Obsah: Čo by sa stalo, keby si Harry adoptoval oboch súrodencov? Aký by bol ich ďalší život? Bratia sú spolu a obaja používajú meno Morgan. Okrem spomienok je príbeh rozprávaný cez Briana.
Pár: Dexter/Brian, Dexter/Rita
VAROVANIE: incest, slash, významná zmena v deji (viď obsah)
„Biney!“ Dexter pritiahol kolená k sebe. V nevyhriatej posteli mu bolo zima. Zas niekam založil pyžamové nohavice. Neznášal tie modré s macíkmi. Strašne mu vadili. Teraz ich však potreboval.
„Vydrž, Dex. Hneď som pri tebe,“ Brian vyliezol zo svojej postele a ľahol si k nemu. Zľahka ho objal oboma rukami. Mladší brat sebou prestal zmietať a upokojil sa.
Bol naňho dosť naviazaný, hlavne kvôli tomu, že im hrozilo odlúčenie. Brian robil všetko preto, aby si zaslúžil náklonnosť ich novej rodiny. Správal sa vzorne a dával si pozor, aby náhodou nevzbudil pochybnosti.
„Biney, kde je mama? Prečo nepríde?“ opatrne sa schúlil v bratovom náručí. Oprel si hlavičku o jeho plece.
„Neviem. Spi, braček,“ dlho ho upokojoval. Dával pozor, aby opäť nezačal mať nočné mory. Chcel, aby na všetko zabudol. Tak to bolo lepšie. Všetko mohlo byť preč, okrem neho. Nemienil sa ho vzdať. Pretrhnúť puto, ktoré ich spájalo by považoval za zločin. Preto sa tváril ako dobrý chlapec. Chcel zapadnúť do nového prostredia za každú cenu. Kolísal svojho brata a dával si pozor, aby mu ani na chvíľu nevykĺzol z objatia. Na plece mu dopadlo pár slín, ale nevšímal si to. On si mohol dovoliť čokoľvek.
Po pár minútach Dexter naozaj spokojne zaspal. Spokojne odfukoval a občas sa pomrvil, aby si našiel lepšiu polohu.
Brian sa naňho díval. Hladkal ho po vlasoch. Počúval hrmenie. Dažďové kvapky narážali na okno. Schúlil sa hlbšie do postele a lepšie poprikrýval to nežné telíčko. Boli spojení už navždy, nech by sa rozhodli akokoľvek. Ak by niekedy mal schopnosť cítiť lásku, bol by ochotný milovať len jeho. Pod prikrývkou nahmatal roztrhaného medvedíka. Malý Dexter ho celkom zničil počas jedného zo svojich stavov totálnej zúrivosti. To bol dôkaz, že prestal byť tým nevinným dieťaťom.
„Doktor Morgan.“
Môj kolega mi práve spôsobil poriadny šok. Tmavá tekutina dopadla na môj plášť. Oblial som sa kávou. Našťastie nebola už veľmi horúca.
Práve som veľmi intenzívne spomínal na noci, ktoré boli pre mňa veľmi dôležité. Bol som úplne mimo zvyčajnej reality. Samozrejme, že to muselo niečo stáť. Hlavnú dávku tekutiny schytala mŕtvola ležiaca na stole. Oblial som dosť intímnu časť tela, ale pacient sa samozrejme nesťažoval.
„Som Brian,“ pripomenul som mu, aby si odpustil tie oficiality. Moje priezvisko mi nikdy neprirástlo k srdcu. Teda možno by sa to aj stalo, keby som nejaké srdce mal. Nový člen nášho tímu ma dosť znervózňoval. Koktal, jachtal a najmenej desať ráz ma nenápadne pozíval na rande. No tak, chlapče. Uvoľni sa. Usmial som sa naňho. Bol ešte mladý, čerstvo vyučený a zjavne mu robilo problémy sa prispôsobiť.
„Potrebujem, aby ste...“
Zas som mu nerozumel. Začínalo byť pre mňa totálne príšerné, že musí každú vetu končiť troma bodkami. Možno by mohol stíchnuť navždy. Uchopil som jeden z mojich pôsobivých pracovných nástrojov. Moje sebaovládanie malo isté hranice a ten chlapec mi pripomínal to, čo mi najviac prekážalo. Mal svetlé vlasy, peknú postavu. Pripomínal mi, áno Ritu. Presne tak. Pri troche šťastia by mi pomohol zabudnúť na fakt, že môj malý braček si zaobstaral novú rodinu.
„Aby som čo?“ dosť nešetrne som ho začal pobádať k tomu, aby náš rozhovor priveľmi nenaťahoval. Tváril som sa ako chápavý, starší kolega, ktorý ho chce trochu povzbudiť.
„Dali by ste si kávu?“ konečne zo seba vysúkal tú hrozne ťažkú vetu. V duchu som si už gratuloval, že sa ho dokážem zbaviť jediným slovom. Asi ťažko by mohol očakávať, že ho práve ja vyliečim.
K odpovedi na jeho otázku sme na našťastie nedopracovali. Môj mobil zazvonil v tej najvhodnejšej chvíli. Príjemná v celku neutrálna melódia ma konečne prebrala k životu. Pri uchu som začul hlas svojho mladšieho bračeka.
„Večer prídem. Maj všetko pripravené,“ odvetil úplne neutrálnym tónom. Zrejme bol práve doma u tej svojej priateľky. Počul som v pozadí hlas nejakého decka.
„Budem sa tešiť,“ odvetil som spokojne. Dnes na lov nejdeme, to som pochopil podľa toho, akým spôsobom mi to povedal.
Keď som sa konečne obrátil k svojmu kolegovi, už tam nestál. Vyparil sa, lebo si zrejme myslel, že potrebujem viac súkromia. Usilovne som sa pustil do práce. Dúfal som, že brat ma tentoraz nesklame. Nechcelo sa mi opäť dráždiť svoje monštrum pozeraním supernaturalu. Nanešťastie moje tendencie ochraňovať mladšieho brata sa väčšinou končili nepriaznivo. Hlavne pre mňa. Robil som všetko preto, aby mi ho svet neodlákal. Nepretrhol naše spojenie. Vždy som sa bál, že odíde a ostanem sám. On bol pre mňa učiteľom a ja som bol žiakom. Nie naopak. Presne v takomto poradí.
