepol mu Amycus. Drsne pripravil jeho otvor. Nechcel si zas spôsobiť nejaké zranenia, ani nemenil tak skoro prerušiť zábavu. Chystal sa doňho vstúpiť, ale vyrušil ho prudké zaklínadlo. Hodilo ho o stenu...
