Varovanie: 18+, sex, slash, incest, poviedka nevhodná pre osoby mladšie ako 18 rokov
Fandom: supernatural (toto je len fanfiction, postavy nie sú moje, nerobím si na nich žiaden nárok. Patria do seriálu supernatural- hrozba z temnoty-lovci duchu)
Pár: Sam/Dean
Fandom: supernatural (toto je len fanfiction, postavy nie sú moje, nerobím si na nich žiaden nárok. Patria do seriálu supernatural- hrozba z temnoty-lovci duchu)
Pár: Sam/Dean
Neznáme miesto, rekreačná chata
„Zablúdili sme,“ znechutene skonštatoval Sam.
„Viem, ale preto sa ešte nemusíš rozčuľovať. Počkáme tu, kým sa zlepší počasie,“ dostali sa až na miesto, ktoré ani jeden z nich poriadne nepoznal. Hustá hmla im zabránila pokračovať v ceste. Už niekoľko minút trčali v prenajatej chatke. Majiteľka im strčila do rúk kľúče a dokonca od nich ani nežiadala peniaze. Celý čas sa tak čudne usmievala. Nemal z toho dobrý pocit.
„Tá ženská sa mi vôbec nepozdáva. Chcem odtiaľto, čo najskôr odísť,“ Sam nedokázal pokojne sedieť. Neustále sa prechádzal, odhŕňal záclonu a díval sa von z okna.
„Pokojne, braček. Celé som to skontroloval. Nenachádza sa tu žiadna zlá sila,“ Dean nahlas zazíval. Prístroj nič nezachytil. Okrem toho mal zvláštny pocit, že je v bezpečí. Niečo mu našepkávalo, aby len pokojne sedel a o nič sa nestaral. Oči sa mu zatvárali a potreboval sa poriadne vyspať. Viečka mu klesli, hlava sa mierne naklonila. Ponáral sa do príjemného spánku. Stále cítil to teplo, bezpečie, lásku.
Sam pomaly podišiel k nemu. Díval sa naňho úplne inými očami. Po prvý raz si uvedomil, že je naozaj veľmi príťažlivý. Kľakol si k nemu. Opatrne položil ruku na jeho plece. Skĺzol nižšie, dotkol sa zipsu a pomaly rozopol bundu.
„Čo to robíš, Sammy?“
Mladší brat ho namiesto odpovede pobozkal. Tak vášnivo, až sa mu z toho takmer zatočila hlava. Jeho jazyk sa pokúšal dostať šancu ukázať mu, že to dokáže urobiť aj oveľa zaujímavejším spôsobom. Dean sa zmietal medzi odporom a túžbou. Chytil svojho brata a donútil ho vstať zo zeme. Bojoval s protichodnými pocitmi. Niečo mu vravelo, aby ho okamžite pustil. To, čo práve robili nebolo vôbec správne. Mal brata ochraňovať a nie hrať sa na jeho partnera. Rozum mu radil, aby radšej vyšiel von. Prechádzka by mu možno pomohla zahnať tie čudné pocity.
„Dovoľ mi to,“ Sam z neho šikovne stiahol zvyšné oblečenie. S nohavicami a spodkami sa tiež nezdržiaval príliš dlho. Nedočkavo sa pritisol k nahému telu.
„Ako si želáš, braček,“ opätoval mu bozky s rovnakou intenzitou. Na chvíľu ho od seba odtisol, aby mal dostatok priestoru na zoblečenie svojich vecí. Dean mu pritom rýchlo pomáhal. Nedočkavo sa zvalili na nedotknutú posteľ. Bolo to zvláštne, byť tak blízko nahého muža. Dotýkať sa ho a cítiť jeho telo. S ním mu bolo dobre. Jeho malý Sammy bol už súčasťou života, ktorý si prial. Bál sa, že keď ho nechá samého, niečo sa stane. Potom úplne prestal uvažovať. Poddajné telo sa mu bez váhania ponúkalo. Dean perami skúmal tajné zákutia, doprial mu všetky pôžitky, ktoré si tak dlho odopierali...
Chvíľu váhal. Nebol si stále úplne istý, či to partner naozaj chce. Sam bol už celý rozpálený, jeho dotyky v ňom vyvolávali čoraz väčšiu túžbu.
„Prosím,“ uľahčil mu prístup k svojmu. Privinul si ho do objatia a pritláčal ho k sebe. Roztúžené časti ich tiel sa k sebe pritisli. Sam poriadne zastonal a venoval svojmu partnerovi ďalšie náruživé bozky. Chcel cítiť spojenie s ním. Potreboval spoznať aj túto stránku jeho osobnosti. Zároveň ho zaplavoval pocit viny. Nemal by ho lákať, možno potom už nič nebude také ako predtým. Nedokázal však premôcť túžbu, ktorá priam pretekala jeho telom. Dean prstom jemne vstúpil do otvoru. Chcel ho aspoň trochu pripraviť. Zľahka ho dráždil, čakal na pozitívne reakcie. Nepozdávalo sa mu, že sa pritom toľko trasie. V očiach mal niečo zvláštne. Na chvíľu sa mu zdalo, že má strach. Chcel prestať, ale Sam mu to nedovolil. Postupne rozťahoval jeho otvor. Dával mu čas, aby to všetko zvládol. Vychutnával si jeho slastné stony.
Sam dráždil jeho penis. Jeho ruka sa ho bez zábran dotýkala. Maznal sa s ním, ako s niečím výnimočným.
Vstup do otvoru bol trochu komplikovaný. Chvíľu im trvalo, kým našli správnu polohu, ktorá nebola nepríjemná. Dean sa úplne poddal svojej vášni. Cítil pevné zovretie jeho tela, pomaly sa dostával do sladkého opojenia. S každým ďalším pohybom sa úplne strácal. Mal pocit, akoby si aj ich duše boli neskutočne blízke. Akoby sa snažili dotknúť aj spôsobom, ktorý sa vymykal ľudskému chápaniu. Samov zadok mu dokonale vyhovoval, a jeho pohyby sa stávali čím ďalej tým viac nekontrolovateľnými.
„Ľúbim ťa, Sammy,“ vyslovil to v úplnej eufórii. Ani nad tým veľmi nepremýšľal. Niečo také priznal po prvý raz.
***
„Koľko je hodín?“ Dean pocítil na pleci dych svojho brata. Sam ešte stále spal. Opieral sa o jeho hruď.
Neodvážil sa ho prebudiť. Chcel ešte chvíľu zotrvať v tej príjemnej polohe. Spomínal si na minulú noc. Takú divokú a zvláštnu. Ešte nikdy nezažil niečo také. Voľnou rukou si pošúchal krk. Bol si istý, že po Samovej starostlivosti ostali viditeľné stopy. Tie obrazy sa v jeho mysli striedali ako záblesky, ktoré presne nevedel rozlúštiť. Patrili mu, ale zároveň, akoby ich s ním prežíval niekto iný. Akoby boli len výsledkom aktivity iných síl.
Samove pery, jeho ruky, dotyky tiel, jeho penis prenikajúci do zakázaného otvoru. Striasol sa. Nesmel na to viac myslieť. Nemohol si to pripustiť.
Sammy, čo som to urobil? Ako som mohol?
„Pol dvanástej,“ odpovedal mu ženský hlas. Nad nimi sa skláňalo neznáme mladé dievča. Vošlo dovnútra potichu ako duch. Bola dosť zadychčaná, ledva vládala zo seba niečo dostať.
„Prepáčte, nechcela som vás vyrušovať. Myslela som, že moja matka už túto izbu neprenajíma. Nezabudnite prísť na raňajky,“ čo najrýchlejšie vybehla z miestnosti. Napriek tomu, čo tvrdila nevyzerala vôbec prekvapene.
„Dean, prečo kričíš? Ešte sme mohli...“ Sam si pretrel oči. Keď si uvedomil, v akej pozícií leží, zahanbene sa odtiahol. Neveriacky zízal na svoje telo. Pod prikrývkou bol úplne nahý.
„Brácho, ty si vážne? My dvaja...“ nenachádzal slová, ktorými by to dokázal vyjadriť.
„Áno, Sammy,“ neochotne priznal Dean.
„Čo budeme teraz robiť?“ rozrušene sa k nemu obrátil.
„Neviem, Sam,“ rozpačito odvetil starší brat.
Chvíľu sedeli na posteli. Dívali sa jeden na druhého a mlčali. Napokon sa Sam odvážil siahnuť na svoje nohavice. Opatrne vstal a navliekol si ich. Schválne to robil pomaly, aby dal Deanovi príležitosť opäť si ho obzrieť.
„Predpokladám, že teraz sa už nemôžeme predstaviť ako bratia. Budeme hrať párik. Čo myslíš, brácho, pôjde nám to?“ sklonil sa k nemu. Jeho pery si žiadali ďalší bozk. Dean premáhal túžbu schmatnúť ho a hodiť na posteľ. Ešte by sa s ním rád pohral.
„Vyzerá to tak, že máš talent vyrábať problémy. Tá baba, ktorá tu bola, si tiež zrejme myslí, že sme pár. Necháme ich v tom. Nič iné nám asi neostáva. Teda, ak nechceš spôsobiť verejné pohoršenie,“ uškrnul sa.
„Pohni sa, Dean. Mali by sme už ísť,“ stále si nedokázal z tváre zotrieť ten spokojný výraz. Usmieval sa možno až príliš. Pozbieral jeho veci a podal mu ich. Neodolal túžbe sa ho aspoň na malú chvíľu dotknúť.
Keď prekročili prah miestnosti. Sam náhle zastal. Chytil sa za hlavu. Pocítil silné znechutenie. Bolo mu zle, cítil sa špinavý. Deanove dotyky mu pripadali odporné. Túžil utiecť. Nemohol sa naňho dívať, nemohol ho ani cítiť. Tie spomienky v jeho srdci zhorkli. Rukou sa zhnusene dotkol svojich pier. Zotieral si z nich neexistujúcu nečistotu. Nechcel sa s ním milovať. Celá jeho myseľ kričala o pomoc, ale duch, ktorý bol v tej miestnosti ho úplne ovládol. Nemohol sa tomu brániť. Bol to duch milenca, ktorý sa občas zjavil práve v tej izbe. Nebol zlý ani nijak výrazný, pretože predstavoval skôr pocit ako nejakého skutočného človeka. Bol odrazom pocitov dvoch ľudí, túžby jedného a strachu druhého.
„Si v poriadku, braček?“ Dean si všimol zmenený výraz jeho tváre. Chcel sa ho dotknúť, ale Sam ho prudko odsotil. Nezniesol to. Nedokázal nič urobiť.
„Nie som tvoj brat. Potom, čo sa stalo, už nemôžem! Odíď a nechaj ma na pokoji,“ zosunul sa k stene. Bolo mu čoraz horšie. Vlastné telo sa mu hnusilo. Zúrivo prechádzala rukami po miestach, ktorých sa dotkli Deanove pery.
„Netáraj hlúposti. Ja som s tým nezačal. Tak sa láskavo spamätaj!“ sadol si k nemu, ale udržiaval si dostatočnú vzdialenosť, aby zas nezačal vyvádzať.
„Ja som s tým nezačal. To on. Ten duch ma prinútil. Nechcel som...Ovládol moje telo. Použil moje ústa. Nemohol som nič robiť, ale ako vidím, ty si nebol ničím ovplyvnený!“ celý sa triasol.
„Nevedel som, že to nechceš. Ver mi, že by som nikdy neurobil nič proti tvojej vôli. Odpusť mi, Sammy,“ ledva skrýval sklamanie. Takisto sa cítil trochu zaskočený, ale ich vzájomná láska mu dodala silu pokračovať ďalej. Aspoň na chvíľu cítil spojenie s bytosťou, ktorú miloval.
„Pokúsim sa s tým vyrovnať, ale chcem odtiaľto okamžite vypadnúť!“
„Samozrejme, postarám a o toho tvojho ducha a pôjdeme,“ vytiahol zbraň nabitú soľou.
***
Dean pustil rádio, aby nemusel vnímať zrýchlené odozvy svojho srdca. Cítil blízkosť bratovho tela. Občas sa ho náhodou dotkol kolenom. Bolo to takmer neznesiteľné. Chcel ho pohladiť, trošku sa s ním pomaznať. Stále sa trápil kvôli tej noci. Trvalo dosť dlho, kým sa s ním vôbec prehovoril. Jeho dôveru si získaval len veľmi pomaly. Mladší brat bol stále ešte dosť podozrievavý. Nedovolil mu ani najmenší dotyk.
Prešlo pár mesiacov. Boli opäť na cestách. Sam po dlhšom čase konečne zaspal na prednom sedadle. Hlava sa mu trochu kolísala, ale inak sladko spal. Po dlhom čase sa mu nesnívalo nič zlé. Dean zaparkoval auto, chvíľu oddychoval a díval sa na svojho brata.
Opatrne položil ruku na jeho koleno. Pomaly prešiel až k stehnu. Mladší brat sa trochu pomrvil, tvár sa mu zamračila. Veľmi opatrne ruku odtiahol. Stačilo mu to. Pár ukradnutých dotykov a jeho neustála prítomnosť.
Dúfam, že ma raz pochopíš, Sammy.
koniec
„Zablúdili sme,“ znechutene skonštatoval Sam.
„Viem, ale preto sa ešte nemusíš rozčuľovať. Počkáme tu, kým sa zlepší počasie,“ dostali sa až na miesto, ktoré ani jeden z nich poriadne nepoznal. Hustá hmla im zabránila pokračovať v ceste. Už niekoľko minút trčali v prenajatej chatke. Majiteľka im strčila do rúk kľúče a dokonca od nich ani nežiadala peniaze. Celý čas sa tak čudne usmievala. Nemal z toho dobrý pocit.
„Tá ženská sa mi vôbec nepozdáva. Chcem odtiaľto, čo najskôr odísť,“ Sam nedokázal pokojne sedieť. Neustále sa prechádzal, odhŕňal záclonu a díval sa von z okna.
„Pokojne, braček. Celé som to skontroloval. Nenachádza sa tu žiadna zlá sila,“ Dean nahlas zazíval. Prístroj nič nezachytil. Okrem toho mal zvláštny pocit, že je v bezpečí. Niečo mu našepkávalo, aby len pokojne sedel a o nič sa nestaral. Oči sa mu zatvárali a potreboval sa poriadne vyspať. Viečka mu klesli, hlava sa mierne naklonila. Ponáral sa do príjemného spánku. Stále cítil to teplo, bezpečie, lásku.
Sam pomaly podišiel k nemu. Díval sa naňho úplne inými očami. Po prvý raz si uvedomil, že je naozaj veľmi príťažlivý. Kľakol si k nemu. Opatrne položil ruku na jeho plece. Skĺzol nižšie, dotkol sa zipsu a pomaly rozopol bundu.
„Čo to robíš, Sammy?“
Mladší brat ho namiesto odpovede pobozkal. Tak vášnivo, až sa mu z toho takmer zatočila hlava. Jeho jazyk sa pokúšal dostať šancu ukázať mu, že to dokáže urobiť aj oveľa zaujímavejším spôsobom. Dean sa zmietal medzi odporom a túžbou. Chytil svojho brata a donútil ho vstať zo zeme. Bojoval s protichodnými pocitmi. Niečo mu vravelo, aby ho okamžite pustil. To, čo práve robili nebolo vôbec správne. Mal brata ochraňovať a nie hrať sa na jeho partnera. Rozum mu radil, aby radšej vyšiel von. Prechádzka by mu možno pomohla zahnať tie čudné pocity.
„Dovoľ mi to,“ Sam z neho šikovne stiahol zvyšné oblečenie. S nohavicami a spodkami sa tiež nezdržiaval príliš dlho. Nedočkavo sa pritisol k nahému telu.
„Ako si želáš, braček,“ opätoval mu bozky s rovnakou intenzitou. Na chvíľu ho od seba odtisol, aby mal dostatok priestoru na zoblečenie svojich vecí. Dean mu pritom rýchlo pomáhal. Nedočkavo sa zvalili na nedotknutú posteľ. Bolo to zvláštne, byť tak blízko nahého muža. Dotýkať sa ho a cítiť jeho telo. S ním mu bolo dobre. Jeho malý Sammy bol už súčasťou života, ktorý si prial. Bál sa, že keď ho nechá samého, niečo sa stane. Potom úplne prestal uvažovať. Poddajné telo sa mu bez váhania ponúkalo. Dean perami skúmal tajné zákutia, doprial mu všetky pôžitky, ktoré si tak dlho odopierali...
Chvíľu váhal. Nebol si stále úplne istý, či to partner naozaj chce. Sam bol už celý rozpálený, jeho dotyky v ňom vyvolávali čoraz väčšiu túžbu.
„Prosím,“ uľahčil mu prístup k svojmu. Privinul si ho do objatia a pritláčal ho k sebe. Roztúžené časti ich tiel sa k sebe pritisli. Sam poriadne zastonal a venoval svojmu partnerovi ďalšie náruživé bozky. Chcel cítiť spojenie s ním. Potreboval spoznať aj túto stránku jeho osobnosti. Zároveň ho zaplavoval pocit viny. Nemal by ho lákať, možno potom už nič nebude také ako predtým. Nedokázal však premôcť túžbu, ktorá priam pretekala jeho telom. Dean prstom jemne vstúpil do otvoru. Chcel ho aspoň trochu pripraviť. Zľahka ho dráždil, čakal na pozitívne reakcie. Nepozdávalo sa mu, že sa pritom toľko trasie. V očiach mal niečo zvláštne. Na chvíľu sa mu zdalo, že má strach. Chcel prestať, ale Sam mu to nedovolil. Postupne rozťahoval jeho otvor. Dával mu čas, aby to všetko zvládol. Vychutnával si jeho slastné stony.
Sam dráždil jeho penis. Jeho ruka sa ho bez zábran dotýkala. Maznal sa s ním, ako s niečím výnimočným.
Vstup do otvoru bol trochu komplikovaný. Chvíľu im trvalo, kým našli správnu polohu, ktorá nebola nepríjemná. Dean sa úplne poddal svojej vášni. Cítil pevné zovretie jeho tela, pomaly sa dostával do sladkého opojenia. S každým ďalším pohybom sa úplne strácal. Mal pocit, akoby si aj ich duše boli neskutočne blízke. Akoby sa snažili dotknúť aj spôsobom, ktorý sa vymykal ľudskému chápaniu. Samov zadok mu dokonale vyhovoval, a jeho pohyby sa stávali čím ďalej tým viac nekontrolovateľnými.
„Ľúbim ťa, Sammy,“ vyslovil to v úplnej eufórii. Ani nad tým veľmi nepremýšľal. Niečo také priznal po prvý raz.
***
„Koľko je hodín?“ Dean pocítil na pleci dych svojho brata. Sam ešte stále spal. Opieral sa o jeho hruď.
Neodvážil sa ho prebudiť. Chcel ešte chvíľu zotrvať v tej príjemnej polohe. Spomínal si na minulú noc. Takú divokú a zvláštnu. Ešte nikdy nezažil niečo také. Voľnou rukou si pošúchal krk. Bol si istý, že po Samovej starostlivosti ostali viditeľné stopy. Tie obrazy sa v jeho mysli striedali ako záblesky, ktoré presne nevedel rozlúštiť. Patrili mu, ale zároveň, akoby ich s ním prežíval niekto iný. Akoby boli len výsledkom aktivity iných síl.
Samove pery, jeho ruky, dotyky tiel, jeho penis prenikajúci do zakázaného otvoru. Striasol sa. Nesmel na to viac myslieť. Nemohol si to pripustiť.
Sammy, čo som to urobil? Ako som mohol?
„Pol dvanástej,“ odpovedal mu ženský hlas. Nad nimi sa skláňalo neznáme mladé dievča. Vošlo dovnútra potichu ako duch. Bola dosť zadychčaná, ledva vládala zo seba niečo dostať.
„Prepáčte, nechcela som vás vyrušovať. Myslela som, že moja matka už túto izbu neprenajíma. Nezabudnite prísť na raňajky,“ čo najrýchlejšie vybehla z miestnosti. Napriek tomu, čo tvrdila nevyzerala vôbec prekvapene.
„Dean, prečo kričíš? Ešte sme mohli...“ Sam si pretrel oči. Keď si uvedomil, v akej pozícií leží, zahanbene sa odtiahol. Neveriacky zízal na svoje telo. Pod prikrývkou bol úplne nahý.
„Brácho, ty si vážne? My dvaja...“ nenachádzal slová, ktorými by to dokázal vyjadriť.
„Áno, Sammy,“ neochotne priznal Dean.
„Čo budeme teraz robiť?“ rozrušene sa k nemu obrátil.
„Neviem, Sam,“ rozpačito odvetil starší brat.
Chvíľu sedeli na posteli. Dívali sa jeden na druhého a mlčali. Napokon sa Sam odvážil siahnuť na svoje nohavice. Opatrne vstal a navliekol si ich. Schválne to robil pomaly, aby dal Deanovi príležitosť opäť si ho obzrieť.
„Predpokladám, že teraz sa už nemôžeme predstaviť ako bratia. Budeme hrať párik. Čo myslíš, brácho, pôjde nám to?“ sklonil sa k nemu. Jeho pery si žiadali ďalší bozk. Dean premáhal túžbu schmatnúť ho a hodiť na posteľ. Ešte by sa s ním rád pohral.
„Vyzerá to tak, že máš talent vyrábať problémy. Tá baba, ktorá tu bola, si tiež zrejme myslí, že sme pár. Necháme ich v tom. Nič iné nám asi neostáva. Teda, ak nechceš spôsobiť verejné pohoršenie,“ uškrnul sa.
„Pohni sa, Dean. Mali by sme už ísť,“ stále si nedokázal z tváre zotrieť ten spokojný výraz. Usmieval sa možno až príliš. Pozbieral jeho veci a podal mu ich. Neodolal túžbe sa ho aspoň na malú chvíľu dotknúť.
Keď prekročili prah miestnosti. Sam náhle zastal. Chytil sa za hlavu. Pocítil silné znechutenie. Bolo mu zle, cítil sa špinavý. Deanove dotyky mu pripadali odporné. Túžil utiecť. Nemohol sa naňho dívať, nemohol ho ani cítiť. Tie spomienky v jeho srdci zhorkli. Rukou sa zhnusene dotkol svojich pier. Zotieral si z nich neexistujúcu nečistotu. Nechcel sa s ním milovať. Celá jeho myseľ kričala o pomoc, ale duch, ktorý bol v tej miestnosti ho úplne ovládol. Nemohol sa tomu brániť. Bol to duch milenca, ktorý sa občas zjavil práve v tej izbe. Nebol zlý ani nijak výrazný, pretože predstavoval skôr pocit ako nejakého skutočného človeka. Bol odrazom pocitov dvoch ľudí, túžby jedného a strachu druhého.
„Si v poriadku, braček?“ Dean si všimol zmenený výraz jeho tváre. Chcel sa ho dotknúť, ale Sam ho prudko odsotil. Nezniesol to. Nedokázal nič urobiť.
„Nie som tvoj brat. Potom, čo sa stalo, už nemôžem! Odíď a nechaj ma na pokoji,“ zosunul sa k stene. Bolo mu čoraz horšie. Vlastné telo sa mu hnusilo. Zúrivo prechádzala rukami po miestach, ktorých sa dotkli Deanove pery.
„Netáraj hlúposti. Ja som s tým nezačal. Tak sa láskavo spamätaj!“ sadol si k nemu, ale udržiaval si dostatočnú vzdialenosť, aby zas nezačal vyvádzať.
„Ja som s tým nezačal. To on. Ten duch ma prinútil. Nechcel som...Ovládol moje telo. Použil moje ústa. Nemohol som nič robiť, ale ako vidím, ty si nebol ničím ovplyvnený!“ celý sa triasol.
„Nevedel som, že to nechceš. Ver mi, že by som nikdy neurobil nič proti tvojej vôli. Odpusť mi, Sammy,“ ledva skrýval sklamanie. Takisto sa cítil trochu zaskočený, ale ich vzájomná láska mu dodala silu pokračovať ďalej. Aspoň na chvíľu cítil spojenie s bytosťou, ktorú miloval.
„Pokúsim sa s tým vyrovnať, ale chcem odtiaľto okamžite vypadnúť!“
„Samozrejme, postarám a o toho tvojho ducha a pôjdeme,“ vytiahol zbraň nabitú soľou.
***
Dean pustil rádio, aby nemusel vnímať zrýchlené odozvy svojho srdca. Cítil blízkosť bratovho tela. Občas sa ho náhodou dotkol kolenom. Bolo to takmer neznesiteľné. Chcel ho pohladiť, trošku sa s ním pomaznať. Stále sa trápil kvôli tej noci. Trvalo dosť dlho, kým sa s ním vôbec prehovoril. Jeho dôveru si získaval len veľmi pomaly. Mladší brat bol stále ešte dosť podozrievavý. Nedovolil mu ani najmenší dotyk.
Prešlo pár mesiacov. Boli opäť na cestách. Sam po dlhšom čase konečne zaspal na prednom sedadle. Hlava sa mu trochu kolísala, ale inak sladko spal. Po dlhom čase sa mu nesnívalo nič zlé. Dean zaparkoval auto, chvíľu oddychoval a díval sa na svojho brata.
Opatrne položil ruku na jeho koleno. Pomaly prešiel až k stehnu. Mladší brat sa trochu pomrvil, tvár sa mu zamračila. Veľmi opatrne ruku odtiahol. Stačilo mu to. Pár ukradnutých dotykov a jeho neustála prítomnosť.
Dúfam, že ma raz pochopíš, Sammy.
koniec
