sľúbená jednorázovka
15+ , krátke, sladké
fanfiction so seriálu supernatural (ako vždy si nič neprivlastňujem)
Pôvodne mala táto jednorázovka vyzerať úplne inak, ale dostala som ďalší nápad, tak som to prispôsobila požiadavkám babky múzy a myslím, že takto je to lepšie...
Rozprávačom je Jimmy (Castiel)
Pár: Jimmy/ Nick
Neobratne som vyliezol z postele. Nohy som mal také ťažké, akoby som sa len nedávno naučil chodiť.
Možno to bolo tým, alkoholom. Neľútostná bolesť mi okamžite pripomenula naše spoločné zážitky. Ja a fľaša niečoho ťažko definovateľného.
Trochu som to prehnal, ale bol som veľmi nervózny.
Keďže som predtým nikoho nemal poriadne mi vyschlo v krku, úplne som stuhol a pripadal som si ako ten najnemožnejší chalan na svete.
Tá vec, ktorú nazývame srdcom splašene poskakovala, koktal som a triasol som sa. Možno preto som potlačil svoje zvyčajné zábrany a môj pohár bol až príliš plný.
Nickovi to neprekážalo, bol taký trpezlivý taký nežný, zdalo sa mi, akoby tieto záležitosti tiež nepatrili k jeho bežným činnostiam. Práve on ma jemne upozornil, aby som to nepreháňal.
Celý čas trpezlivo čakal na môj súhlas, do ničoho ma nenútil. A ja som nechtiac zistil, čo to znamená niekoho milovať na všetkých úrovniach.
Podstatné bolo to, že sme si spolu rozumeli, bolo nám spolu dobre. Fyzický kontakt bol až tou poslednou vecou, ktorú sme si vychutnali. Z nejakého dôvodu som sa nechcel príliš ponáhľať a on s tým súhlasil. Bolo to príjemné, keď sa o mňa staral, niečo vo mne sa zmenilo a zrazu mi na niekom záležalo...
Moju myseľ ešte ovládali spomienky na našu spoločnú noc, stále mi to pripadalo zvláštne, akoby sa to ani nestalo. Jasným dôkazom však bol muž na posteli, posadil sa tak, aby sa zámerne vyhol opretiu sa o ruku, ktorú mal zaviazanú a prešiel po mne pohľadom.
Zahanbene som siahol po nohaviciach. Viem, že ma videl úplne nahého, ale stále som mal taký pocit, akoby mi mohol niečím ublížiť. Vrátilo sa to práve dnes, keď som otvoril oči a prebudil som sa vedľa neho. Zamilovanosť potlačila túto zvláštnu úzkosť, ale keď sa na mňa pozrel, časť z nej sa vrátila.
Rýchlo som sa od neho odvrátil a hľadal som aj ďalšie časti môjho oblečenia.
„Stalo sa niečo, Jimmy?“ Nick odhrnul prikrývku, opatrne vstal, obrátil ma k sebe a objal ma a zľahka sa obtrel o moje pery.
„Nie, som v poriadku,“ opieral som sa oňho a cítil jeho ruky na svojom tele. Všimol som si, že tie zvláštne odreniny má aj na tvári, niečo mi pripomínala, ale nechcel som o tom premýšľať. Príliš to bolelo, možno vďaka tomu alkoholu som sa cítil taký slabý. Opatrne som sa od neho oddelil a chvíľu som si obzeral jeho nahé telo. Tie odreniny mal aj na bruchu, dokonca aj na nohách. To som mu urobil ja? Alebo si to urobil sám? Nebolí ho to? Nevedel som, ako sa tam dostali. Minulú noc sa to určite nestalo, nezapadalo mi to do nášho spoločného života. Už sme predsa spolu bývali nejaký čas, ale nikdy predtým som si to nevšimol. Moje úvahy dokonale prerušil Nickov netrpezlivý hlas:
„Pôjdeme sa niekam najesť. Načo máš chuť?“ opýtal sa Nick.
„Neviem, dal by som si teba, potom čokoládu a potom opäť teba...“ tá predstava sa mi zdala veľmi lákavá, ale moje telo z nejakého zvláštneho dôvodu nesúhlasilo. Cítim som niečo ako skryté varovanie, akoby niekto tam vnútri kričal, aby som si dával väčší pozor. Ignoroval som to.
„Prejdeme sa a potom uvidíme,“ navrhol nadšene.
Poobliekali sme sa a zabralo nám to dosť času, medzitým sme sa maznali a občas sme aj márne hľadali niektoré časti nášho oblečenia.
Potom sme sa prechádzali. Zjedli sme rýchlo niečo malé, nikde sme sa dlho nezdržali.
Nick nemal veľmi rád ľudí. Nadobudol som ten dojem podľa toho, ako sa na nich díval. Nenávidel ich z nejakého neznámeho dôvodu. Nevypytoval som sa, mal som pocit, že všetky odpovede poznám, a preto ma to nelákalo.
Držali sme sa za ruky a zdalo sa, akoby nás nič na svete netrápilo.
Potom sa objavili oni. Dvaja pekní muži, bratia. Poznal som ich, ale nedokázal som si spomenúť na mená. Priblížili sa k nám a ten starší držal v rukách zbraň.
„Čo chcete? Nechajte nás na pokoji!“ inštinktívne som sa postavil pred Nicka. Nechcel som, aby ho niekto ohrozoval.
„Cass, odstúp od neho. Cass, čo je to s tebou?“ prihovoril sa mi ten neznámy muž. To meno som poznal, bol to Dean.
„Nepribližuj sa,“ varoval som ho chladne. Na chvíľu ma úplne ovládla zlosť.
„Cass, to je...“ Dean sa mi to pokúšal vysvetliť, ale ja som ho vôbec nepočúval. Ochromujúca bolesť ma prinútila klesnúť na kolená.
Nick mi okamžite pomohol vstať. Chladne sa obrátil k obom bratom.
„Nechajte ho. Ešte neprišiel čas. Už nemôže bojovať...“
Spolu s tými slovami do mňa vstúpil chlad. Všetko sa vrátilo...
Videl som ako padám, ako moja schránka prepúšťa moju dušu. Som anjel s čiernymi krídlami. Castiel... On ma zachránil, neviem prečo ma privolal späť...
To všetko sa stalo a môj Nick je Lucifer. Chcel som odísť, ale svoje schopnosti som nemohol použiť. Krútila sa mi hlava.
„Nenamáhaj sa, pôjdeme, ak chceš.“
Bledé svetlo nás napriek tomu odviedlo domov. Na miesto, ktoré možno ani neexistuje. Neodporoval som, lebo telo sa odmietalo pohnúť. Spomienky ma tlačili ku dnu.
Sadol si ku mne. Zľahka sa ma zľahka dotkol a všetko trápenie bolo preč.
Bolesť zmizla a s ňou aj všetko, čo som vedel. Spomienky opäť vybledli.
Koniec
