pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: v budúcej časti bez hadieho nosa...
Prológ bol opravený!
Hodnotenie
Temné sídlo
Postava zahalená v čiernom plášti sa takmer
nehlučne pohybovala po prázdnej miestnosti. Ruka s dlhými prstami
a ostrými nechtami niečo zakresľovala na dlážku. Na dlážke sa zjavil
obrátený pentagram. Tri hroty sa obrátili nahor a dva nadol. Chladná ruka
jedným ťahom dokončila kruh. Kapucňa trochu skĺzla z tváre. Červené oči sa
trochu prižmúrili.
Pohľadom zhodnotil svoje dielo. Dával pozor, aby
sa neobjavila ani najmenšia diera v obrazci.
Do prostriedku umiestnil symbol hada. K jednotlivým
hrotom pridal odkazy v parselčine. Pracoval sústredene a nič ho
nesmelo vyrušiť.
„Keď
prehovoria ku mne, keď prehovoria k môjmu telu...“
Obraz hada sa pohol. Pozrel sa na Temného pána,
akoby ho volal.
Lord Voldemort vošiel do pergamenu. Postavil sa
tak, aby mal tú kresbu tesne pod sebou.
Potom sa ozvalo desivé syčanie. Voldemort
prednášal zaklínadlo spamäti. Ani raz nezaváhal, ani raz sa nepomýlil. Ruky
držal v predpísanej pozícii čo najďalej od tela. Pri tomto druhu mágie
prútik nepotreboval. Musel sa spoliehať len na svoje ruky a pentagram. Zdvihol
ruky ešte vyššie, aby v nich cítil mágiu.
„Tak ako tma sa dotýka sily, tak plynie tá čo
sprevádza, Tenebrae...“ ďalšie slová
boli zrozumiteľné len pre parselana. Starodávna mágia prešla jeho telom. Steny
sa zachveli, pár prasklín si prerazilo cestu. Temný pán pokojne udržiaval
pozíciu. Pomaly opakoval posledné slabiky. Koža ho začínala svrbieť, cítil ako
sa mení jeho telo. Tá bolesť však bola
potrebná, aby dosiahol svoj cieľ. Prijal ju ako súčasť rituálu.
Z malého stolíka sa zdvihla jedna
z misiek. Pristála v jeho rukách a okamžite praskla. Črepiny sa
rozmiestnili do jednotlivých častí pentagramu. Temný pán začal vykonávať
prípravy na úplné dokončenie rituálu.
„Tenebrae,
ktorá stráži a bráni, vráť mi to, čo patrí navždy temnotám, to čo som
premárnil...“ na chvíľu privrel oči a nechal sa úplne unášať temnou
mágiou. Prešla ním ako bolestné pulzovanie, zanechávajúce hlboké stopy v jeho
poznačenej duši.
Keď opäť otvoril oči, ruky mal opäť bledé
a pekné, obdivoval svoje dlhé štíhle prsty, svoje nepoškodené nechty.
Rukami prešiel po hladkej tvári. Mal nos, aj
vlasy. Dotkol sa ich, aby sa ubezpečil, že sa to podarilo.
Skúmal svoje bledé telo, ešte pevné
a nedotknuté, akoby sa práve opäť narodil. Keď zotrel pergamen
a zbavil sa všetkých vecí, ktoré použil, zamieril k prasknutému
zrkadlu. Díval sa naňho Tom Riddle. Mladý muž s temnými očami. Telo mal
nedotknuté, akoby sa vôbec nič nestalo.
Podoba, ktorú predtým nenávidel. Bolo ľahké sa jej
vzdať, ale tentoraz ju potreboval.
Len ako človek, mohol ísť medzi ľudí.
„Výborne,“ odvetil pobavene. „Jeho nová podoba
nebola až taká zlá, hlavne keď zhodnotil svoje fyzické prednosti.
Urobil to a bol pripravený na ďalší krok.
Získať to, čo mu tak dlho unikalo.
Zaujali ho tie slová, ktoré mu povedal mladý
Potter: „Je mi vás ľúto, nikdy nespoznáte
lásku.“ (citácia z filmu HP a Fénixov rád)
Zdalo sa mu, akoby opäť počul jeho hlas.
Okamžite zahnal tú spomienku. Bolo mu z nej
zle. Ako presvedčivo to drzé šteňa hovorilo o láske.
„Sentimentálny blázon. Rovnaký ako jeho hlúpy
otec.“
Poznal toho ich Vyvoleného dosť dobre na to, aby vedel, že je to len dieťa so
slabosťami, ktorému zbytočne pripisujú väčší význam.
Dokáže im ako veľmi sa mýlia.
Obliekol si čistý habit. Vzal do rúk svoj prútik. Potom sebavedome
vyšiel z miestnosti. Smrťožrúti sa naňho dívali ako na zjavenie, ale on si
ich nevšímal. V ich pohľadoch sa striedal obdiv so strachom.
